Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder poskytol nemeckému denníku Berliner Zeitung rozsiahly rozhovor, v ktorom hovorí o možnostiach uzavretia mieru na Ukrajine, o neužitočnosti moralizovania v politike, o novej situácii na Strednom Východe po teroristických útokoch Hamasu na Izrael, ale tiež o antisemitizme v nemeckej spoločnosti. Tento rozhovor pre Parlamentní Listy okomentoval český expremiér Jiří Paroubek.

Mierový plán pozostával z piatich bodov

Rokovania o mieri na Ukrajine medzi Ruskom a Ukrajinou prebiehali v marci 2022 v Istanbule. A Ukrajina požiadala G. Schrödera, aby pôsobil ako prostredník rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Mimochodom, tieto rokovania viedol za ukrajinskú stranu dnešný minister obrany Ukrajiny Rustom Umerov, ktorý sám je príslušníkom krymsko-tatárskej menšiny.

V rozhovore G. Schröder opisuje navrhovaný mierový plán, ktorý pozostával z piatich bodov.

Prvým bodom bolo odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO. Koniec koncov Ukrajina stále nespĺňa (a dlho spĺňať nebude – pozn. autora tohto článku) všetky podmienky vstupu do Aliancie.

Druhým problémom je jazyk. Ukrajinská Najvyššia rada zrušila v krajine so silnou ruskou menšinou akúkoľvek dvojjazyčnosť. Ani na regionálnej úrovni už ruština nemôže byť druhým, oficiálne uznaným jazykom (a to ani v oblastiach, kde ruské obyvateľstvo tvorí väčšinu – pozn. autora článku). To je potrebné zmeniť.

Tretí bod mierového plánu znel, že Donbas zostane súčasťou Ukrajiny, ale potrebuje viac autonómie. Ako Schröder uvádza, príkladom modelu riešenia problému by mohlo byť Južné Tirolsko (prevažne nemeckojazyčný región, ktorý je súčasťou Talianska – pozn. autora článku).

Štvrtým bodom mierového plánu bolo, že Ukrajina tiež potrebuje bezpečnostné záruky. Tieto musí poskytnúť Bezpečnostná rada OSN (av nej sú zastúpené všetky veľmoci, počnúc USA cez Čínu, Francúzsko, Britániu až po Rusko – pozn. autora článku) a Nemecko.

Skrátka krviprelievanie a nesmierne ničenie materiálnych hodnôt sa mohlo skončiť behom pár týždňov, nebyť geopolitických záujmov. Podľa Schrödera pri akejkoľvek záležitosti, ktoré chceli prerokovať Ukrajinci s Rusmi pri rokovaniach v Istanbule, museli získať povolenie Američanov. Teda inak povedané, museli získať súhlas so všetkým, čo dohadujú.

Kompromis bezpečnostných záruk pre Ukrajinu

Schröder ďalej opisuje, že rokoval ako s Umerovom, tak s Putinom a s Putinovým vyslancom na rokovaniach.

Ako kompromis bezpečnostných záruk pre Ukrajinu bol navrhnutý doteraz dobre fungujúci rakúsky model, známy tiež ako model „5+1“. Umerov s týmto modelom súhlasil. Preukázal ochotu rokovať o ďalších bodoch.

Ale dojem pána Schrödera z rokovania je, že „o všetkom naozaj dôležitom sa rozhodovalo vo Washingtone. Bol to osudový príbeh, pretože v dôsledku toho bude teraz Rusko stále viac prepojené s Čínou a Západ by takýto vývoj rozhodne nemal vítať.“

Zbrane dodávať nemôžeme večne

So Schröderom, ktorého považuje Paroubek stále aj po rokoch za svojho priateľa, sa zhoduje aj v pohľade na to, že Európania úplne zlyhali. Schröder pod pojmom Európania má na mysli predovšetkým Nemecko a tiež Francúzsko. Američania sa domnievajú, hovorí o.i. Schröder, že sú dostatočne silní, aby udržali v stave „večnej kontroly“ Čínu i Rusko. Podľa Schröderovho názoru (a znovu sa s ním zhodujem, hovorí Paroubek) je to chyba. Schröder k tomu len lakonicky hovorí: „…pozrite, aká je teraz americká strana rozorvaná. Pozrite sa na chaos v Kongrese.“

Podľa Schrödera sú Macron a Scholz jediní, kto môže s Putinom dnes hovoriť tak, ako to urobili práve Chirac a Schröder počas vojny v Iraku. A kladie si otázku, prečo nemôžeme spojiť podporu Ukrajine s ponukou zasadnúť k rokovaciemu stolu s Ruskom. A dodáva jednoznačne: „Dodávky zbraní nie sú večným riešením, nemôžeme ich dodávať večne.“

Dvaja dôležití Rusi

Zaujímavý pohľad má bývalý kancelár aj na rozhodovacie mechanizmy v Kremli. Podľa neho sú v Rusku v rozhodovaní dôležití dvaja ľudia. Tým najdôležitejším je Putin a ďalším je Medvedev, ktorý má v ruskej spoločnosti jedinečný vplyv ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska. V ruských rozhodovacích grémiách panuje podľa Schrödera presvedčenie, že Západ by nemal expandovať na jeho úkor spolu s rozširovaním NATO. A to najmä pri dvoch kľúčových krajinách, Gruzínsku a Ukrajine.

Jednoducho rozhovor Gerharda Schrödera v Berliner Zeitung je viac než zaujímavý. Je vysokou školou politiky. Je vidieť, že bývalý spolkový kancelár, ktorému je 79 rokov, je vo veľmi dobrej forme.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik