Čoho sa furt na tom Slovensku bojíme? A prečo sa bojíme dženderu? Zamyslela sa europoslankyňa Lucia Ď. Nicholson na sociálnej sieti a dodáva, že ona sa veru nebojí mľaskavých bozkov chlapov a rovnako by mali konať aj Slováci. Europoslankyňa dokonca dodáva, aby sme sa nebáli džendžeru.

"V Belgicku sa muži s mužmi a ženy so ženami sobášia. Stretávam tu veľa našich, Slovákov a Sloveniek, ktorí sa sem prišli oženiť a vydať. Sú šikovní, majú fajn džob, dobre zarábajú, ovládajú francúzštinu, angličtinu, nemčinu a tak," opisuje situáciu europoslankyňa Lucia Ď. Nicholson, ktorej sa zrejme na Slovensko veľmi nechce. A to jej už v júni končí mandát v EP a mala by sa vrátiť. 

Sú to podľa nej ľudia, ktorí ušli pred gánivými pohľadmi tetiek a ujkov z malebných slovenských regiónov.

"Vracajú sa z kostolov a z krčiem a nepáči sa im, že Matúš od vedľa vrtí zadkom v obtiahnutých rifliach a kdesi pred Rozličným tovarom započuli, že Iveta sa bozkáva s Martou z mesta. Tak to teda nie. Nie v našej obci," naváža sa Nicholson do bežných ľudí, ktorí žijú svoje každodennosti inak na Slovensku, ako tí, ktorí žijú v Belgicku.

"Tetka a ujko nerozprávajú žiadnym cudzím jazykom, dokonca ani len spisovnou slovenčinou. A predsa majú dosť sily, aby vyhnali Matúša a Ivetu z obce, ba aj z krajiny. Pán farár mal pravdu: keď sa tí chorí teplí ancikristi nechcú dať liečiť, treba ich jednoducho vyhnať," myslí si Nicholson.

"Tetka má 56 rokov a je vdova. Ten jej slopal a párkrát ju skopal, ale o mŕtvych len dobre a láska má aj tak rôzne prejavy – od tvrdého sexu v slamníku až po facku za odvrávanie. Veď o rodinu sa postaral. Maja študuje v Bratislave. Užíva nejaké tabletky na hlavu, vraj kvôli tomu, že ju tatko mlátil, ale tetka vie, že sú to len taľafatky a móda dnešných mladých," pokračuje vo svojej úvahe.

"Ujko z krčmy je prepitý jak morská riasa, život ho už moc nebaví. Frajerku nemá, šak čo by s ňou robil. Jeho jedinou vášňou (okrem borovičky) je debata o buzerantoch s kamošmi, ktorí ešte nestihli neumrieť. Občas napíše cez fejzbúky Čaputovej, že má tučné nohi, že je amerycká agentka, a že keď už nebude prezydentka, obesý ju na kandeláber. Dáva bacha na vulgarizmy, keď chce napísať piča, napíše len p—a, lebo Fero z hornej ulice ho varoval, že fejzbúk cenzuruje," dodáva.

Realita z Bruselu je podľa nej krajšia ako tá na Slovensku

"Žijeme v Bruseli štyri roky. Chodíme po parkoch, kde sedia žena so ženou a „venčia“ spoločného syna. Homosexuálni chlapi tu naozaj okázalo vrtia zadkami v obtiahnutých rifliach. Kubo v tomto prostredí vyrastá a ani raz sa ma neopýtal, prečo ten chlapec drží za ruku iného chlapca. Kubo má aktuálne štyri frajerky. Je na najlepšej ceste byť heterosexuálny.Môj muž tiež nezmenil orientáciu napriek tomu, že je z malebnej Rosiny a teraz žije vo svete niečoho, čo by tetka a ujko nazvali liberálnym bordelom," opisuje svoj život europoslankyňa, ktorý považuje za normálny, pričom ten na Slovensku je podľa nej nenormálny.

"Och, môj ty Budha, nám na tom Slovensku tak veľmi chýba zdravé sebavedomie, zdravý úsudok, cestovanie a otvorená myseľ. Preto sa bojíme, trasieme sa a na všetko štekáme ako neurotické čivavy," myslí si Nicholson.

"Nebojím sa liberálneho bordelu, ani mľaskavých bozkov dvoch chlapov. Nemôžu ohroziť mňa, moje deti, ani môjho manžela. Oveľa viac sa bojím pospolitých tetiek a ujkov, slovenských krčiem a kostolov, nenávisti kuffov, obmedzenosti dankov a tabak a tarabov, zbabelosti pellegrinov a celého toho ich chorého sveta, ktorý ide ukradnúť budúcnosť Matúšom a Ivetám a všetkým našim deťom, z ktorých mohli vyrásť Európania," vysvetľuje.

"A zas z nich vyrastú len tí malí, zakomplexovaní Slováci," neváha kopnúť aj v poslednej vete do Slovákov, ktorí na rozdiel od nej ostali na Slovensku.

Vážení čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.

Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik