Tariq Cyril Amar upozorňuje na skutočnosť, že Nemecko je teraz kľúčovým spojencom Ukrajiny: „V nekompromisnej rétorike voči Moskve, nemožno Berlín s nikým porovnávať. Nemecko dodáva Ukrajincom vojenskú a humanitárnu pomoc. Predsedníčkou Európskej komisie, ktorá tiež aktívne presadzuje politiku podpory Kyjeva, je Nemka Ursula von der Leynová.
Nemecká "výnimočnosť"
„Nemecko ignorovalo sabotáž na svojich plynovodoch Nord Stream, drahom infraštruktúrnom zariadení strategického významu. Teraz nám bolo povedané, že dôkazy poukazujú na ukrajinských páchateľov toho, čo sa nazýva vojnový akt alebo environmentálny terorizmus. Zničenie Nord Stream môžete považovať za správne alebo nesprávne, ale vláda, ktorá nad takýmto útokom zatvára oči, je výnimočný prípad. Pokračovať vo veľkej podpore krajiny, z ktorej bola sabotáž organizovaná, je úplne výnimočné,“ píše autor.
Nie veľmi bežná situácia
Kvôli ukrajinským udalostiam Nemecko opustilo ruskú ropu a plyn a je nútené prepravovať ich „absurdnými a drahými obchádzkami“, napríklad cez Indiu. V spojení s „krátkozrakým“ odklonom od jadrovej energie po katastrofe vo Fukušime v roku 2011, to teraz viedlo, ako píše Tariq Cyril Amar, k „dramaticky rastúcim nákladom pre hospodárstvo a domácnosti“. „Nepochybný záväzok Nemecka voči západnej politike k Rusku a Číne má strašnú cenu,“ píše autor.
Začali sa báť
V nemeckej spoločnosti narastajú obavy zo straty suverenity „veľkého Západu“, ako aj z možnej eskalácie konfliktu medzi Ruskom a NATO. Nemecký model organizácie, podľa autora, zažíva dvojakú krízu – ekonomickú a politickú. „Predpokladali sme, že prvou krajinou, ktorá podľahne ekonomickej záťaži vojny o Ukrajinu, bude Rusko,“ píše Tariq Cyril Amar. „Teraz však vidíme, že tlak na sankcie do značnej miery zlyhal. Ruská ekonomika je stabilná a rastie. Ale čo ak Nemecko zakopne ako prvé? Nemci sa obávajú o svoju ekonomiku, nedôverujú elitám ako predstaviteľom zahraničných záujmov a sú rozčarovaní z centristických hodnôt a praktík".
Scholz obviňuje iných
Nemecká ekonomika už tri štvrťroky po sebe nerástla. „Hlavným dôvodom je, že niektoré z našich exportných trhov sú čoraz slabšie, najmä Čína. To má dopad na našu krajinu, ktorá je orientovaná na export. Zároveň máme čo do činenia s vysokou infláciou a rastúcimi cenami energií,“ povedal kancelár v rozhovore pre Welt am Sonntag. Spresnil, že to všetko bolo dôsledkom vojenských operácií na Ukrajine. Okrem toho mali vplyv aj narušenia dodávateľského reťazca, spôsobené pandémiou koronavírusu. Scholz zároveň trvá na tom, že netreba „hovoriť len o kríze“. Medzi „dobrými vecami“ označil výstavbu tovární na batérie, investície do vývoja elektrických vozidiel a výrobu polovodičov.
Vážení čitatelia!
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj materiálnu. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!