Oficiálne výsledky volieb oznámi štátna komisia pre voľby v nedeľu. Čo hovoria predbežné výsledky o možných vládnych zostavách?
Predseda Smeru Robert Fico má šancu poskladať fungujúcu koalíciu. Smer by mohol spolu s Hlasom a SNS disponovať väčšinou v počte 79 poslancov. Ak sa mu podarí zlomiť aj KDH, je "vymaľované".
Na začiatku volebnej noci sa črtala situácia, že Fico to také jednoduché mať nebude. Podľa exit pollu Focusu sa do parlamentu malo dostať aj hnutie Republika a mimo NR SR mal zostať Andrej Danko a jeho SNS. Nakoniec to dopadlo presne naopak. Kým vládnutie s Republikou dlhodobo vylučoval líder Hlasu Peter Pellegrini, koalíciu medzi Smerom, Hlasom a SNS lídri týchto strán nikdy neodmietali. SNS vstala z popola a vládu by teda bolo možné zostaviť.
Pre Hlas by zrejme bolo prijateľnejšie, ak by sa Fico pokúsil na vládnutie presvedčiť Kresťansko-demokratické hnutie (KDH). Tieto tri strany by mali väčšinu 81 poslancov. Predseda hnutia Milan Majerský v nedeľu nadránom vyhlásil, že si zo slušnosti sadnú za stôl s kýmkoľvek, kto bude víťazom volieb. Podľa Majerského však platí rozhodnutie predsedníctva KDH, že KDH nepôjde do vlády so Smerom. Finálne rozhodnutie však urobí Rada KDH, vyše 120-členný orgán, v ktorom sú zastúpené regióny. Tá je naplánovaná na 14. októbra.
Smer sa vyjadrí k výsledkom volieb vyjadriť až po tom, čo ich Štátna komisia pre voľby oficiálne potvrdí.
Karty môže zamiešať (Aj keď sa to tak nejaví) aj Čaputová, tým že poverí na zostavenie vlády PS a jeho šéfa Michala Šimečku. Aj keď bude pravdepodobne ako prvý zostavovať vládu predseda Smeru, teoretickú šancu na zostavenie vládnej koalície má aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Musel by však na vládnutie presvedčiť Petra Pellegriniho a jeho Hlas, kresťanských demokratov a dohodnúť sa aj so stranou SaS. Spolu by mali väčšinu 82 poslancov.
Išlo by zrejme o ťažké rokovania. I keď predseda Hlasu Pellegrini spoluprácu s Progresívnym Slovenskom nevylúčil, v predvolebných televíznych debatách opakovane povedal, že z pohľadu programu je mu bližší Smer. Ďalší politici Hlasu ako Matúš Šutaj Eštók a Erik Tomáš progresívcov v kampani tvrdo kritizovali a o vládnej spolupráci s PS hovorili, že si ju nevedia predstaviť.
Pellegrini po zverejnení exit pollu nechcel povedať, či preferuje vládnutie so Smerom alebo s Progresívnym Slovenskom. „V prvom rade je na mieste stabilita budúcej vládnej koalície,“ povedal. „Slovensko si nemôže dovoliť zložiť takú vládnu koalíciu, ktorá sa začne postupne eróziou rozkladať a rozpadať a o rok či dva budeme mať problém. Kľúčovým cieľom je teda stabilita, zjednotenie sa na prioritách a, samozrejme, aj stabilita poslaneckých klubov.“
Problémom môže byť aj KDH a ich líder Majerský, ktorý v predvolebných debatách označil LGBT komunitu za PLIAGU. Predseda hnutia Milan Majerský v kampani viackrát povedal, že pre prístup k ľudsko-právnym témam a snahe presadiť registrované partnerstvá aj pre páry rovnakého pohlavia považuje program PS v niektorých prvkoch za extrémistický.
Aj keď viacero predvolebných prieskumov rátalo s tým, že strana Roberta Fica bude na prvom mieste, Smer nakoniec získal eštel epší výsledok, než mu predpovedali prieskumy.(Hlavne TV Markíza a mainstreamové denníčky). Obrovským prekvapením je hnutie Republika, ktorá sa do parlamentu nedostala. Predseda Republiky Milan Uhrík ako možnú príčinu neúspechu Republiky uviedol, že veľká časť voličov Republiky sa rozhodla zachraňovať SNS.
Ďalším z prekvapení volieb je nepochybne aj výsledok trojkoalície OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia. Spoluprácu s OĽaNO však pred voľbami mnohé strany (ako Smer, Hlas či SNS) odmietali, skeptickí boli aj politici PS a SaS. „Počkajme do rána, či bude šanca, aby sa demokratické strany spolu rozprávali,“ povedal. Počas sobotného dňa však na Facebooku napísal, že OĽaNO z tejto požiadavky neustúpi.
V parlamente bude mať naďalej svojich poslancov SaS, ktorá získala tesne nad 5 percent. Politici SaS sa v noci na nedeľu čudovali najmä nad výsledkom hnutia OĽaNO. „Čím viac percent bude mať OĽaNO, tým väčšia šanca, že bude volebný pat. A budeme musieť mať nové voľby,“ povedala poslankyňa Jana Bittó Cigániková.
Okrem Republiky sa do parlamentu nedostali ani ďalšie strany, ktoré viedli doterajší poslanci či dokonca najvyšší ústavní činitelia. Prepadlo hnutie Sme rodina predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktoré volili len niečo vyše 2 percentá voličov. Za neúspech vinil nízku účasť aj antikampaň.
Do parlamentu sa nedostali ani Demokrati (necelé tri percentá) bývalého premiéra Eduarda Hegera, úplne pohoreli Modrí bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Dzurinda napriek tomu vyhlásil, že chce pokračovať v budovaní silnej stredopravej strany.
Prekvapivo dobrý výsledok, aj vzhľadom na účasť, uhrala maďarská Aliancia. Priebežné výsledky počas noci nevylučovali, že by sa do parlamentu dostala, nakoniec skončila tesne pod piatimi percentami.