Meno Karol Lovaš si mnohí pamätajú z čias, kedy bol v Rádiu Twist jedným z „protimečiarovských“ hlasov. Neskôr sa z verejného života vytratil a aktuálne pôsobí ako farár v dedinke v Česku. Popri starostlivosti o duchovný život farníkov prednáša aj žurnalistiku na Karlovej univerzite v Prahe. A stále sa venuje publicistike, hoci nezanevrel ani na politiku.
Publicista hovorí, že zlo sa dá poraziť len alternatívou k nemu. Karol Lovaš v rozhovore pre Plusku nešetrí ani súčasných salónnych demokratov, či médiá. Vraciame sa do čias, kedy sa ľudia báli hovoriť. Dnes je to aj vďaka aktivizmu novinárov a politikom odtrhnutým od reality problém. Tvrdí tiež, že nech z týchto volieb vyjde ako premiér ktokoľvek, mali by sme mu byť nápomocní všetci.
Takto zlo neporazíme
Lovaš má skúsenosť s „bojom proti mečiarizmu“ a na základe nej hovorí, že zlo sa nedá poraziť jeho odstránením.
„Dá sa poraziť jediným spôsobom. Ak budeme jeho alternatívou. Ak budeme iní a lepší ako tí, na ktorých ukazujeme prstom. Vladimír Mečiar je už štvrťstoročie v politickom dôchodku. A kde sme my? Problémom Slovenska naozaj nebol Vladimír Mečiar,“ konštatuje Lovaš s tým, že problémom nie sú ani súčasní lídri, ale chýbajúca alternatíva.
Charaktery sa nemenia
„V roku 1942 pod vedením ministra Moravca stálo celé Václavské námestie so zdvihnutou pravicou a prisahalo führerovi. Na tom istom námestí stáli ľudia v roku 1948 a zdravili Klementa Gottwalda zaťatou päsťou. Potom tam u Vencu Havla zvonili kľúčmi. A ja mám podozrenie, že tam boli aj niektorí tí istí ľudia. Medzitým uplynulo totiž len 50 rokov. A národ zatiaľ stihol vymeniť niekoľko námestí,“ cituje Lovaš Jana Saudka z jedného rozhovoru s tým, že z prenasledovaných sa veľmi ľahko stávajú prenasledovatelia.
Menšie zlo nie je dobro
„Situácie v rokoch 1998 a 2023 sú porovnateľné v tom, že sme stále neprestali hľadať politického mesiáša. Už by sme mali pochopiť, že neexistuje. Nájsť politického mesiáša znamená začať hľadať toho, kto nás raz pred ním zachráni. Menšie zlo je mýtus. Strácame sa v ňom už príliš dlho,“ upozorňuje Lovaš.
Demokracia nezlyháva
Karol Lovaš upozorňuje, že ľuďom sa necnie za represiami režimu, ale za sociálnymi istotami, ktoré minulý režim ponúkal.
„Keď ľudia za komunizmu čakali v radoch na banány, dnes čakajú v radoch na vyšetrenie k lekárovi. Na registráciu, aby vôbec nejakého mali. Čakacie lehoty na operácie sú celé roky. Naše školstvo je v katastrofálnom stave. Desaťtisícky slovenských študentov uprednostňujú štúdium v zahraničí. Ak demokratickí politici nebudú schopní vyriešiť základné potreby ľudí, bude sa im cnieť za minulými časmi čoraz viac,“ obáva sa Lovaš s tým, že nie je dobrou vizitkou politikov to, že ľudia v 21. storočí musia riešiť základné existenčné problémy. Demokracia sa tým oslabuje a to predznamenáva jej koniec.
Nerozumejú národu
To, čo tu vládne dnes, sú podľa Lovaša „salónni demokrati“, ktorí nerozumejú svojmu národu a národ nerozumie im.
„Predmestia Paríža, Londýna, Berlína, Viedne sú dôkazom zlyhávajúceho globalizmu a multikulturalizmu. Straty zmyslu a súdnosti štandardných politikov pre realitu,“ domnieva sa Lovaš. Ten neprechováva obdiv k žiadnemu politikovi, no obdivuje historický údel posledného socialistického prezidenta Husáka. Ten bol väznený vlastnými a aj preto vedel, čo dokážu sovieti, aj komunisti.
Bojíme sa hovoriť
„Máme strach povedať, čo si myslíme, čo čítame, koho volíme. Zas máme indexy nevhodných kníh, autorov a ľudí. Demokracia v rukách našich demokratov sa až príliš začína podobať na toľko kritizovaný komunizmus s jedným jediným vhodným názorom. Všetko ostatné odsudzujeme a ostrakizujeme,“ vyčíta súčasným politickým špičkám Lovaš, no kritizuje aj prácu médií. Tie štandardné podľa neho dlhodobo zlyhávajú, pretože „v zápase o človeka začali bojovať s človekom“. Aj on hovorí, že z novinárov sa stali aktivisti, idealisti, ktorí vidia len svoj ideál a kto vidí realitu inak, je nepriateľom.
„Takýto človek predsa nie je nepriateľ. Je výzva. Cieľ. Nie predmet boja. Boj vyčerpáva. Každý jeden. Slovensko je vyčerpané každodennými bojmi, ktoré mu predkladajú médiá,“dodáva Lovaš s tým, že tento boj je už prehnaný a to má za následok dve reakcie – apatiu, prípadne nárast agresivity.
Neplatí to okrídlené „o pravde sa nediskutuje“
Úlohou médií podľa Lovaša je byť priestorom na hľadanie pravdy, majú byť nástrojom k dialógu.
„Prvoradá úloha médií je prinášať život. Kultivovať ho. Prvým krokom je vystúpiť z geta, do ktorého sa uzavreli. Snažiť sa pochopiť ľudí v gete naproti. Pri neustálom hľadaní nepriateľa nás všetkých odsúdili na život v getách. To je obraz súčasného Slovenska. Mali by sme začať pracovať na tom, aby sme z nich vyšli,“ myslí si Lovaš s tým, že pochybnosti aj o tom, čo poznáme, sú oslobodzujúce.
Buďme nápomocní
Lovaš tvrdí, že situácia je ďaleko vážnejšia, ako si vieme predstaviť a on sám oceňuje fakt, že sme súčasťou aj eurozóny.
„Pri vlastnej mene a s amatérmi, ktorí nám vládli doteraz, by sme už zrejme boli na pokraji bankrotu. Nech už bude po voľbách premiérom ktokoľvek, bude to aj môj premiér. Ako Slovák, ktorý ľúbi svoju vlasť, sa budem snažiť byť mu nápomocný. To by sme mali my všetci. Nemusí sa nám páčiť. Demokracia nie je o tom, či sa nám páči, alebo nepáči. Je o vôli väčšiny. Po voľbách zistíme, akí demokrati vlastne sme. Aký sme národ. Či ešte dokážeme mať radi sami seba. V mene pudu sebazáchovy by sme sa mali o to pokúsiť. Veľa času nám nezostáva,“uzatvára bývalý novinár a publicista Karol Lovaš.
Vážení naši čitatelia!
Dovoľujeme si osloviť vás s prosbou o pomoc. Už niekoľko rokov prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robia tak ešte agresívnejšie aj teraz pred voľbami. Priviedli nás, ako spoločnosť, do ekonomického, aj morálneho úpadku. Naša budúcnosť a budúcnosť tých, čo pracujú a nepriživujú sa na štáte je ohrozená. Teraz stojíme pred voľbou, či dostanú možnosť pokračovať v tomto rozklade, alebo ich zastavíme.
V Hlavnom denníku budeme naďalej prinášať informácie, ktoré vám úmyselne zatajujú. Budeme zverejňovať iné názory slobodných ľudí.
Môžete nám pomôcť. Podporiť nás svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj tá najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme vám!