Všetci sa zhodli na tom, že starý medveď má svoje maniere. Aj keď je navonok zdatný, predsa len. Staré myslenie. Vývoj ide dopredu, ľudia aj časy sa menia.

Lenže medveď sa necítil starý. Bol vytrénovaný. Viackrát sa stalo, že vošiel do dediny a povyberal z kontajnerov, čo ľudia nachystali. A nikdy ho ani vidlami, ani puškou neohrozili.

Na predvolebnom zhromaždení sa postavil za kecpult  a čítal svoj  volebný program.

Moji milí! Ľudia sa stali nepriateľom zvierat. Zašlo to až tak ďaleko, že kontajnery ohradili hrubým plotom. Strážia ich viac ako zelenú hranicu. Čo hranicu! Tú vlastne ani nestrážia, že načo. Ale na nás vytvorili hliadky, chránia sa pred nami ako pred zločincami. Priznávam, že aj my prekročíme svoju  zelenú hranicu. Niekedy zablúdime na farmy a šlohneme nejaké mäsko.  Ale či je to trestné? Ide nám o život.  Sme samoživitelia, od štátu nič neberieme. A hádam nebudeme požierať vlastných obyvateľov lesa. Spikli sa proti nám, chcú nás vyhubiť. Už aj tie plodiny postrekujú chémiou. Do prasknutia som sa nažral kukurice a týždeň som sral jak lyon. A to, čo sa najnovšie deje, nemá obdobu v dejinách. Vraj sme premnožení, treba nás vystrieľať. Niekoľkí už prišli o život smrtiacou rukou človeka. Vypracoval som plán na našu ochranu. Spolu s kolegami sme pripravili startupy a celý rad konferencií. Vyškolíme vás, ako sa chrániť pred ľuďmi. Ak ma zvolíte za predsedu, tak, prisámvačku, tento sľub splním. Nebudem sľubovať veľa, to len ľudia tak robia. Dokonca majú aj takú ľudovú múdrosť: sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.

Maco dorečnil, poklonil sa a zaznel dlhý potlesk.

Potom k mikrofónu pristúpila ďalšia kandidátka, mladá ryšavá líška podšitá.

Priatelia! Máme dvadsiate prvé storočie!  My líšky a naši lišiaci sa už natoľko nemusíme báť o svoje kožuchy. Ľudia už vyrábajú umelé kožušiny, ktoré im môžeme závidieť. Biele, čierne, hnedé, ryšavé, modré, ani len nepomyslíte aké. Nebudem tu dlho hovoriť o tom, čo tu bolo. Svet napreduje a my sme tu mali stále len mužských predsedov. Raz sme si zvolili vlka, raz rysa, raz medveďa. A kde je rodová rovnosť, vážení? Prečo by to nemohla byť veverica? Alebo kuna? A prečo by som to nemohla byť ja?

Z davu sa ozval piskot a krik. Neskúseného predsedu? A babu? To svet nevidel. To hádam nie! A ktosi múdry do toho zakričal: „Nech aspoň program prečíta, potom sa uvidí!“

Líška si nasadila okuliare, chytila papier a prečítala: „Bude ako nebolo. A to je všetko, čo vám môžem sľúbiť.“

To bolo naozaj všetko. Zvieratá po jednom pristupovali k urne, aby odovzdali svoj hlas kandidátovi, ktorého si vybrali.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.