A kde je potravinová sebestačnosť? Zatvorené hranice počas pandémie, energetická kríza, konflikt na Ukrajine Slovensku ukázali, že potravinová sebestačnosť nie je len akýsi mýtus „hejSlovákov“. Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre Klaudia Halászová hovorí, že poľnohospodárstvu treba vrátiť jeho význam a vážnosť. A tým aj prosperitu.
Dekanka Halászová konštatuje, že po dlhom období relatívnej hojnosti našu spoločnosť situácia núti uvažovať o potravinovej sebestačnosti. Lenže na tú je potrebná aj podpora vlády a nie len slovná. Pripomína tiež, že k tomu patrí aj náš vzťah k najúrodnejšej pôde, ktorú sme obetovali na výstavbu automobiliek.
Halászová vyvracia aj zažitú predstavu o poľnohospodárovi, pretože aj tam sa už pracuje s modernými technológiami. Kým v Nemecku je farmár vážený človek, mladí ľudia a deti u nás si častokrát nevážia prácu tých, ktorí tie potraviny v supermarkete dopestovali. Rektorku hnevajú aj plané reči o uhlíkovej stope a obchod s emisiami.
To bola otázka zvlášť počas prvej covidovej vlny, kedy ľudia hromadne skupovali trvanlivé potraviny a celý pôdohospodársky sektor až po parlament a vládu sa zamýšľal, či bude potravín dosť a ako dlho zvládneme situáciu so zavretými hranicami.
„Po dlhom období bezstarostnosti sme si uvedomili nielen našu zraniteľnosť z hľadiska domácej výroby potravín, ale aj množstvo iných otázok,“pripomína rektorka SPU. A to nemá na mysli len poľnohospodárov, ale celkove vzťah Slovákov k pôde. Netreba podľa nej zabúdať na fakt, že väčšina Slovákov vlastní nejakú pôdu – pole, les, záhradu. Takže kvalita života a úloha poľnohospodárstva v rozvoji krajiny nie je len politická či ekonomická otázka, ale aj etická.
Halászová si myslí, že v ostatnom minimálne roku sa do popredia u politikov dostali ceny potravín.
„Stali sa vítaným nástrojom politického zápasu, my však potrebujeme diskusiu urobiť vecnou, vrátiť ju po voľbách na zem a venovať sa tomu, nie ako zázračne, ale ako všednou poctivou prácou rozhýbeme celý poľnohospodársko-potravinársky orchester od hráčov, ktorí ho tvoria, až po dirigenta – vládu,“ upozorňuje rektorka, ktorá v tom vidí úlohu aj univerzity, ktorú vedie. Veľa sa totiž hovorí o vzdelanostnej ekonomike a nové technológie ponúkajú množstvo príležitostí, no aj tu sa Slovensko sústredí na automobilový priemysel.
„Bez váhania sme uvoľnili opäť najúrodnejšiu pôdu pod výstavbu piatej automobilky. Mobilita naozaj hýbe spoločnosťou, na jej rozvoji sa podieľa významne aj naša univerzita, ale nepíľme si konár, na ktorom sedíme,“nepáči sa jednostranné zameranie Slovenska na úkor úrodnej pôdy rektorka Halászová.
Pripomína, že aj v pôdohospodárstve sa využíva najmodernejšia technológia, ktorá zefektívňuje výrobu dostatku kvalitných potravín, lenže naši politici to ignorujú.
„Nemôžeme sa odtrhnúť od pôdy – základu krajiny, v ktorej žijeme. Treba ho, naopak, upevniť aj tým, že nebudeme neustále podceňovať poľnohospodárstvo a jeho potreby. Musíme si opraviť predstavu o tom, kto je moderný poľnohospodár, farmár, potravinár a veľa iných príbuzných profesií,“dopĺňa Halászová. Kým v predstavách ľudí je pôdohospodár človek s vidlami v špinavých montérkach, aj tu sa už dávno pracuje aj s IT technológiami, ktoré prácu poľnohospodárov skvalitňujú a uľahčujú.
Halászová pripomína, že na pôdohospodárov sa úplne zabudlo pri tvorení Plánu obnovy a odolnosti. Pritom práve silné poľnohospodárstvo je znakom odolnosti a bezpečnosti krajiny. A aj na to by mala vláda pri svojich rozhodnutiach pamätať, keď sa bude rozhodovať o otázkach súvisiacich s bezpečnosťou a rozvojom krajiny.
Dnes musíme ľuďom vysvetľovať veci, ktoré naši predkovia chápali, pretože s tou pôdou boli spätí. Deti je nutné naučiť, že za tým, čo si kupujú v potravinách, je práca ľudí a stopa v krajine. Komunikácia aj medzi menšinou a väčšinou je nevyhnutná.
„Máme veľa poľnohospodárskych podnikov, ktoré dobre spolupracujú so starostami, zastupiteľstvami obcí, vychádzajú si vzájomne v ústrety. Ide o to, aby takýto dialóg fungoval naprieč celým Slovenskom, tak ako povedzme v Nemecku, kde sú farmári váženým spoločenským stavom. Potom sa to odrazí aj na záujme mladých ľudí spojiť svoju budúcnosť s poľnohospodárstvom,“ dopĺňa rektorka.
Halászová konštatuje, že každá krajina so znižovaním uhlíkovej stopy pracuje po svojom.
„Je to dobrý princíp, ale opäť bez jasných pravidiel a obávam sa, aby to nedopadlo rovnako ako biopásy a úhory podporované cez ekoschémy. Neviem sa stotožniť s tým, že vrcholom všetkého snaženia v uhlíkovom poľnohospodárstve bude obchodovanie s uhlíkovými certifikátmi – ich predaj chemickým koncernom, ktoré znečisťujú životné prostredie. Kvalita pôdy a uhlík nemajú byť iba nástrojom ďalšieho príjmu pre poľnohospodára, ale hlavne nástrojom pre produkciu kvalitných potravín,“ uzatvára Halászová s tým, že zbytočne hovoríme o uhlíkovej stope, kým v našich obchodoch nakupujeme potraviny, ktoré do nich cestujú aj tisíc kilometrov.
„Európska komisia nepredĺžila zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny po 15. septembri, preto vláda rozhodla o zákaze ich dovozu na národnej úrovni. A to do konca roka a na rovnaké štyri komodity, teda pšenicu, kukuricu, repku a slnečnicové semená. Musíme zabrániť nadmernému tlaku na slovenský trh, aby sme zostali féroví aj voči domácim farmárom," priblížil premiér s tým, že tento postup zvolili aj Poliaci a Maďari.
Počas tohto zákazu mieni vláda spoločne s EK a ostatnými členmi EÚ hľadať systémové riešenie. Ak ho nájdu, Ódor a prezidentkina vláda sú pripravení zákaz zrušiť. Zo zákazu je vyňatý transport, čím podľa ministerstva pôdohospodárstva jednak vyjadrujeme solidaritu s Ukrajinou pri umiestňovaní jej tovaru na cieľových trhoch.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré nechcú zverejňovať takzvané médiá "hlavného prúdu". Zatajujú Vám informácie a pokúšajú sa ovplyvniť Vašu mienku v ich prospech. Robia tak ešte agresívnejšie aj teraz pred voľbami, ktoré budú mať mimoriadny význam a rozhodnú o našom ďalšom osude. Naša spoločnosť prežíva zložité chvíle, priviedli ná do ekonomického, aj morálneho úpadku. Ohrozená je naša budúcnosť, budúcnosť tých, čo pracujú a nepriživujú sa na štáte a nerozkrádajú ho, dôchodcov, detí, aj vnukov. Teraz stojíme pred voľbou, či dostanú možnosť pokračovať v tomto rozklade, alebo ich spoločne zastavíme.
V Hlavnom denníku Vám budeme naďalej prinášať informácie, ktoré Vám zatajujú. Budeme zverejňovať iné názory slobodných ľudí.
Budeme radi, keď nám v tom pomôžete svojim darom. Môžete tak urobiť finančným príspevkom v akejkoľvek sume. Aj tá najmenšia, má pre nás veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme Vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik