Charizmatická Ida Rapaičová nedávno oslávila osemdesiatku. Bola výraznou osobnosťou slovenského divadelníctva a filmu. A stále je významnou osobnosťou a človekom, z ktorého vyžaruje charizma a  vnútorná sila.

Ida Rapaičová sa nedávno zaradila medzi osemdesiatnikov. Narodeniny oslávila v krásnom topoľčianskom prostredí.  

Aké darčeky jej robili a robia radosť?

Vraví: „Nie som veľmi materiálny typ, ale ak mi niečo materiálne spravilo radosť, boli to obrazy, ktoré mi darovali výtvarníci, keď som otvárala ich výstavy. Rovnako sa poteším dobrej knihe.“

Pani Rapaičová sa filmu a divadlu dnes venuje už len výnimočne, ale nezaháľa a recituje - a čo je unikátne, recituje  v staroslovienčine.

Staroba nie je pre ňu obdobím oddychu, naopak, je aktívna a venuje sa tomu, čo ju baví.

„ Na dôchodku mám čas čítať. A veľa vyšívam. Keď som bola malá, všetko som sa musela naučiť - aj vyšívať, aj variť, aj štrikovať, aj háčkovať, aj šiť. Mamička mi vždy vravievala: „Musíš byť aj do koča, aj do voza!“ Všetko využívam až teraz, keď mám čas.“

Rada recituje

Herečka rada chodí recitovať hlavne na vidiek, lebo tam kde žijú na pohľad jednoduchí ľudia, sa z poézie skutočne tešia.

Vraví: "Dnes všade počuť angličtinu, chceme byť svetoví, ale na vlastný národ kašleme. Našťastie, história je zachovaná, ale mám pocit, že ľudia ju nechcú poznať. Akoby bola snaha vymazať históriu, ale je to zbytočné, lebo ten genius loci tu je. Aj národ tu je, aj keď sme si toho už toľko prežili...“

Podľa nej naši predkovia prežili práve preto, že žili v harmónii s prírodou.

Odkaz pre mladých

Mnohým hlavne mladým ľuďom chýba pokora. „Radosť si treba zaslúžiť. Súčasťou toho je aj utrpenie, aj to patrí k životu. Komu kladiete koberce pod nohy a zametáte cestičku, ten nevie bojovať, ten je nesený. Ale keď pri kráčaní bojujete s prekážkami, tam sa ukáže sila a hodnota človeka.“

Stretnutie s mladou generáciou však pani Rapaičovú nenapĺňa  pocitom radosti. Prekáža jej napríklad vulgárne vyjadrovanie už aj u malých detí.

Čo sa týka mladej hereckej generácie, zastáva názor, že tá už  nemá také kvalitné možnosti, ako tomu bolo u generácie staršej.  

„Nehovorím, že sa točia len hlúposti, poviem to teda inak - technika nám hercom už nepomáha, ale pohlcuje nás. Ona je dôležitejšia než živý človek.“

Dodáva: „Univerzita Mateja Bela v Bystrici je škola, ktorá živí svojimi absolventmi regionálne divadlá, lebo z Bratislavy nikto nechce odísť - v hlavnom meste je televízia, rozhlas, médiá... Nikto nejde hrať divadlo do Spišskej Novej Vsi, do Prešova, do Zvolena... Hovorím o tom preto, lebo som tam hosťovala. V regionálnych divadlách sú kvalitní herci, robia divadlo poctivo. Tam, keď prídete, tam sú aj vzťahy iné. Tu v Bratislave? Plno profesorov a docentov, ale výsledok? Niekedy mi je mladých hercov ľúto, lebo mnohí sú veľmi talentovaní.“

Vážení naši čitatelia!

Dovoľujeme si osloviť vás s prosbou o pomoc. Už niekoľko rokov prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robia tak ešte agresívnejšie aj teraz pred voľbami. Priviedli nás, ako spoločnosť,  do ekonomického, aj morálneho úpadku. Naša budúcnosť a budúcnosť tých, čo pracujú a nepriživujú sa na štáte je ohrozená. Teraz stojíme pred voľbou, či dostanú možnosť pokračovať v tomto rozklade, alebo ich zastavíme.

V Hlavnom denníku  budeme naďalej prinášať informácie, ktoré vám úmyselne zatajujú. Budeme zverejňovať iné názory slobodných ľudí.
Môžete nám pomôcť. Podporiť nás svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj tá najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik