Nie je tomu tak dávno, čo bol Daniel Lipšic hosťom Zuzany Kovačič Hanzelovej na diskusii v Košiciach. V rámci rozhovoru odzneli aj slová na adresu advokáta Martina Ribára. Ten sa prostredníctvom Právnych listov bráni – Lipšic klame.
O tom, ako špeciálny prokurátor Lipšic opakovane klame a zavádza verejnosť v konkrétnej neskončenej veci, to je názov článku, ktorým na Právnych listoch reaguje advokát Martin Ribár na rozhovor ZKH s Danielom Lipšicom. JUDr. Ribár je presvedčený, že Hamran s Lipšicom za pomoci spriaznených médií masírujú verejnú mienku v živých prípadoch.
Rozhovor v SME
Denník SME dňa 2.9.2023 zverejnil rozhovor redaktorky pani Kovačič Hanzelovej so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Celý rozhovor si môžete pozrieť na tomto linku. Časť rozhovoru, s ktorou má advokát Ribár problém, hovorí o jeho osobe a náleze Ústavného súdu o jeho prepustení z väzby.
youtu.be/YIl5jk0FQIc?t=1215
„K uvedenému musím uviesť, že pán špeciálny prokurátor Daniel Lipšic verejne klamal a zavádzal verejnosť vo vzťahu k jeho výrokom k mojej osobe a samotnému nálezu ústavného súdu,“informuje neprávom väznený právnik.
Ako sa ovplyvňuje verejná mienka
„Pán Lipšic uviedol úplne iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli uvedené v predmetnom náleze, tak trochu „zabudol“ uviesť, či „zatajil“ tie najpodstatnejšie skutočnosti z predmetného nálezu, a tiež tak trochu opomenul, že ústavný súd vydal ešte ďalšie 2 nálezy o nezákonnosti mojej väzby,“ uvádza právnik s tým, že ďalší problém je v tom, že sa Lipšic v rozhovore vyjadril k „živej“ veci.
„Jednoznačne klamlivé a zavádzajúce uvádzanie skutočností k mojej osobe vo vzťahu k verejnosti zasiahli do mojich osobnostných práv, a sú spôsobilé v očiach verejnosti predostrieť negatívny zavádzajúci pohľad k mojej osobe v „živej“ neskončenej trestnej veci,“ píše Ribár.
Porušuje Lipšic zákon?
„Okrem iného som presvedčený, že takýmto konaním špeciálneho prokurátora a mediálnymi vyjadreniami JUDr. Daniela Lipšica, LLM. voči mojej osobe boli porušené ustanovenia zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov ako aj ustanovenia Etického kódexu prokurátora,“ upozorňuje Ribár.
„Vyššie uvedené nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia pána špeciálneho prokurátora Lipšica hrubo znevažujú princíp prezumpcie neviny mojej osoby a sú spôsobilé poškodzovať česť, dobrú povesť a meno mojej osoby garantované mi čl. 19 ods. 1 Ústavy SR,“ pokračuje právnik. S tým, že to sa nestalo prvýkrát. Denník N uverejnil dňa 25.5.2021 podkast „Špeciálny prokurátor Lipšic: Ideme stále vyššie“.
Nechce, aby bola verejnosť informovaná?
„Som zástancom toho, aby OČTK (tak polícia ako aj prokuratúra) či súdy – samotní sudcovia informovali verejnosť o prebiehajúcich trestných konaniach, vysvetľovali aj laickej verejnosti svoje postupy a rozhodnutia, pretože si myslím, že právne povedomie bežného občana je na veľmi nízkej úrovni,“ vysvetľuje Ribár, informácie, ktoré sa k verejnosti dostanú podľa neho musia byť striktne objektívne, do „živých“ trestných konaní nesmú negatívne zasahovať a musia rešpektovať prezmpciu neviny.
Na Slovensku však podľa neho fungujú určité médiá, cez ktoré zvlášť Števan Hamran a Daniel Lipšic, ale aj mnohí iní, informujú verejnosť jednostranne.
Dr Ribár uvádza na pravú mieru argumentáciu Ústavného súdu, ktorú vám prinášame bez redakčných zásahov
Základnou argumentáciou ústavného súdu v náleze III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.5.2021 bolo:
- Kolúzna väzba – absencia dôvodov kolúznej väzby
- Preventívna väzba – absencia dôvodov preventívnej väzby
- dôvodom preventívnej väzby je len samotné podozrenie zo spáchania trestných činov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, čo je neprijateľné, nakoľko by to znamenalo to, že z fakultatívnosti väzby by sa stala väzba obligatórna
- Druh, charakter, rozsah, či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto právnej normy
- Právna „nadkvalifikácia“ skutkov
- Súd preto nesmie vychádzať iba formálne z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli
- Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená väzobná podmienka
- Arbitrárnosť väzobných rozhodnutí
- Poukaz na výkon advokácie a nutnosť odpovedí na „profesné“ námietky, že výkon advokácie nemôže byť trestným činom
- Absencia kvalifikačného znaku jedného z ťažiskových trestných činov
Nižšie prikladám "právne vety" vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia a čitateľ si sám môže porovnať obsah prednesu pána špeciálneho prokurátora Lipšica s obsahom uvedeného nálezu.
Samozrejme, je možné mať rôzne „právne názory“ – ALE – porovnaním „právnych viet“ samotného nálezu ústavného súdu III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.5.2021, a ešte lepšie s jeho obsahom, ktorý je značne rozsiahly, avšak o ktorom sa pán Lipšic vyjadril, že ho dôkladne pozná, a táto spisová značka ústavného súdu je jediná, ktorú pozná naspamäť – s prednesmi pána špeciálneho prokurátora Lipšica v spomínanom rozhovore je zjavné, že:
- Pán špeciálny prokurátor Lipšic verejne klamal a zavádzal verejnosť vo vzťahu k jeho výrokom k mojej osobe a samotnému nálezu ústavného súdu
- pán Lipšic uviedol úplne iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli uvedené v predmetnom náleze, tak trochu "zabudol" uviesť, či "zatajil" tie najpodstatnejšie skutočnosti z predmetného nálezu
- tiež tak trochu opomenul, že ústavný súd vydal ešte ďalšie 2 nálezy o nezákonnosti mojej väzby
Právne vety:
I. (ku kolúznej väzbe):
Ústavný súd konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní, respektíve súdy musia byť schopné uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne konanie sťažovateľa (obvineného, obžalovaného). Iba tak je možné dospieť k záveru o existencii dôvodu ďalšieho trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Ústavný súd uvádza, že ak vo väzobných rozhodnutiach súdov nie sú uvedené mená osôb, ktoré ešte neboli vypočuté, nie je v nich uvedený žiadny konkrétny dôvod kolúznej väzby a dôvody kolúznej väzby tak neexistujú.
Ak by ústavný súd pripustil výklad, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, ktorý je trestným činom, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné stíhanie, potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadny svedkovia (napríklad preto, že už boli vypočutí), voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania. Takýto výklad je neakceptovateľný.
II. (k preventívnej väzbe):
Dôvody spočívajúce v ďalšom dokazovaní, ktoré majú potvrdiť dôvodnosť trestného stíhania, nie sú samy osobe dôvodom na trvanie preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Ku dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu musia pristúpiť skutočnosti ďalšie, z ktorých je možné vyvodiť pravdepodonosť, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti.
Z uznesení súdov ústavný súd zistil iba skutočnosť, že dôvodom preventívnej väzby je len samotné podozrenie zo spáchania trestných činov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, čo je neprijateľné, nakoľko by to znamenalo to, že z fakultatívnosti väzby by sa stala väzba obligatórna.
Druh, charakter, rozsah, či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto právnej normy.
Redakcia Hlavného denníka: Mnohí čitatelia, aj politické strany chápu dôležitosť toho, čo robíme. Patríme medzi najväčšie médium na opačnej strane barikády, ktoré hovorí nahlas to, čo sa už inde nedozviete. Dnes viac ako doteraz potrebujeme vašu pomoc.
III. (k dôvodnosti obvinenia a nadkvalifikovaniu skutku zo strany polície):
Ústavný súd v súvislosti s názorom najvyššieho súdu o tom, že vo vzťahu ku kvalifikácii skutku bude ťažisko dokazovania pred súdom (zrejme tu už najvyšší súd prejudikuje podanie obžaloby), konštatuje, že ide o názor z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný.
Ústavný súd zdôrazňuje, že súd, ktorý rozhoduje o väzbe, je povinný skúmať ako jednu z tzv. materiálnych podmienok dôvodov väzby aj to, či zistené skutočnosti, teda aj doposiaľ vykonané dôkazy, nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.
Súd preto nesmie vychádzať iba formálne z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli.
Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená väzobná podmienka.
Podstatná je právna kvalifikácia skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu.
Takéto skúmanie je podstatné práve z dôvodov, aby sa zabránilo tzv. účelovému nadkvalifikovaniu skutku zo strany polície, čo má za následok napríklad dlhšie trvanie väzby alebo prísnejšie podmienky pre prepustenie z väzby na slobodu.
Ústavný súd konštatuje, že postupy polície, keď dôjde k účelovému nadkvalifikovaniu trestného činu, by nemali byť zo strany súdov tolerované. Nie je rozhodujúce, čo formálne vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia, ale to, čo reálne vyplýva z vykonaného dokazovania.
Úlohou súdov pri rozhodovaní je o väzbe je dohliadať na dodržiavanie zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní a v prípade, ak k porušeniu zákona dôjde, z takéhoto postupu vyvodiť dôsledky, ktorými môže byť aj prepustenie obvineného z väzby.
Znenie celého nálezu III. ÚS 33/2021 napr. tu:
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik