Peter Deďo: PRÁVO MÁ SLÚŽIŤ ĽUĎOM, nie úradníkom a právnikom
07 | 09 | 2023 I Ladislav Kováčik

Nie je správne, že vyšetrovanie najzávažnejších skutkov z celého Slovenska je obmedzené len do rúk približne 20 sudcov a 20 prokurátorov, vyhlásil v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník Peter Deďo, advokát, bratislavský krajský predseda SNS a kandidát SNS v tohtoročných parlamentných voľbách.

Hlavný denník: Ako by ste sa v krátkosti predstavili našim čitateľom?

Peter Deďo: Väčšine ľudí zrejme nie som známym. Za mnou však stojí už niekoľko rokov práce v NR SR a SNS. Predo mnou je odhodlanie pomôcť vytiahnuť Slovensko zo situácie, do ktorej ho dostali krátke vlády od roku 2020. Mám vyštudované právo aj manažment. V rokoch 2016 až 2020 som sa venoval najmä legislatívnej tvorbe ako asistent poslanca NR SR. Nerobilo by mi preto problém ani napísať si vlastnými silami návrh zákona a presadzovať ho z pozície poslanca priamo v NR SR. V súčasnosti pôsobím ako advokát v Bratislave a krajský predseda SNS Bratislava. V roku 2021 som bol tiež zakladajúcim členom petičného výboru za referendum o skrátení volebného obdobia súčasnej NR SR, ktoré získalo podporu takmer 600-tisíc občanov, no jeho konanie svojimi krokmi následne zastavili prezidentka a Ústavný súd. Mojím prioritným cieľom je preto najmä kreovanie Slovenska ako právneho štátu a sfunkčnenie inštitútu referenda. Keďže vekom stále patrím medzi zástupcov mladšej generácie v politike, mojou snahou je tiež presadzovať funkčné opatrenia pre mladých, mladé rodiny a začínajúcich podnikateľov.

Hlavný denník: Akými konkrétnymi nástrojmi chce SNS zabezpečiť cenovo dostupné energie, potraviny, lieky a hypotéky?

Peter Deďo: Slovensko je štátom s trhovou ekonomikou. To netreba meniť, len je z pozície štátu potrebné zasiahnuť tam kde zlyháva „neviditeľná ruka trhu“ alebo pomôcť tam, kde časť občanov z dôvodu veku, nízkeho príjmu, či zlého zdravotného stavu s trhom objektívne nemôže stíhať tempo. To napríklad znamená dotovať časť ceny energií pre bežné domácnosti a najmä energie nakupovať od lacných dodávateľov. Pri energiách ale aj potravinách môže štát tiež znižovať DPH, tvoriť podmienky pre vznik vyššej konkurencie na trhu, ale v istých prípadoch aj limitovať maximálnu cenu vybraných tovarov pre spotrebiteľov. Nie je predsa normálne, keď na Slovensku obchodné reťazce predávajú potraviny s horšou kvalitou za vyššiu cenu ako napríklad v Rakúsku, kde je úplne iná kúpna sila a platy ich predavačov. Pri liekoch zase štát vie znížiť alebo skutočne zrušiť doplatky za lieky pre starobných a invalidných dôchodcov. V prípade hypoték sa nám ako rýchle a efektívne riešenie javí zavedenie daňového bonusu, a to vo výške 100,- EUR mesačne, t.j. až 1200,- EUR ročne. Takto by štát pracujúcim ľuďom pokryl zvýšené úroky buď úplne alebo tým s vyššou hypotékou aspoň čiastočne.

Hlavný denník: Vo volebnom programe SNS je reč aj o opatreniach na podporu študentov a mladých rodín. Kde na tieto opatrenia mienite vziať peniaze?

Peter Deďo: V prvom rade mám zato, že to nie sú žiadne stámiliónové opatrenia. A navyše platí, že to čo študenti a mladé rodiny od štátu dostanú, vrátia okamžite do našej ekonomiky takmer. Vo svojom programe chceme pomôcť aj mladým, ktorí zatiaľ bývajú v nájme zavedením úplnej novinky - daňového bonusu na nájomné bývanie pre mladých, rovnako vo výške 100,- EUR mesačne. Takýto daňový bonus na nájomné bývanie by podľa nás ani žiadny významný negatívny vplyv na štátny rozpočet nemal, lebo by sa ním zároveň zvýšil príjem štátu, ktorý je v tejto oblasti momentálne v šedej ekonomike. Na strane príjmov do štátneho rozpočtu však napríklad chceme osobitne zdaniť giganty s neprimerane vysokými ziskami ako banky či technologické spoločnosti.

Hlavný denník: Takisto je v programe SNS zmienka aj o „politike ochrany života“. Máte tu na mysli aj ochranu životov nenarodených detí?

Peter Deďo: Súčasný volebný program SNS vznikal spoločne aj s „externými“ osobnosťami, ktoré máme na kandidátnej listine, čím sa na tejto kandidátnej listine SNS skutočne podarilo spojiť väčšinu z politicky relevantných národných, sociálnych, a kresťanských síl. Preto sa v našom volebnom programe nachádza aj táto zmienka, ktorá jasne deklaruje naše spoločné hodnotové nastavenie. V danej oblasti minimálne dôrazne nepripustíme žiadne zhoršenie aktuálneho stavu, ktoré nám reálne hrozí, ak by sa k vláde dostali progresívci.

VÝZVA Matovičovi: Chceme ďalšie videooooooóóóó....
Občan je ešte Kráľ! Takto pár týždňov pred voľbami to pripomína dlhoročný novinár a posila SNS Karol Farkašovský. Spomenul si aj na voľby minulé, keď každý štvrtý volič na Slovensku volil s presvedčením "aby bola sranda". A tak sa pýta: Čo sa stalo... Čítať ďalej
07 | 09 | 2023 | Diana Zaťková

Hlavný denník: Ako konkrétne si predstavujete sfunkčnenie inštitútu referenda? Za akých okolností by malo byť referendum považované za platné? 

Peter Deďo: Téma referenda mi je veľmi blízka, keďže som právnik – advokát so záujmom aj o ústavné právo a v roku 2020 až 2021 som ako člen petičného výboru za referendum o skrátení volebného obdobia súčasnej NR SR na vlastnej koži zažil nedostatky našej právnej úpravy celoštátneho referenda. V prvom rade je potrebné do Ústavy SR okamžite dopísať, že je vôbec možné uskutočniť aj referendum o skrátení volebného obdobia NR SR na základe petície občanov. Občania možno už zabudli, no túto tému súčasní poslanci po náleze Ústavného súdu SR nakoniec uzavreli lišiacky tak, že sebe právo skrátiť volebné obdobie NR SR síce prinavrátili, no priamo občanom už nie. Náš Ústavný súd predsa v roku 2021 nálezom PL. ÚS 7/2021 skonštatoval, že „ak by sa platne prijatým výsledkom referenda skrátilo výlučne konkrétne volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, teda tento výsledok by sa použil len v jednom prípade, výsledok referenda by nerešpektoval princíp generality práva“. Teda zjednodušene, referendum s takýmto predmetom na Slovensku momentálne nie je prípustné, dokiaľ to nedopíšeme priamo do Ústavy SR.

Čo sa týka ďalších podmienok pre vykonanie referenda, nazbieranie 350-tisíc podpisov občanov pod celoštátne dôležitú otázku sa v praxi darí splniť, preto v tomto smere nie je nevyhnutné zľavovať, kedy by sa mohol otvoriť priestor aj pre pričasté celoštátne referendá. V tejto súvislosti ale chceme zaviesť možnosť dať predbežne preskúmať súlad predmetu referenda s Ústavou, aby sa už nestalo to, čo nášmu petičnému výboru v roku 2021, že prezidentka a Ústavný súd hodili petíciu s vyzbieranými takmer 600-tisíc podpismi občanov do koša. To znamená, že ak nejaký petičný výbor začne zber podpisov za vyhlásenie referenda, v určitom bode sa už bude môcť opýtať prezidenta alebo Ústavného súdu či takéto referendum považujú za plne ústavné a má zmysel, aby pokračovali v ďalšom zbere podpisov. Vyzbierať vyše 350-tisíc podpisov je organizačne, technicky ale aj finančne náročné. Ak by v tom nášmu petičnému výboru v roku 2020 a 2021 nepomohli svojím zázemím aj pre politické strany SNS, SMER - SD, HLAS - SD, a Socialisti.sk, tak by sme to tiež s takýmto úspechom nedokázali.

Ďalej nám z praxe vyplýva, že pri referende je potrebné predovšetkým otvoriť odbornú debatu o znížení kvóra pre jeho platnosť. Osobne sa mi najviac páči inštitút tzv. plávajúceho kvóra, kedy sa výška kvóra pre platnosť referenda odvíja od účasti voličov v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Napríklad, ak by bola účasť v týchto voľbách do NR SR okolo zvyčajných 60 % oprávnených voličov, kvórum pre celoštátne referendá konané do ďalších parlamentných volieb by bolo okolo 30 % oprávnených voličov. To znamená, že ak sa posledného referenda 21. januára 2023 zúčastnilo 27,25 % oprávnených voličov, toto by bolo stále aj pri takomto novom nastavení neplatné, ale k jeho platnosti by chýbali už len nejaké tri percentá. Z môjho pohľadu je to legitímne nastavenie, keďže 20 až 30 % oprávnených voličov sa pravidelne nezúčastňuje ani žiadnych volieb. A ďalšia veľká masa občanov sa pri spôsobe hlasovania „áno“ „nie“ referenda úmyselne nezúčastňuje pokiaľ z jeho predmetom nesúhlasí.

Hlavný denník: Ako chcete zabrániť únikom zo spisov a možnosti zneužívania polície, prokuratúry a súdov na politickú perzekúciu? Bude podľa Vás potrebné zrušiť NAKA, špeciálnu prokuratúru či Špecializovaný trestný súd?

Peter Deďo: Pri svojej profesijnej činnosti často vnímam nedokonalosť alebo zložitosť našej legislatívy. Právo má slúžiť ľuďom, nie úradníkom a právnikom. Nie je v poriadku, ak sa na verejnosť dostávajú čiastkové informácie z prebiehajúcich trestných konaní, v ktorých sa dôkazná situácia ešte len vyvíja. Bežní občania nepoznajú rozdiel medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia, väzbou a odsúdením, či jednotlivými štádiami trestného konania. Niektoré média v reportáži ani neuvedú, či politik ide na výsluch ako podozrivý, obvinený, svedok, alebo dokonca naopak ako poškodený. Každé živé trestné konanie má potom vplyv na jeho voličov, pričom je možné, že sa vec o niekoľko rokov úplne inak právoplatne skončí, ako sa javí v jej začiatkoch. Preto je potrebné sprísniť pravidlá tak, aby prístup k vyšetrovacím trestným spisom mali len osoby, ktorých sa konanie v tom ktorom štádiu týka s povinnosťou ďalšej mlčanlivosti. V prípade úniku sa musí hľadať a potrestať ten, kto únik informácii zo spisu spôsobil. Som za reformu trestného zákona a trestného poriadku a s tým aj spojenú reformu špecializovaných zložiek OČTK a súdov. Obzvlášť poukazujem na strety konkurencie ich pôsobnosti s riadnou sústavou, kedy v niektorých prípadoch bola aj účelovo zmenená právna kvalifikácia vyšetrovaného skutku, aby sa konanie viedlo pod ŠP a ŠTS. Tiež podľa mňa nie je správne, že vyšetrovanie najzávažnejších skutkov z celého Slovenska je obmedzené len do rúk približne 20 sudcov a 20 prokurátorov.

Hlavný denník: Zabráni nový mediálny zákon, o ktorom je reč vo volebnom programe SNS, aj praktikám, akých sme boli svedkami v uplynulých rokoch, keď boli vypínané webstránky zastávajúce iné než oficiálne a mainstreamové názory?

Peter Deďo: Áno, aj to je sledovaným cieľom. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Minulá vláda si ale urobila svoj rozširujúci výklad tohto článku Ústavy, no naopak v prípade požiadavky ľudu na vykonanie referenda zase zužujúci. Preto, ak by sa po voľbách našla vláda s ústavnou väčšinou, ktorej by sa SNS stala súčasťou, budeme musieť rozmýšľať aj o väčšej novele Ústavy SR zameranej na vyššiu garanciu slobody prejavu a práva na informácie, opätovnému zagarantovaniu veku odchodu do dôchodku, a vyššie popísaného sfunkčnenia inštitútu referenda s pridaním možnosti občanom prostredníctvom referenda vyvolať predčasné voľby do NR SR.

FARKAŠOVSKÝ: Treba nastaviť PRÍSNEJŠIE LIMITY pre činnosť mimovládnych organizácií
Mainstreamoví novinári zabudli na nezávislosť a nestrannosť a nahradili ju lokajskou nadprácou, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník Karol Farkašovský (SNS). Hlavný denník: Ako vnímate nedávne medializované zásahy NAKA – v prípade... Čítať ďalej
27 | 08 | 2023 | Ladislav Kováčik

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik