Téma migrácie naplno ovplyvnila kampaň pred slovenskými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 30. septembra. Tento rok Slovensko zaznamenalo výrazný nárast nelegálnej migrácie na tzv. balkánskej trase, ktorá vedie zo Srbska cez Maďarsko a Slovensko do západnej Európy.Od začiatku roka prišlo na Slovensko viac ako 24 800 utečencov, pričom za celý minulý rok to bolo necelých jedenásťtisíc utečencov.

Téme sa venuje český portál parlamentnilisty.cz

Strany bývalých premiérov Roberta Fica (Smer SD) a Petra Pellegriniho (Hlas) vinia zo situácie súčasnú vládu. V skutočnosti to môže byť dôsledok júnového rozhodnutia maďarského premiéra Viktora Orbána prepustiť približne <> odsúdených prevádzačov. Je to takzvaná balkánska trasa cez Maďarsko, kam prúdi väčšina nelegálnych migrantov na Slovensko.

Za prvých osem mesiacov tohto roka podľa informačných Deníku.cz odhalili slovenské úrady 24 500 nelegálnych migrantov. Za celý rok 2022 bolo menej ako 11 000 utečencov a v predchádzajúcich rokoch len menšie stovky migrantov.

Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana sa 97 percent migrantov identifikuje ako Sýrčania, ktorí kvôli medzinárodným pravidlám nemôžu byť v súčasnosti zadržaní alebo vyhostení. Migranti však na Slovensku nezostávajú a smerujú ďalej do západnej Európy.

Téma migrácie stále posúva kampaň pred parlamentnými voľbami. Bývalý premiér Robert Fico zo situácie viní súčasnú vládu. "Táto progresívna, hlúpa vláda, ktorá sa riadi princípmi Sorosovej migračnej politiky, robí zo Slovenska základný tábor pre nelegálnu migráciu," hromžil Fico počas nedeľňajšej návštevy obce Veľký Krtíš na juhu Slovenska, kde objavili veľkú skupinu migrantov.

Túto tému využil aj ďalší bývalý premiér Peter Pellegrini. "Starosta mesta márne žiada štát a policajného prezidenta Hamrana o pomoc. Policajný prezident ignoruje žiadosti a nekoná. Takto to vyzerá, keď sa štát nestará o bezpečnosť vlastných občanov," povedal Pellegrini podľa Novinek.cz.

Zdá sa však, že za situáciu je zodpovedný maďarský premiér Viktor Orbán. V júni prepustil 800 odsúdených obchodníkov s utečencami, ktorí si odpykávali trest v meste Szombathely neďaleko rakúskych hraníc. O prepustení väzňov informovala al-Džazíra.

Maďarské orgány využili opatrenie nazývané reintegračná väzba, ktorého cieľom je umožniť prepustenie menej závažných páchateľov pred skončením trestu. To oslobodilo stovky prevádzačov, najmä zo Srbska, Rumunska a Ukrajiny. Zatkli ich v posledných rokoch, keď Orbán zaujal tvrdý postoj voči nelegálnym migrantom prichádzajúcim balkánskou trasou. Po vyhodení z väzenského systému dostali pašeráci pokyn, aby do 72 hodín opustili Maďarsko.

Orbán krok maďarských úradov nevysvetlil, ale rozhodnutie prepustiť stovky prevádzačov sa nestretlo s pozitívnym prijatím ani v susednom Rakúsku a na Slovensku, ani v Bruseli. "Je to suverénne rozhodnutie Maďarska," odmietol kritiku minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Dôvodom môže byť podľa niektorých analytikov Orbánova snaha vydierať Brusel, aby finančne pomohol Maďarsku v boji proti nelegálnej migrácii. "Maďarsko chráni európske hranice a krajiny pred nelegálnymi prisťahovalcami, pašerákmi, teroristami a zločincami od roku 2015," povedal Orbánov hovorca Zoltán Kovács a dodal, že krajina si už nemôže dovoliť financovať boj proti nelegálnej migrácii bez pomoci EÚ. "Brusel nám preplatil len jedno percento nákladov na tieto aktivity a dlhuje nám 650 miliárd forintov," povedal Kovács.

Zdá sa však, že Orbán sa zameriava na opätovné rozmrazenie finančných prostriedkov vo výške 35 miliárd eur, ktoré EÚ pozastavila z dôvodu nedostatkov v právnom štáte, obmedzení akademických slobôd a práv LGBTQ. Existuje podozrenie, že prepustenie väzňov by mohlo byť súčasťou úsilia prinútiť Brusel, aby tieto peniaze alebo aspoň ich časť odovzdal.

Okrem toho Maďarsko podľa Kovácsa zvažuje prepustenie ďalších dvetisíc prevádzačov cudzincov, ktorí sú v maďarských väzniciach. "Inštitút reintegračnej väzby sa rozšíril a prebieha implementácia rozhodnutia," povedal Kovács.

Ďalším dôvodom by mohla byť snaha ovplyvniť voľby v niektorých európskych krajinách, kde by migračné problémy posilnili vyhliadky nacionalistických pravicových strán, či už je to AfD v Nemecku, Strana slobody Herberta Kickla v Rakúsku alebo Smer-SD Roberta Fica na Slovensku. V prípade slovenských volieb v súčasnosti prichádzajú prvé výsledky zvýšenej pašeráckej aktivity.