V mene „hodnôt“ zlikvidujú všetko, čo ešte funguje. Spevák, fotograf a novinár Ivan Hoffman vidí tragédiu liberálnej demokracie.

Názor Ivana Hoffmana z českých Parlamentních Listov prinášame v plnom znení.

Tí, ktorí o sebe pyšne vykladajú, že sú progresívni, tak v skutočnosti prinášajú regres - teda devastáciu

Ako degraduje politika a rastie nespokojnosť s politikmi, stáva sa nutnosťou kritizované vyčíňanie politikov pomenovať. Nájsť, alebo vyrobiť šuplík, do ktorého by ich šlo zaradiť. Mnoho starších označení nedáva zmysel, neplatí. Vo vyprázdnených pojmoch vládne chaos a bez zhody na tom, čo ktoré označenie znamená, nemožno o politike rozumne debatovať.

Takzvaní liberálni demokrati nie sú ani liberálni ani demokrati

Príkladom sú takzvaní liberálni demokrati, ktorí nie sú ani liberálni ani demokrati a tak dostali nálepku „neomarxisti“. Intuitívne tušíme, že sa tým myslí ich drzosť regulovať ľuďom život, čiže kecať ľuďom do života, ale pomenovať to novým marxizmom je iba urážkou toho starého. Rovnako nepatričné ​​je usvedčovať liberálnych demokratov z „neokomunizmu“, pretože ich manipulovanie a ovládanie občanov kriminalizáciou alternatív k jedinej povolenej pravde nie je motivované snom o šťastnej budúcnosti súdružského kolektívu. Ich víziou je atomizovaná, poslušná spoločnosť, neschopná čeliť diktátu, „vedúcej úlohe“ liberálnych demokratov.

S liberálne demokratickým mocenským monopolom súvisí posun vo vnímaní ľavičiarov a konzervatívcov. Levičák je podozrievaný z inklinácie k prekonanému kolektivizmu, konzervatívci sa pohŕda pre ich lipnutie na prekonaných zvyklostiach a tradíciách. V snahe neskončiť na dejinnom smetisku sa ľavica pokúsila stať novu ľavicou, alebo progresívnou ľavicou, čiže ľavicovými liberálmi. Pravica sa potom pokúsila zblížiť s liberálmi rezignáciou na konzervatívnu agendu a prihlásením sa ku globalizmu. Tak sa stalo, milé deti, že dnes pôvodné ľavice a pôvodné pravice hrajú v politike tretej či štvrtej husle a ich logá vytunelovali liberálni demokrati, respektíve ich ľavé a pravé klony.

Spoločnosť stagnuje a degeneruje

Zakaždým, keď sa z politiky vytratí súperenie ideológií, keď sa zastaví kyvadlo medzi rôznymi know-how ako usporiadať veci verejné, a keď sa vo voľbách namiesto konkurenčných politík volia už iba konkurujúci si politici, má to rovnaký efekt: Spoločnosť stagnuje a degeneruje. Víťazných liberálnych demokratov zákonite poškodila a znemožnila strata nepriateľa. Dôsledkom ich mocenského monopolu je zámena tradičnej pravoľavej dilemy „progresívnou“ agendou, čiže ad hoc vymýšľanými pseudoproblémami, na riešenie ktorých sa dá priživiť a napakovať.

Regresívcom stačí, keď držíme hubu a krok