Do Európskej únie mieria ropné produkty z Indie. Ukrajina však upozorňuje, že v skutočnosti tu ide o produkty z ruskej ropy.

Indický vývoz prudko vzrástol

Oleg Ustenko, ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v rozhovore pre Politico dôrazne žiadal, aby bola táto medzera v sankciách čo najskôr vyriešená. Politico dal svojmu článku nadpis: „Ukrajina kričí, že do EÚ prúdia pohonné hmoty rafinované z ruskej ropy“.

Krajiny G7 sa dohodli, že ruskú ropu budú nakupovať nanajvýš za 60 dolárov za barel. Dôsledkom tohto kroku pre ostatných záujemcov na trhu bolo, že aj oni mohli nakúpiť za zníženú cenu. India oznámila, že v máji dosiahol dovoz ruskej ropy 69 miliónov barelov ropy, čo je desaťkrát viac, než za rovnaké obdobie roku 2021, kedy ešte neprebiehala ruská invázia na Ukrajinu.

Server Politico vysvetlil, že v dôsledku toho prudko vzrástol indický vývoz palivových produktov do Európskej únie. V júli vyviezla India do EÚ 5,1 miliónov barelov nafty a 3,2 milióna barelov leteckého paliva, čo znamená nárast z 1,68 miliónov barelov, respektíve z 0,51 miliónov barelov v júni 2021.

Indický minister ropného priemyslu a zemného plynu Hardeep Singh Puri v rozhovore pre CNBC nedávno priznal, že súkromné rafinérie v Indii odoberajú ruskú ropu za výrazne nižšie ceny oproti trhovej cene.

V praxi to tiež znamená, že prudko klesli príjmy do ruského štátneho rozpočtu z energetických surovín a rubeľ významne oslabil, keď nedávno prelomil hranicu sto rubľov za 1 dolár.

Redakcia Hlavného denníka: Mnohí čitatelia, aj politické strany chápu dôležitosť toho, čo robíme. Patríme medzi najväčšie médium na opačnej strane barikády, ktoré hovorí nahlas to, čo sa už inde nedozviete. Dnes viac ako doteraz potrebujeme vašu pomoc.

Zníži G7 cenový strop na 30 dolárov?

Ani to však neznamenalo zásadný pokles ruskej schopnosti viesť vojny na Ukrajine. Ukrajinci tak volajú po čo najdôslednejšom dodržiavaní sankčnej politiky voči Rusku. Ustenko sa vyjadril, že politici by mali podporiť zákaz všetkých rafinovaných výrobkov smerujúcich do krajín G7, pokiaľ boli vyrobené s použitím ruskej ropy. Dodal, že krajiny G7 sa mali dohodnúť na znížení cenového stropu zo 60 dolárov len na 30 dolárov. Poľsko a pobaltské krajiny minulý rok presadzovali nižšiu cenu, proti čomu však namietali krajiny ako Grécko, ktorých tankery prepravujú veľké množstvo ruskej ropy.

Aj z Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda zaznelo, že krajiny G7 by sa mali snažiť presadiť zníženie cenového stropu na ruskú ropu a „kuť železo, kým je žhavé“. Teda, urobiť tak, pokiaľ je zrejmé, že vzhľadom na slabnúci rubeľ má ruská ekonomika naozaj problémy.

Robin Brooks, hlavný ekonóm washingtonského Institute od International Finance, v tejto súvislosti uviedol, že je tu možnosť vytvoriť Putinovi finančnú krízu, ktorú si zaslúži. Bývalá analytička ruskej centrálnej banky Aleksandra Prokopenko k tomu doplnila, že odhodlanie ruského prezidenta pokračovať v invázii na Ukrajinu za každú cenu stavia ekonomiku na „stále neudržateľnejšie“ základy.

Ekonomickí analytici tu však poukazujú na skutočnosť, že každé sprísnenie sankcí na ruskú ropu bude mať za následok bleskové zvýšenie cien ropy, kvôli neistote, ktorú zosilnenie sankcií prinesie. „Okamžitou reakciou na prísnejšie sankcie je vždy zvýšenie ceny ropy kvôli obavám z narušenia tokov,“ vyhlásil Jorge Leon, analytik spoločnosti Rystad Energy.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik