Prieskum Ipsosu pre Denník N ukázal, že veľká časť voličov SNS, Republiky a Smeru-SSD by namietala proti tvrdeniu, že musíme zabrániť tomu, aby nás Rusko znovu dostalo do sféry svojho vplyvu. Voliči Hlasu-SD s takýmto tvrdením skôr nesúhlasia. Proti uvedenému postoju sa vyjadrilo 30 percent respondentov.

Informovala o tom TA3.

Podobný postoj voličov Smeru, Republiky a SNS

Proti návratu do ruskej sféry vplyvu sa podľa prieskumu odmietlo vyjadriť 48 percent voličov strany Smer-SSD, ako aj 61 percent voličov Republiky a až 68 percent voličov SNS. Podobný postoj zastáva 27 percent voličov Hlasu-SD.

V prieskume sa objavila aj otázka, či opýtaný súhlasí s výrokom, že je dobré „mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami“. S takýmto tvrdením rozhodne, alebo skôr súhlasí až 61 percent opýtaných.

Draxler: Zbytočný a manipulatívny humbug!

Na výsledky prieskumu reagoval na sociálnej sieti exminister školstva Juraj Draxler.

„Kaviareň už zase reve: Slováci chcú byť v ruskej sfére vplyvu!! Podliehajú propagande!!,“ začína Draxler svoj príspevok.

Draxler si všíma, že k aktuálnemu prieskumu vychádzajú nejaké „nahnevinkané“ komentáre, ako teraz musíme znovu zvádzať základný zápas o to, kam civilizačne patríme a „podobné nezmysly“.

Celé je to podľa jeho slov „úplne zbytočný a manipulatívny humbug“.

Podľa Draxlera sa tu zmiešavajú dve veci – kde sa Slováci naozaj cítia pohodlne a čo hovoria, keď sa ich niekto „vyrývačne“ pýta.

Draxler poznamenáva, že veľa Slovákov pociťuje k Rusom, zvlášť bežným Rusom, sympatie.

„Tie sa vzťahujú k určitému spoločne zdieľanému osudu a skúsenostiam. Mnoho ľudí si mladosť spája s pionerskymi tábormi, s vyrastaním v režime sovietskeho typu, s pozeraním Počkaj zajac! Ďalší majú aj bližší vzťah k ruskej kultúre: literatúra, filmy, hudba,“ konštatuje exminister.

Draxler píše, že títo ľudia vnímajú aj to, že postsovietsky priestor si prešiel v 90. rokoch podobnými otrasmi.

„Mnohí ľudia tu aj tam sa z toho dodnes nespamätali, a aj u tých, ktorí sú na tom teraz výrazne lepšie ostali určité traumy. No a súcitia spolu. Kvôli tej skúsenosti,“ myslí si.

Rusko ako protiváha

Na druhej strane však Slováci podľa neho nechcú patriť do Ruska či do ruskej sféry vplyvu. Draxler tu pripomína vlastný prieskum, podľa ktorého by takmer žiadny Slovák nechcel žiť v Rusku (len menej ako 2 percentá) a politický režim, aký majú v Rusku, by u nás chcelo mať len menej ako 10 percent ľudí.

„ALE: ľuďom sa proste nepáči mnoho vecí, ktoré si zažívajú u nás, takisto ich znepokojuje všeobecný stav spoločnosti, aj v západnej Európe,“ píše ďalej Draxler. „Rusko vnímajú ako určitú protiváhu, politickú aj kultúrnu, toho všetkého - čo vôbec nie je nelogické. A vyjadrujú mu určitú podporu,“ tvrdí.

Draxler uznáva, že tu je určité percento ľudí, ktoré „doslova opakuje hocičo z ruskej propagandy“. V tomto dave je podľa neho aj „kopa neracionality a nie najšťastnejších hodnôt“, čo podľa exministra netreba prehliadať a do budúcna s tým treba pracovať.

„Ale aj oni aj väčšina tých ostatných (!), ktorí odpovedajú v prieskumoch tak, že na to radostne iritovane môže reagovať kaviareň, to robí presne preto: odpovedajú tak, aby čo najhlasnejšie bolo počuť, že sa im mnoho vecí nepáči,“ uvádza bývalý minister.

Draxler si takisto všíma aj to, ako kaviareň manipuluje pri interpretácii toho, čo ľudia hovoria. Ak niekto kriticky vníma nielen Rusko, ale aj niektoré štruktúry či aktérov Západu, kaviarenská propaganda z neho s radosťou urobí buď „blbca“ alebo „ruského agenta“, poznamenáva.

Naivné budovanie demokracie

„Navyše sú tu v hre aj hlbšie intelektuálne obmedzenia. Napríklad "argument", že Rusi nemôžu mať pravdu, lebo niektoré časti krajiny nemajú základnú infraštruktúru. Proste: vyčítajme im, že majú inú históriu ako USA či západná Európa, vyčítajme im, že sú chudobnejší,“ píše ďalej exminister.

Druhým aspektom podľa Draxlera je, že Rusi v 90. rokoch zistili, že sa demokraciu snažili vybudovať veľmi naivným spsobom. Každý lepší sociológ by podľa jeho slov potvrdil, že demokracia západného typu je niečo, za čím je špecifická štruktúra spoločnosti a že sa nedá vybudovať tak, že sa jednoducho povie „slobodné voľby“ a médiá nech si píšu, čo chcú. „A tak to skúšajú inak, prechádzajú si autoritárskou ale modernizačnou fázou,“ konštatuje.

„To ale propagandisti napádajú, zo špecifických dôvodov a detinská časť kaviarne tie naivnosti opakuje. Polarizácia pokračuje. Kaviareň reve. A čuduje sa, že na ňu potom revú naspäť,“ ukončuje Draxler svoj príspevok.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik