Kto platí agentúru IPSOS? Totiž aká agentúra, taký prieskum. V exkluzívnom prieskume agentúry Ipsos pre denník Pravda je Progresívne Slovensko (PS) je na rekordných číslach, Smer svoje prvenstvo v rebríčkoch potvrdil a Hlas sa opäť prepadáva. Voliči by sa mali rozhodovať na základe vlastných skúseností s tým, čo strany reálne v minulosti dokázali, nemali by príliš veriť predvolebným sľubom a už vôbec by sa nemali riadiť podľa prieskumov verejnej mienky. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Progresívci každý deň inak! Čia je to propaganda?
Smer by skončil na prvom mieste so ziskom 20,3 percenta, za ním prieskum potvrdil druhé miesto pre PS, ktoré sa dostalo na rekordnú hranicu 16,9 percenta. Prvú trojicu uzatvára Hlas, ktorý by si podľa volebného modelu agentúry Ipsos zvolilo 13,4 percenta. Do parlamentu by sa celkovo dostalo deväť strán a zložiť akúkoľvek koalíciu by bolo podľa momentálneho rozloženia síl mimoriadne ťažké.
Vzniknúť by mohli reálne tri koalície
Čo sa týka mandátov, rozdelené by boli nasledovne – Smer by získal 34 mandátov, progresívci 28 a Hlas by mal 22 poslaneckých kresiel. Štvrté miesto patrí Republike, ktorú by zastupovalo 15 poslancov, o dvoch menej by mala Matovičova koalícia, 11 poslancov by reprezentovalo Sasku a zhodne po 9 mandátov by mali poslanci za KDH, SNS a Sme rodinu.
Ak sa pozrieme na možné koalície, vzniknúť by mohli celkovo len tri. Vo všetkých by však museli byť najmenej štyri strany, čo hladkému fungovaniu vlády nepraje. Všeobecne platí čím viac strán, tým väčší chaos. No ani vláda jednej strany, ako napríklad v prípade Smeru v období od 2012 do 2016, nie je pre štát dobrá. Vládnuť sám by chcel najnovšie aj Matovič, ktorý si v tomto berie príklad z lídra Smeru Roberta Fica.
Podľa výsledkov volebného modelu by malo aspoň minimálnu väčšinu v parlamente spojenie Smeru, Hlasu, SNS a Republiky – 80 mandátov, a ak by sa k nim pridalo hnutie Sme rodina, spolu by mali 89 poslancov. Trojkoalícia v zložení Smer, Hlas a Sme rodina by mala len 65 mandátov a ak by sa k nim pridala SNS, v parlamente by ich zastupovalo len 74 poslancov.
Ťažké by to mal nielen Fico, ale aj líder PS Michal Šimečka. Koalícia PS, Hlasu a Sasky by mala len 61 poslancov. Ak by sa táto trojica spojila a do svojej zostavy pribrala aj KDH a Sme rodinu, mali by 79 mandátov. Strany by mali problémy aj pri vyjednávaní, a to kvôli rozdielnym názorom na niektoré kultúrno-etické a hodnotové otázky.
Kľúčový však bude nielen víťaz volieb, ale aj postoj lídra Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý spoluprácu s Republikou odmieta a Smer považuje za stranu minulosti. Neznámou je pre neho aj PS. Ani Šimečka zatiaľ nepovedal, aký má postoj k Hlasu a svoju povolebnú stratégiu chce oznámiť v septembri.
PS na rekordných číslach
Rastúci trend potvrdili progresívci, ktorí mali ešte v januári 2021 len niečo vyše piatich percent. Aktuálne sa blížia k hranici 17 percent, čo je zatiaľ ich najlepší výsledok. V čele PS je od vzniku strany už štvrtý líder, ktorým sa stal Michal Šimečka. Fanúšikov majú najmä medzi mladými voličmi do 24 rokov a v Bratislavskom kraji.
Štvrté miesto si drží hnutie Republika na čele s Milanom Uhríkom. Podľa prieskumu by ich podporilo 8,8 percent voličov. Oproti posledným modelom, ktoré Ipsos spracoval pre Denník N, im podpora od júna mierne vzrástla.
Na piate miesto sa dostala koalícia OĽaNO a priatelia. Voliči poslali v dvoch posledných prieskumoch agentúr Focus a AKO koalíciu mimo parlament, no dáta Ipsosu naznačujú, že kampaň s fiatkami zrejme začína zaberať a Matovič atakuje osempercentnú hranicu.
Sulík zatiaľ hru nezmenil
Za hnutím OĽaNO nasleduje strana Sloboda a Solidarita (Saska) na čele s Richardom Sulíkom, niekdajším spojencom a dnes jedným z úhlavných nepriateľov Matoviča. Oproti júlovým dátam Ipsosu pre Denník N, podľa ktorého Saska získala päť percent, ukazuje augustový model pre Pravdu výrazný nárast, a to takmer o dve percentá.
Agentúra Focus im v júlovom prieskume namerala niečo vyše piatich percent a agentúra AKO, u ktorej vykazujú dlhodobo vyššie preferencie, získali len o desatinu percenta menej ako v augustovom prieskume Ipsosu pre Pravdu.
So ziskom 6,7 percenta sa tak Saska vyšplhala na šieste miesto. S nízkym volebným jadrom, ktoré zohľadňuje len prvú voľbu a pevnosť rozhodnutia voličov, však ešte nie je dôvodom na radosť. Liberáli prišli za rok preferenčne zhruba o polovicu voličov. O ich voľbe je pevne presvedčených len niečo vyše 36 percenta ich voličov a takmer 55 percent voličov Sasky zvažuje voľbu PS. Napriek tomu, že chce Sulík meniť hru a vyhrať voľby, u voličov to zatiaľ viditeľne nezaberá.
Začínajú sa na Kollárovi podpisovať kauzy?
Zaujímavý trend potvrdil volebný model aj pri hnutí Sme rodina, ktoré by volilo 5,6 percenta. Prieskumy či modely doteraz výraznejšie nepotvrdili, že by na pokles ich preferencií mala Kollárova kauza výraznejší vplyv.
Heger aj Dzurinda sú stále mimo
Na hranici zvoliteľnosti sú aktuálne štyri strany. Okrem Sme rodiny a Sasky je to aj KDH a SNS. Kým KDH zaznamenalo mierny pokles, SNS je na tom lepšie. Síce sa SNS nachádza tesne nad piatimi percentami, v ich prípade ide o dlhodobý rast „odspodu“. Národniarom na čele s Andrejom Dankom zatiaľ zrejme pomohla trojročná pauza od parlamentu, ako aj spájanie s troma menšími subjektmi.
Do parlamentu by sa nedostali Demokrati (2,6 percenta) Eduarda Hegera, Maďarské fórum Zsolta Simona a ani spojenie strán Modrí, Most-Híd, ktoré do volieb povedie bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a ktorému v kampani pomáha aj Béla Bugár, bývalý šéf Mostu. Všetci traja lídri vystupovali ako hlavné tváre veľkého spájania, o ktorom sa hovorilo mesiace.
A aj keď sa všetci prezentujú tým, že spájanie vlastne nastalo, lebo Heger k sebe pribral malú stranu Šanca a pár poslancov z iných strán, Dzurinda sa spojil s Mostom a Maďarské fórum je spojením piatich menších strán, v skutočnosti sa žiadne spájanie nekonalo. Mierne vzrástli Demokrati (2,6 percenta) a Modrí, Most-Híd (1,6). Maďarské fórum získalo len pol percenta.
Hrabko: Neverte predvolebným sľubom a už vôbec nie prieskumov!
Voliči by sa mali rozhodovať na základe vlastných skúseností s tým, čo strany reálne v minulosti dokázali, nemali by príliš veriť predvolebným sľubom a už vôbec by sa nemali riadiť podľa prieskumov verejnej mienky. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Pripomenul, že výsledky predvolebných prieskumov dva mesiace pred voľbami v roku 2020 boli diametrálne iné ako reálne volebné výsledky. "Nepoznám nikoho, kto by si dva mesiace pred voľbami v roku 2020 trúfal povedať, že OĽANO bude mať 25 percent a ani nikoho, kto by vtedy s vážnou tvárou tvrdil, že PS/Spolu sa do parlamentu nedostane," uviedol Hrabko.
Na margo výziev, aby preferenčne menšie strany neriskovali prepad voličských hlasov a radšej odstúpili z volieb, Hrabko povedal, že každý môže apelovať na čo chce, ale je na samotnej strane, akú stratégiu zvolí. "Nie je to také jednoduché. Strany museli zaplatiť kauciu viac ako 17.000 eur, aby vôbec mohli ísť do volieb. Prečo by ju mali len tak zahodiť?," pýta sa Hrabko.
Kauciu dostanú strany späť pri dvojpercentnom volebnom výsledku a pri troch percentách aj finančný príspevok od štátu. "A najspokojnejší budú tí, ktorí napokon budú brať peniaze aj za poslanecké mandáty. Predpokladám, že do televíznych debát neodstúpi žiadna strana. To by musela dostať od inej strany veľmi výhodnú ponuku," konštatoval Hrabko.
Zároveň zdôraznil, že v skutočnosti vo voľbách žiadne hlasy neprepadávajú, každý platný hlas je spočítaný a je súčasťou volebného výsledku. Výzvy na vyššiu volebnú účasť, vrátane apelov na voľbu Slovákov v zahraničí, však považuje Hrabko za legitímne. "Má význam venovať sa týmto hlasom, aj jednému hlasu má význam sa venovať. Aj jeden hlas môže rozhodnúť voľby. Hlas zo zahraničia je rovnako platný, rovnocenný s hlasmi zo Slovenska," povedal. Hrabko pripomenul, že vyššia účasť voličov prináša následne aj vyššiu legitimitu zvoleného parlamentu.
Hrabko odhaduje, že väčšina voličov bude chcieť vo voľbách podporiť zmenu, mali by však podľa neho starostlivo zvážiť, aká konkrétne by mala byť. Dodal, že v roku 2020 získali OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí mimoriadnu dôveru voličov, aby zmenu priniesli. Vytvorili vládnu koalíciu s historicky najvyšším počtom poslancov, získanú moc však nezvládli. "Skončilo to tak, ako to skončilo, predčasnými voľbami. Hodili flintu do žita a teraz za to nikto nechce byť zodpovedný," zhrnul Hrabko.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik