Zlodeji verzus hlupáci, dve konkurenčné skupiny slovenskej politiky, povedal v rozhovore pre Parlamentní Listy.cz populárny spisovateľ Jozef Banáš. Hovoril tiež o vojne na Ukrajine, napríklad o tom, čo mu hovoria sami Ukrajinci. Hovoril o vývoji, ku ktorému dochádza vo svete mimo Západu. Dotkol sa tiež témy migrácie. "Každý náš či váš politik, ktorý odsúhlasí prijímanie migrantov z bývalých kolónií, robí proti historickej spravodlivosti a bude za to niesť dôsledky," povedal doslova. Banáš hovorí aj o umelej inteligencii a modernej spoločnosti či o mladých, ktorí bojujú s tzv. klimatickou zmenou.

Rozhovor s českým portálom prinášame v plnom znení.

Pán Banáš , vlani ste hovorili o tom, že nastal „rozklad slovenskej spoločnosti “ kvôli jeho politickej reprezentácii. Tiež ste povedali, že až bude najhoršie, ľudia si vyberú silného lídra. Tak teda: V akom stave je slovenská spoločnosť teraz?

Nielen slovenská, ale všetky spoločnosti, ktoré sú pod anglosaským vplyvom, zažívajú rovnaký proces pripomínajúci československú normalizáciu osemdesiatych rokov. Po vymanení sa zo sovietskej sféry vplyvu sme sa dostali do anglosaskej sféry, s rovnakými mocenskými ambíciami ako bola sovietska. Po rokoch idealistického blúznenia o slobode postupne prišlo vytriezvenie a medzi ľuďmi sa znovu usadila dezilúzia. A obávam sa, že stále viac rezignácie. Rezignácia znamená postupnú stratu morálnych hodnôt. Pokiaľ do toho príde sklamanie z politikov, ktorých si ľudia zvolili, nastáva rozklad spoločnosti. Dnes máme na Slovensku prakticky dve zásadné politické sily - zlodeji verzus hlupáci. Pritom tá prvá je z kradnutia podozrivá, tá druhá svoj idiotizmus skutočne dokázala. Blížia sa voľby a ľudia si kladú otázku, čo je lepšie, či keď štát vedú ľudia podozriví z kradnutia, alebo ľudia, čo svojim idiotizmom možno napáchali viac škôd ako tí prví. Jasná Sofiina voľba. V takejto situácii ľudia prirodzene volajú po silnom lídrovi, len sa modlím, aby to nebola kombinácia idiota s diktátorom. 

Vojna na Ukrajine stále dusí Európu. Český pesničkár Jaromír Nohavica sa na svojich koncertoch pýta: „Prečo všetci hovoria o vojne a nikto o mieri? Ja by som sa skôr spýtal: V čo dúfajú pragmatické európske mocnosti, teda Nemecko a Francúzsko? Prečo sa aj naďalej nechávajú strhnúť Anglosasmi, Poľskom a Pobaltím k jednoznačnej podpore Ukrajiny?

Na základe historickej skúsenosti rozumiem poľskej a pobaltskej obave z Ruska, nerozumiem ale, že napriek podobne zlej skúsenosti s Nemeckom sa teraz s Berlínom objímajú.

S Jaromírom Nohavicou úplne súhlasím. Tí, čo chcú mier, sú dnes „miroví štváči“, a tí, čo chcú vojnu, sú „mierotvorcami“. Ešte som nepočul príklad z histórie, že by sa oheň uhasil prilievaním oleja, teda dodávaním zbraní. Pri ich dodávkach je pozoruhodné slovo – „poskytnúť“, ktoré médiá aj politici používajú. Čo znamená poskytnúť? Darovať? Predať? Videli ste už niekedy nejakú zmluvu a podmienky dodávania zbraní na Ukrajinu? Zahmlievacie slovo „poskytnúť“ vyvoláva oprávnený dojem, že tie zbrane platíme z našich daní, namiesto toho, aby sme ich používali na záchranu prudko sa zhoršujúcej situácie doma. Rozumiem snahe USA získať pomocou Ukrajincov čo najlepšiu pozíciu pre budúce mierové rokovania, problém je však v tom, že čím neskôr zasadnú k rokovaciemu stolu (a celkom iste zasadnú), tým viac zahynú desiatky tisíc mladých Ukrajincov a Rusov, ktorí žiadne víťazstvo oslavovať nebudú. Simplexne mysliaci ľudia volajú po tom, aby sa Rusi stiahli z Ukrajiny a bude mier, pričom zásadne odmietajú logickú otázku: PREČO tam tí Rusi vtrhli? Ak na túto otázku nebude poctivá odpoveď, mier na Ukrajine nebude.

Česká, slovenská a všetky vlády anglosaského vplyvu nepodporujú Ukrajinu, ale Zelenského režim. Dokazujú to samotní Ukrajinci, z ktorých desiatky tisíc namiesto toho, aby bojovali proti votrelcom, poutekali do zahraničia. Nedávno na futbalovom zápase Ukrajiny proti Malte v Trnave bolo na tribúnach niekoľko tisíc mladých Ukrajincov zabalených v ukrajinských vlajkách, vyvolávali sláva Ukrajine v čase, keď ich kamaráti doma bojujú. Naozajstní vlastenci... Mne osobne mladí Ukrajinci pri opekaní špekáčikov v lesoparku priam hovorili, že to nie je ich vojna. Tak koho vojna to potom je? Príznačné je, že na oboch stranách sa angažujú žoldnieri, takže sa mi zdá, že obyčajným Rusom ani Ukrajincom sa bojovať príliš nechce. Doteraz v žiadnom konflikte nehrala takú kľúčovú úlohu propaganda. Rusi podcenili jej silu, keď si mysleli, že ich budú Ukrajinci vítať s kyticami, čo bolo fatálne zlyhanie ruského spravodajstva. Podobne tvorcovia protiruskej propagandy jej sami uverili a dnes svoje tvrdenia považujú za pravdu, stali sa jej majiteľmi, nedokážu, ba dokonca sa boja samostatne myslieť. Sú schopní len pasívne prijímať hotové príkazy, stanoviská či dogmy, osvoja si ich a potom ich vehementne prednášajú ako svoje vlastné. Títo ľudia ani nepredpokladajú, že sú ľudia samostatného myslenia schopní, a preto tých, čo myslia, označujú za ruské trollov, konšpirátorov, dezolátov a podobne. Neustále tu omieľajú čosi o vplyve ruskej propagandy, pretože sami sú schopní vnímať realitu len na základe toho, že im ju niekto musí vysvetliť. Niektorí politici a novinári sa dostali do stavu takej úbohosti, že už nedokážu ani pohŕdať sami sebou. Aj ty delím na dve skupiny – ty, ktorí sú ochotní sa strápňovať po hranice svojich mentálnych možností, a tých, ktorí túto hranicu prekračujú, a ešte sú na to hrdí. Nositeľa alternatívnych názorov chcú zahrabať, ale zabúdajú, že sú to semienka.

Západ s Ruskom prakticky prerušuje vzťahy, avšak Ruska sa nestráni Čína, India, Brazília a Južná Afrika, teda BRICS. Tento spolok by mal byť viac napojený na Turecko či arabské krajiny. Keď sa hovorí o konci dominancie Západu a „dedolarizácii“, prichádza onen moment teraz?

Západné vlády a médiá už úplne samozrejme používajú naratív o tom, že celý svet je za protiruské sankcie. Pravda je taká, že za sankcie je asi 50 krajín, ktoré sú pod anglosaským vplyvom, čiže asi štvrtina všetkých štátov sveta, z hľadiska počtu obyvateľov asi desatina. Navyše je potrebné rozlišovať vlády týchto krajín a ich občanov. To, čo sa dnes deje vo svete, je zákonitý proces: Materialistická civilizácia reprezentovaná anglosaským svetom sa dostáva do zostupnej fázy a nechce si to pripustiť. V doterajšej histórii boli desiatky ríš – od Sumerov, Asýrie, Atén, ríše Alexandra Veľkého cez Byzancia, Rím, Mongolov, Osmanov až po Napoleona, tretiu ríšu či Sovietsky zväz – a všetky skončili. Vznikli, kulminovali a skončili. Taký je neúprosný zákon vývoja. Každá z týchto ríš sa svojmu koncu zúfalo bránila. My – Česi, Slováci, Poliaci, Maďari a prakticky všetky bývalé socialistické krajiny máme smolu, že sme sa k tejto ríši pridali na jej konci. Je obludné, keď predstavitelia krajín, ktoré zbohatli na rabovanie Ázie, Afriky, Ameriky, na otrokárstve a kolonializme, požadujú od nás, ktorí sme sa tohto rabovania nezúčastnili, aby sme niesli spoluzodpovednosť za ich historickú nespravodlivosť a rovnako ako oni prijímali nešťastných utečencov, zbedačili. Platí zákon: Čo dáš – to sa ti vráti, dôsledky svojich skutkov musia niesť oni. Každý náš či váš politik, ktorý odsúhlasí prijímanie migrantov z bývalých kolónií, robí proti historickej spravodlivosti a bude za to niesť dôsledky. V zoskupení štátov BRICS vidím zárodok nového, čo doterajšiu anglosaskú dominanciu nahradí. Skôr či neskôr tam vstúpime aj my, otázka je, z akej pozície. Francúzi sa o to už pokúšajú.

Či tak alebo onak, naša aj vaša vláda majú jasno: „Sme súčasťou Západu“, počúvame. Podporujeme Ukrajinu, Rusko je nepriateľ, Čína je hrozba. Čo by ste, v ideálnom prípade, na tejto politike zmenili? A zmení sa nie čo?

Dovtedy, kým bude Zem guľatá, bude termín západ a východ veľmi relatívny. Mám pocit, že to ešte chvíľu potrvá, a preto by sme sa nemali radiť tam či onam. Mali by sme byť predovšetkým svoji, suverénni a sebavedomí. Na politike vlády českej, slovenskej a všetkých západných vlád sa zmení niečo vtedy, keď nesamostatne mysliace politické poskoky nahradia sebavedomie a suverénni vlastenci, ľudia, ktorým pôjde o národ, štát, a nie o svoje mocenské a materiálne výhody. Malé štáty, ako je Česko či Slovensko, musia mať dobré vzťahy pokiaľ možno so všetkými kľúčovými hráčmi. Preto považujem jednostrannú orientáciu na anglosaský svet za vážnu strategickú chybu.

Viete, prečo bol Wayne Gretzky najlepším hokejistom v dejinách? Lebo bol vždy tam, kam smeroval puk a nie tam, kde bol!

Základným predpokladom takejto radikálnej zmeny však je, že svoje hodnoty musia zmeniť najprv občania, teda voliči. Presne, ako hovoril Tomáš Baťa – neexistujú krízy hospodárske, sú len krízy mravné a hospodárske sú ich dôsledkom.

Vy ste napísali knihu o Tomášovi Baťovi a dávate mu najavo rešpekt. Čo dnešnej Európe z Baťu chýba? Klesá počet európskych patentov, medzi svetovými vedúcimi korporáciami sú tie európske len zriedkav ... Prečo nás valcuje Čína, ale aj Američania ?

Pretože európske politické elity sú nesebevedomé, ich vrcholoví reprezentanti sú podpriemerní, v lepšom prípade priemerní úradníci, nemajú manažérske skúsenosti, pocit zodpovednosti. Česku, Slovensku a väčšine európskych krajín nevládnu osobnosti, ale ochabnutí kariéristi, bez viery, vôle a najmä vízie. Tomáš Baťa dokonale naplnil myšlienku Saint Exupéryho: Ak chceš postaviť loď, neposielaj ľudí do lesa pre drevo, ale zobuď v nich túžbu po šírom mori. Európski lídri vedia tak akurát stĺcť loď (pritom si ešte vzájomne tie dosky kradnú) bez toho, aby tušili, kam má tá loď plávať. Na zmenu spoločnosti je potrebná odvaha, ktorú oni nemajú. Baťa hovoril: Jediný odvážny medzi tisíckou zbabelých je väčšina. Kiež by Európa a svet mali čo najviac Tomášov Baťov. Zatiaľ ich nevidím.

Ulice nám blokuje „klimatická mládež“, ktorej vadia autá. Čo horšie, mládež chce v rámci ochrany klímy zrušiť kapitalizmus a zaviesť politiku „nerastu“. Zabrániť ľuďom zarábať veľa peňazí, regulovať, čo si môžete kúpiť, zakázať lietanie, dokonca búrať cesty. Ja som ročník 1986, som „odkojený“ Václavom Klausom a pýtam sa: Čo sa to s tými mladšími deje? Prečo im nedokážem rozumieť?

Mladí ľudia vždy horeli za svoje ideály a boli ochotní ísť na barikády. Otázka je, aké tie ideály sú, kto im ich do hláv vkladá, akým smerom nadšenia mladých usmerňujeme a najmä aké nasledovaniahodné príklady im dávame. Je zrejmé, že mladí si berú príklady z dospelých, takže ak sú naše deti zmätené a dezorientované, správajú sa oportunisticky a bezzásadovo, pozrime sa v prvom rade na seba. Myslím, že úvahy o zabránení ľuďom zarábať, zakázať lietanie, zrušiť súťaživosť a konkurenciu, či sa preorientovať na čisté prírodné zdroje, sú prirodzenou reakciou mladých na to, kam sa ten náš materiálny svet rúti. Svet vyznávajúci len materiálne hodnoty je v kríze, mladí to prežívajú intenzívnejšie, pretože oni v tom, ako bude svet vyzerať, budú žiť. Ďalšia otázka je, nakoľko sú tie hlavy, ktoré prijímajú ideály, vzdelané. Keď k tomu pridáte neskúsenosť a celkový katastrofálny pokles úrovne vzdelanosti, obávam sa, že my starší skutočne mladých nevedieme hodnotovou cestou. Takže ak sa pýtame, čo sa deje s mladými, pýtajme sa – čo sa deje s nami…

Ak sa bavíme o budúcnosti, ale aj o podnikaní, hovorí sa o tzv. umelej inteligencii. Zatiaľ ide o program, ktorý vraj vie sám písať ako talentovaný stredoškolák, má sa však mohutne vyvíjať. Časom vraj nahradí scenáristu, umelca, dokonca filmára. Aj novinárov. Budú za 20, 30, 40 rokov naši nástupcovia vôbec potrební?

Mal som možnosť vidieť výsledky umelej inteligencie ako v oblasti výtvarnej, tak aj v oblasti literatúry, a bolo to ohromujúce. Boli to takmer dokonalé obrazy či texty, ale bola tam absencia akejkoľvek emócie. Pri nevídanom poklese všeobecnej emočnej citlivosti si to však málokto všimne. Považoval by som umelú inteligenciu za požehnanie, keby boli ľudia na vysokej duchovnej úrovni, ale obávam sa, že pri našich pokrivených západných hodnotách to pôjde skôr opačným smerom. Pokiaľ bude v materiálnom svete pokračovať pokles kvality vzdelania, duchovna, nahradzovania lásky, nehy, dobrého slova, citu pragmatizmom, neustálym meraním úspechu, súťažením a potlačením tvorivosti, mám skutočne z umelej inteligencie obavy. Ak tvorcovia umelej inteligencie vložia do umelých mozgov svoje zvrátené hodnoty, bude to katastrofa horšia ako jadrová.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik