Slovensko, pokiaľ bude vedené koalíciou na čele so SMERom-SSD, so vstupom Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie nebude nikdy súhlasiť, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník Marián Kéry, predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR (Smer-SD).

Hlavný denník: Čo si myslíte o nedávnom spore ministra vnútra Ivana Šimka s policajným prezidentom Štefanom Hamranom, ktorý vyústil do odobratia poverenia Šimkovi zo strany prezidentky Čaputovej?

Kéry: Ak do vypuknutia danej kauzy niekto pochyboval, že Slovensko je policajným štátom, už nemusí. Nie je vonkoncom dôležité, či to odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka prezidentkou Zuzanou Čaputovou bolo primárne za status (!), v ktorom sa Šimko vyjadril, že v demokratickom štáte si policajti nemôžu robiť, čo sa im zachce a že by mali byť pod kontrolou politickej moci, alebo za to, že Ivan Šimko odmietol vymenovať za šéfa policajnej inšpekcie pochybného čurillovca, alebo za to, že ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš oslovil v súvislosti so zatýkaním v jeho rezorte, na čo vraj Šimko zavolal policajného prezidenta Štefana Hamrana „na koberček“, aby im toto zatýkanie vysvetlil. Toto Šimkovo odvolanie zostane škandálom, pod ktorým je okrem prezidentky, liberálnych médií, Matoviča, Hamrana, Mikulca a spol. podpísaná aj Ódorova vláda, ktorá sa už smelo môže nazývať policajnou a promatovičovskou. Tí všetci spomínaní zabudli, či obišli zákon, podľa ktorého je Policajný zbor podriadený ministrovi vnútra.

To mal byť dôvod na odvolanie Ivana Šimka, že sa chcel, pokiaľ ide o prácu jeho rezortu vrátane policajtov, zodpovedať parlamentu? A Matovič ešte hystericky kričal, že k tomu odvolaniu prišlo neskoro. Celý národ videl, kam viedol stav, keď políciu nikto nekontroloval. K vojne v polícii, ku krvavým očiam časti jej príslušníkov, ktorí uleteli a chceli pozatvárať najvýznamnejších a najvýraznejších predstaviteľov opozície. Hoci za krivé a nepodložené obvinenia na základe vymyslených obvinení dohodnutých kajúcnikov.

Pani prezidentka, žiaľ, aj tu ukázala, že je len bábkou a podľahla tlakom Matoviča a Hamrana. Na záver sa aj nezainteresovanému musia na jazyk klásť tieto otázky: Čo je toto za vládu? Čo je toto za vedenie štátu? Kto sa tu komu vlastne zodpovedá? Polícia neschopnému Matovičovi? Kto sa tu tak strašne bojí, že sa po septembri zmení politická situácia a Slovensko dostane konečne normálnu vládu? Ako svet svetom chodí, platí pravda, že kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. To, čo aj v tejto kauze predvádzali Matovič a spol., sú len hysterické šklbnutia tých, ktorí cítia, že hnev ľudí sa definitívne obráti proti nim.

Hlavný denník: O niekoľko mesiacov tu máme parlamentné voľby. Podarí sa podľa Vás vytvoriť takú vládu, ktorá bude mať záujem o prezentovanie suverénneho Slovenska, ktoré by v zahraničí bolo rešpektované ako seriózny a predvídateľný partner?

Kéry: Napriek stupňujúcemu sa hnevu čoraz väčšej časti obyvateľstva, napriek rastúcej frustrácii a nedôvere vo vládne strany (ktoré sa dnes, mimochodom, tvária, že nenesú zodpovednosť za dianie v našom štáte), záležať môže na každom hlase. Samozrejme, že túžba po zmene je veľká. A my v SMERe-SSD netajíme ambíciu predčasné parlamentné voľby vyhrať, s čo najlepším volebným výsledkom. Bojujeme však na viacerých politických frontoch. Nielen proti bývalým vládnym stranám na čele s OĽaNO a Saskou, ktoré by viacero našich lídrov videli najradšej vo väzení, a to aj za vymyslené skutky a dohody s kajúcnikmi. Proti nám je aj liberálne mimoparlamentné Progresívne Slovensko, ktoré, aj za pomoci liberálnych médií, masíruje verejnú mienku, že len oni, rozumej PS, sú legitímnym cieľom na odovzdanie hlasov pre liberálnych voličov. A aj spomenuté liberálne médiá, tlak z ich strany na nás a celkovo na národno-sociálne-konzervatívne politické strany sa bude len stupňovať. Apropo, samostatnou kapitolou je vojenský konflikt na Ukrajine, kde je SMER-SSD tuším jediná parlamentná strana, ktorá je za mier a nie za pokračovania tohto nezmyselného zabíjania a ničenia Ukrajiny. Veľmi ma mrzí, že aj Hlas-SD sa ústami Petra Pellegriniho vyjadruje za pokračujúce dodávky zbraní nášmu východnému susedovi. Ale Hlas – to je už v mnohých témach celkom iný príbeh. Poradca šéfa Hlasu Pellegriniho Boris Zala sa predsa jasne vyjadril, že pre Hlas nebude asi problém ani prijatie registrovaných partnerstiev po voľbách. SMER-SSD je v svojich vyjadreniach na rozdiel od Hlasu dlhodobo konzistentný, aj za tú cenu, že by sme po nadchádzajúcich parlamentných voľbách mohli zostať v opozícii. Čo sa však, verím, nestane.

Hlavný denník: Aký predpokladáte vývoj vojny na Ukrajine v ďalších mesiacoch? V čom by sa líšil postoj vlády za účasti Smeru-SD k vojne oproti vládam Igora Matoviča a Eduarda Hegera? Môže podľa Vás Ukrajina jedného dňa vstúpiť do Európskej únie alebo do Severoatlantickej aliancie?

Kéry: Táto nezmyselná vojna je od svojho začiatku (ku ktorému neprišlo vo februári 2022, ale oveľa skôr, minimálne v roku 2014) náhradnou proxy vojnou veľmocí USA a NATO na jednej a Ruskej federácie na druhej strane. Obyvateľov Ukrajiny, najmä vo východnej časti, bez ohľadu na to, či hovoria po ukrajinsky, alebo po rusky, a tiež vojakov na oboch stranách mi však je nesmierne ľúto. Boli obetovaní, boli hodení cez palubu. Z Ukrajiny sa, aj vinou politickej slepoty a naivity prezidenta Zelenského, stáva minimálne na jej východe mesačná krajina. Kto za toto všetko bude niesť raz zodpovednosť? Tento konflikt sa pritom, skôr či neskôr, s najväčšou pravdepodobnosťou skončí vyhlásením neutrality Ukrajiny, ktorá bude garantovaná bezpečnostne svetovými veľmocami. Pokiaľ ide o územia, tu bude musieť prísť ku kompromisom vo vyjednávaniach na oboch stranách. Slovensko napríklad nemôže nikdy uznať pripojenie Luhanskej alebo Doneckej oblasti do Ruskej federácie. A vstup Ukrajiny do EÚ? Ten si, v nejakej chvíli, po splnení podmienok, viem predstaviť. Táto téma by nemala byť tabu. Na druhej strane, vstup Ukrajiny do NATO by tabu mal zostať. Slovensko, pokiaľ bude vedené koalíciou na čele so SMERom-SSD, so vstupom Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie nebude nikdy súhlasiť. A rovnako, ak by sme sa po septembri dostali k vládnemu kormidlu, zastavíme ďalšie dodávanie zbraní na Ukrajinu. Vojenský konflikt na Ukrajine sa musí čím skôr skončiť, pretože nie vojna, ale mier je národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky. Takí Maďari sú hlasom mieru už dlhodobo. Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Tamás Menczer aj posledný júlový deň pre agentúru MTI kritizoval slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského, o ktorom povedal, že sa spolieha na dodávky zbraní Ukrajine, pričom namiesto zbraní by teraz bolo podľa Menczera potrebné priniesť rozhodnutie o mieri.

Hlavný denník: Ako by sa strana Smer-SD, v prípade, že by bola vládnou stranou, postavila k obrannej dohode so Spojenými štátmi?

Kéry: Za obrannú dohodu s USA nemohol pri jej schvaľovaní v NR SR v predloženej podobe zdvihnúť ruku žiaden príčetný politik. Táto zmluva je protislovenská, významne okliešťuje našu suverenitu. A najmä, ohrozuje našu bezpečnosť. Slovensko sa jej schválením zo strany Matovičovej vlády stalo vinou Naďa, Korčoka a spol. súčasťou predsunutých pozícií Washingtonu pri stupňovaní konfrontácie s Moskvou a následne aj po vypuknutí proxy konfliktu Ruskej federácie s USA na Ukrajine. Dostali sme sa, pre ňu, na mapu potenciálnych terčov všetkých protivníkov USA. Američanom to však môže byť jedno. Oni sú odhodlaní bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca, Estónca, Poliaka, Čecha či Slováka… Stačia tieto argumenty na to, že spomenutú obrannú zmluvu v prípade, že sa staneme vládnou stranou, zrevidujeme?

Hlavný denník: Aký máte v posledných rokoch pocit z toho, akým smerom sa uberá Európska únia? Maďarský premiér Viktor Orbán Európsku úniu nedávno prirovnal k zostarnutému boxerovi, ktorý ukazuje svoje víťazné pásy, ale už nechce vstúpiť do ringu. Aká metafora napadá v tejto súvislosti Vás?

Kéry: Ťažko rozmýšľať v metaforách, ktoré vychádzajú z umeleckého pohľadu na svet v situácii, keď sa ten nenachádza v najlepšej kondícii. A to som sa vyjadril pomerne mierne. Európska únia je bezpochyby projekt, ktorý Slovensku pomohol vzchopiť sa na nohy v hospodárskej a ekonomickej oblasti. O tom niet pochýb. Na druhej strane, členstvo v žiadnej organizácii by nemalo slovenským politikom brániť vyjadrovať sa aj k veciam, ktoré sa nám nepáčia, alebo idú proti našim národným záujmom. Nebyť submisívni. Posledné tri roky sme takými boli. Často sme slepo nasledovali bruselské príkazy, schvaľovali európske normy, mali tendenciu stavať sa skôr na stranu proeurópsku a, povedzme, promigrantskú ako proslovenskú. Takýmto tendenciám v zahraničnej politike Slovenska už musíme raz a navždy urobiť zadosť. SMER-SSD je za pokračujúce členstvo SR v Európskej únii, sme jasne proeurópska strana. Ale to členstvo aj pôsobenie Slovenska musí byť oveľa sebavedomejšie, ako to bolo doteraz.

Hlavný denník: Čo si myslíte o situácii v Náhornom Karabachu? Hrozí tu vypuknutie ďalšej vojny medzi Arménskom a Azerbajdžanom? Mohla by v tejto súvislosti byť nápomocná aj Slovenská republika?

Kéry: Obávam sa, že napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom môže opäť narásť, tak ako sa to opakovane stáva posledné mesiace, pre blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko so sporným regiónom Náhorný Karabach. V dôsledku tejto blokády zo strany Azerbajdžanu viac než 120 000 ľudí trpí obmedzeným prístupom k tovarom vrátane potravín či zdravotnej starostlivosti. Prerušovaná je elektrická energia, ako aj dodávky plynu. Slovenská republika túto blokádu tvrdo odmieta. Slovensko by v tomto konflikte a v snahe dostať oba znepriatelené tábory k mierovým rokovaniam mohlo byť nápomocné tak, ako sa to stalo aj v minulosti, keď sme boli napríklad jedným z iniciátorov úspešnej civilnej misie EUMA v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí. V apríli som navštívil Arménsku republiku a mal som možnosť rokovať s arménskym prezidentom Vahagnom Chačaturjanom i predsedom Národného zhromaždenia Alenom Simonjanom. Slovenská republika patrí medzi štáty, ktoré uznali genocídu Arménov z obdobia Osmanskej ríše. Najmä v rokoch 1915 – 1918 bolo zo strany Osmanskej ríše systematicky zavraždených približne 1,5 milióna Arménov. Mal som možnosť navštíviť pamätník, ako aj múzeum genocídy, ktoré sa nachádzajú v Jerevane. Návšteva tohto miesta vo mne vyvolala rovnaké pocity, ako som mal pri návšteve múzea Jad Vašem v Jeruzelame, ako aj koncentračného tábora Osvienčim. Nedávno som z pozície predsedu zahraničného výboru prijal delegáciu poslancov Stáleho výboru pre zahraničné vzťahy Národného zhromaždenia Arménskej republiky na čele s jej predsedom Sargisom Khadanyanom.

Hlavný denník: Do akej miery Slovenská republika konštruktívne komunikuje a spolupracuje s komunitami zahraničných Slovákov? Čo by sa v tomto ohľade dalo zlepšiť?

Kéry: Táto agenda je v oficiálnej miere zastúpená Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý patrí pod Úrad vlády SR. S našou zahraničnou diaspórou by sa však určite dalo komunikovať účinnejšie a strategickejšie. Na druhej strane, je potrebné uchovávať aj dedičstvo a odkaz slovenskej emigrácie od jej začiatku z konca 19. storočia. Strana SMER-SSD preto podporuje aj vznik Múzea zahraničných Slovákov, respektíve Múzea slovenskej emigrácie, ktoré by mohlo získavať, spravovať a prezentovať zbierkové predmety, súvisiace s týmto historickým obdobím.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik