V nedávnom statuse s fotkou samého seba za volantom traktora Peter Pellegrini napísal krátky komentár.
Časť z neho vyberám
„Patrím ešte k tej generácii, pre ktorú nie je zvláštne mať doma zaparkovaný traktor. Vytiahnem ho vždy, keď je čas sadiť zemiaky alebo skultivovať pôdu. U nás si všetci navzájom pomáhame. Tak si to pamätám ešte z mojich mladých čias.
Vzájomná pomoc utužuje spoločenstvo, priateľstvo a tvorí dobré vzťahy. Myslím, že o tom by mal byť život.“
Čo k tomu dodať? Slová sú to pekné.
My sme mali kone a vozy
My sme doma traktor nemali. Mali sme dva furmanské vozy: rebrinák v pajte, doštenák pod šopou a pár koní v maštali. Moji rodičia tvrdo dreli na svojich roličkách. V žatve sa robilo aj pri mesiačiku. Zožaté obilie sa na rebrináku pozvážalo do pajty a keď prišiel na nás rad, koníky doviezli obecnú mláťačku. Prišli susedia a známi a mlátilo sa. Pre mlatcov mamička nachystala chutný obed: pečené mäso z domácej zabíjačky a domáci chlebík z našej pece. A tvarohové, lekvárové, makové a orechové buchty. Mäso bolo v hrnci zaliate masťou. Gazdinky si vedeli vždy poradiť. Ja som ako malá školáčka nosila v kýbliku mlatcom studenú vodu zo studne v našej záhrade. Otecko si na oldomáš uctil pomocníkov domácou slivovicou.
Potom sme prišli o všetko
Keď prišli šesťdesiate roky a združstevňovanie našej dediny, otecko medzi poslednými podpísal prihlášku do JRD. Aj kone, kravičky a vozy išli do družstva. Až potom prišli prvé traktory.
To bol môj krátky pohľad späť
Ešte sa mi žiada povedať, že keby dnes moji rodičia videli pusté polia, plakali by od žiaľu. Koľko skália sa v plachtičke z roličiek navynášali a všetko vyšlo navnivoč.
Malý traktorista
Pri Pellegriniho traktore si spomeniem na báseň, ktorú môj mladší brat recitoval na slávnosti. Dobre si ju dodnes pamätám. Volá sa Malý traktorista a znie takto: Už je to raz pravda istá, mamka, budem traktorista. Budem orať, budem siať, v lete zlaté žitko žať.
Spievam si: Šíre pole milý orie, vozí sa mi na traktore...
A keď sa pozerám na Pellegriniho, ako sedí za volantom traktora, je mi do spevu. Naozaj. Už pár dní si pospevujem pesničku, ktorú poznáme z filmu Rodná zem. Je veselá, radostná. Taká, aký bol pohľad socialistickej propagandy na kolektivizáciu dediny. Keď nostalgia tak krásne bolí!
Veď počúvajte: Ej, zahoreli zore na tom našom dvore. Vstávaj, šuhaj, vstávaj hore, sedlaj kone motorové, ej, zahoreli zore, na tom našom dvore. Ej, duní chotár , duní, spev letí po grúni. Šíre pole milý orie, vozí sa mi na traktore. Ej, duní chotár, duní, spev letí po grúni.
Ja za touto pesničkou vidím aj čosi iné. Krásny, skutočný príbeh lásky dvoch mladých ľudí. Družstevného traktoristu a mladej družstevníčky na poli. Zaľúbili sa a potom si založili rodinu. Dnes majú viac než osemdesiat a na cintoríne pripravený hrob s pomníkom. Ignorujú hrob aj vek a ešte stále sa tešia zo vzájomnej lásky.
Tretia fotka na traktore a komentáre
Ale vráťme sa k Pellegrinimu a jeho traktoru. Ak sa nemýlim, toto je už tretia fotka na traktore. Vidia to aj jeho čitatelia A tí ho nešetria. Pekná myšlienka vyvolala mnoho negatívnych komentárov. My ľudia sme už takí.
Tak si ich zopár pozrime:
Už si baník, poľnohospodár, uvidíme, čo ďalej. Multitalent.
Myslíte, že by ste mi vedeli prísť na jeseň vyorať zemiaky, niečo zajeme, vypijeme a aj poďakujem.
Na traktoru v bielej košeli.
Vy ste z generácie, keď traktory boli zaparkované v JRD, a nie pred domom. U nás teda nikto traktor nielenže nemal, ani žiadny široko-ďaleko neparkoval.
Nechápem túto vašu prezentáciu! Blížia sa síce voľby, ale ešte nie na prezidenta!! Veľmi tlačíte do pozornosti seba, a nie stranu a to veľa ľuďom vadí!!
Sestrin traktor.
Hej, a traktor treba zásadne riadiť v bielej košeli. Takisto ako variť nedeľný obed – jedine v bielej košeli. Toho vášho campaign menežéra by som na vašom mieste čo najskôr kopol do zadnice, lebo týmto tempom a intenzitou sa už pozeráte na jednociferné čísla vo voľbách. A čo je horšie, všetko to ide Ficiakovi alebo Republike.
Pán Pellegrini, vy ste mali byť traktorista, na inom mieste vás už ani nemožno stretnúť. Čo takto viac ľavicovej práce a menej kortešačiek s PS?
Zabudli ste na kravatu.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik