Kolaps zdravotníctva je v regiónoch dlhší čas doslova citeľný. Kompetentní sa napriek tomu stále k tomu stavali tak akosi „áno, vieme o tom, ale nič s tým nerobíme“. V ostatnom čase sa dostupnosť aj v Bratislave zhoršuje natoľko, že problémy už sú evidentné.

Problém čoraz menej dostupnej zdravotnej starostlivosti začína byť citeľný už aj v hlavnom meste. Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacienta (AOPP) hovorí o nutnosti nie len dofinancovania. Je potrebné zmeniť aj systém, v rámci ktorého by mali pri hľadaní vhodného lekára pomáhať aj VÚCky a zdravotné poisťovne, čoho by sa pacient u nich mal dožadovať. Lévyová sa venuje aj vstupným poplatkom, ktoré si mnohí lekári účtujú. Potrebu zmeny vidí aj v samotnom menežmente pacienta. Zdravotnej starostlivosti na Slovensku zasadil ranu aj menežment počas covidu-19.

Rušia sa pohotovosti

V rámci celého Slovenska sú regióny, kde musí skončiť napríklad detská pohotovosť a tak s dieťaťom, ktoré má akútny zdravotný problém, musíte nezriedka aj do susedného okresu. Rovnako je to aj s lekármi – špecialistami, mnohokrát sú čakacie termíny aj niekoľko mesiacov. Nehovoriac o tom, že vekový priemer ordinujúcich napríklad pediatrov, či všeobecných lekárov je vysoký.

Problém už „dorazil“ aj do hlavného mesta

Kritická situácia je vo všetkých odboroch v rámci poskytovania ambulantnej starostlivosti. Niekde chýbajú všeobecní lekári, detskí lekári, detskí psychiatri, inde imunológovia, kardiológovia, diabetológovia, pneumológovia a čakacie doby sa predlžujú,"skonštatovala Lévyová, podľa ktorej je nutné urobiť aj systémové zmeny, dofinančovanie nestačí.

Neblahý následok

Nedostatok odborných lekárov má za následok fakt, že sa zvýšil nárast na urgentné príjmy. To znamená, že pacienti sa k lekárovi dostanú, až keď je ochorenie v pokročilejšom štádiu. To však už môže byť neskoro.

„Pri nich sú náklady na zdravotnú starostlivosť niekoľkonásobne vyššie a výsledky zďaleka nezodpovedajú zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, skôr naopak,"upozorňuje Lévyová.

Pomáhali aj VÚCky a poisťovne

Lévyová hovorí, že kým v minulosti vyššie územné celky a zdravotné poisťovne pacientovi pri hľadaní lekára pomáhali, dnes len ponúknu zoznam ambulantných poskytovateľov. Problémom je aj neznalosť pacienta – ten mnohokrát netuší, že sa na tieto inštitúcie môže obrátiť.

Mnohokrát sa pacient obracia práve na AOPP, ktorá nemá prostriedky a ani personál na to, aby mu pomohol s hľadaním lekára, u ktorého by mohol byť vyšetrený čo najskôr.

Problémové poplatky

„Mnohí pacienti sú ochotní zaplatiť poplatky napríklad za prvé vyšetrenie, za ich prevzatie do evidencie a starostlivosti lekára, pretože sú radi, že sa vôbec k nejakému lekárovi dostanú,"konštatuje Lévyová, podľa ktorej pacient takéto poplatky u lekára, ktorý nimi vyšetrenie podmieňuje, neplatil.

Lévyová pritom súhlasí s tým, že dofinancovanie bolo nevyhnutné, ale na vyriešenie súčasného stavu to bol nedostatočný krok. Hovorí o nutnosti systémových zmien, ktoré by zahŕňalo posilnenie sieti poskytovateľov ambulantnej starostlivosti, ale potrebné je aj získať personál do ambulancií.

„Na nastavenie nemocničnej siete v rámci kategorizácie nemocničnej starostlivosti musí nadväzovať prehodnotenie, nastavenie a posilnenie ambulantnej siete poskytovateľov," vysvetlila.

Nie každý si môže priplatiť

Určitý balík zdravotnej starostlivosti je však potrebné zadefinovať. Tá musí brať do úvahy ako časovú, tak geografickú dostupnosť, ale aj diagnostické a liečebné štandardy. Nedostatočný je podľa nej aj menežment pacienta – aby bol prechod z ambulantnej, do nemocničnej až po domácu starostlivosť plynulý a bezproblémový.

Tlačíme pred sebou niekoľko covidových vĺn

Doslova biedu slovenského zdravotníctva odhalila pandémia ochorenia covid-19. Počas takmer troch rokov sa odkladali všetky, až na akútne zákroky, čím sme sa dostali do veľkého sklzu.

„Najhoršie sme na tom s doháňaním mamografických vyšetrení. Urobilo sa ich takmer o jedenásť percent menej, ako sa malo,“ povedala ešte v máji Elena Marušáková – prvá viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, podľa ktorej v súčasnosti ich chýba vyše 86-tisíc a v najbližšom čase sa sklz vyrovnať určite nepodarí.

Veľký problém majú zdravotnícke zariadenia aj s dobiehaním pozastavených operácií. Urobili sa preto len dve tretiny gynekologických operácií. Dobiehať musíme aj operácie kostrovo-svalovej sústavy, ktorých chýba asi 20 percent, v sklze sú aj operácie očí. Podľa Marušákovej sme však najhoršie na tom s ORL (ušno-nosno-krčnými) operáciami.

„Pred sebou tlačíme za tri roky vyše 17-tisíc odložených operácií,“dokresľuje Marušáková z AOP.

„Je desivé, že už dnes musia pacienti čakať na výmenu bedrového kĺbu trinásť mesiacov a viac. Na operáciu žlčníka dokonca až dva roky,“  nepáči sa jej.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik