Konferencia politikov a akademikov diskutovala v mníchovskom PresseClub München o možnom vývoji vojny na Ukrajine a jej vplyve na vývoj Európy. Obhajovať iný ako mainstreamový názor je dnes kultúrnym zločinom, padlo. Vojnu na Ukrajine načrtol ukrajinský politik ako „ideálne profitujúci biznis“. Za žiadanie mieru s Ruskom potom v Kyjeve podľa neho hrozí stretnutie s bezpečnostnými zložkami. Európska únia by vraj mala budovať mier, nie vojnu. Tú si podľa účastníkov priali mocnosti mimo Európy, ktoré EÚ aj Rusko chceli oslabiť, informujú ParlamentníListy.cz.
Nemecký spolok patriaci k najtradičnejším mediálnym sieťam v Nemecku Presse Club München usporiadal spolu s Asociáciou európskych novinárov konferenciu na diskusiu o viac ako 500 dňoch vojny na Ukrajine a jej možnom vývoji a vplyve na Európu.
„My z našej asociácie máme trochu strach z prepadania sa do provládneho žurnalizmu. Noviny, rádio, vysielanie a televízia boli vždy dôležité pre demokraciu, keď si trúfli publikovať rôznorodé názory,“ uviedol na začiatok konferencie Ralf Schneider spolu so slovami, že nie všetko je čiernobiele a propagandu používajú obe strany. Aj kvôli tomu by nemalo byť akceptované všetko, s čím vláda a mainstreamové médiá prídu.
Panelu sa zúčastnil bývalý predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Henri Malosse, senátor Roberto Rampi, novinár a profesor sociológie na univerzite v Kente Frank Furedi, bývalý ukrajinský poslanec Oleg Vološin a chorvátsky poslanec Európskeho parlamentu Ladislav Ilčić.
Slova sa ako prvý ujal Roberto Rampi, ktorý hovoril o dôležitosti voľného prístupu k informáciám a slobode tlače proti nástrahám vojny a teroristov. Dnes sú podľa jeho slov potrebné komplexnejšie veci, než je voľný prístup k informáciám, vzhľadom na to, aké množstvo informácií vďaka sociálnym médiám je.
„Ide o to pochopiť, ktoré z informácií sú pravdivé a ktoré nie. A nielen to, ale aj presne pochopiť, aké dôvody stoja za rôznymi informáciami. Prečo niekto začne o niečom hovoriť,“ vysvetľuje Rampi. Zdôraznil, že vo vojne, v ktorej sa teraz Európa nachádza, je dôležité, aby mohol mať priestor na zverejnenie každý názor.
„Pointou je, že musíme dať ľuďom nástroje na to, aby rozumeli, odkiaľ aký názor pochádza a z akého dôvodu,“ doplnil. „Musíme chápať aj ekonomickú úlohu médií. Kto za nich zaplatil,“ vyhlásil Rampi.
Bývalý predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Henri Malosse na adresu mainstreamových médií z vlastnej krajiny iba povedal, že „mainstreamové médiá vo Francúzsku poskytnú iba jednu verziu toho, čo sa stalo“.
Viac povedal k téme vojnového konfliktu na Ukrajine a problematike hraníc krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „Všetci sme si boli vedomí nebezpečenstva po páde ZSSR. Všetci sme chápali, že vytvorené hranice boli umelé a aké nebezpečenstvá to prináša,“ pripustil. Na Ukrajinu bol podľa jeho názoru vyvíjaný prílišný tlak, aby si vybrala, či sa viac prikláňa k Západu alebo Rusku.
Ako návod, ako by sa mala Európa z konfliktu dostať, ponúkol Malosse mierové riešenie. „Sme stále vo vojne. Aby som uzavrel tento komentár a zhrnul, ako sa dostať z tejto šlamastiky, tak riešením je podľa mňa podporovanie mieru. Európska únia bola vytvorená budovaním mieru. Mali by sme byť mocnosťou, ktorá buduje mier, nie vojnu,“ povedal Malosse. K tomu je podľa jeho názoru potrebné podporovať prístup Ukrajiny do Európskej únie. Ukrajina by sa mala stať právnym štátom, v ktorom je podporovaná ekonomická stabilita a sloboda médií.
Ako posledný bod svojho návodu na budovanie mieru zdôraznil dôležitosť zahrnutia Ruska v budúcich plánoch Európskej únie. „Všetci sme Európania, musíme nájsť spôsob, ako žiť všetci spolu,“ uzniesol sa Mallose.
Moderátor diskusie Ralf Schneider v jej ďalšej časti postúpil slovo bývalému ukrajinskému poslancovi Olegovi Vološinovi, ktorý vysvetlil svoj problém s politikmi západných krajín a ich vzťahu k vojnovému konfliktu na Ukrajine. „Je zaujímavé, že to my, ktorým bolo vždy hovorené, že sa máme dohodnúť s Ruskom ohľadom Donbasu a NATO, alebo dôjde k veľkej vojne, sme vinní. A nie tí vojnoví štváči, ktorí hovorili: To je dobré, poďme do vojny s Ruskom, žiadny problém, rovnako vyhráme,“ vyjadril svoj údiv ukrajinský politik a žurnalista.
Podivné podľa neho je aj to, že stále väčšina politikov tvrdí, že nebolo iné východisko ako začať vojnu. „Zvláštne je, že stále veľa politikov na Západe predstiera, že neexistovala iná možnosť. Že dohoda nikdy nemohla byť realizovaná, že zmierenie nebolo možné, že Rusko je štátom, s ktorým sa nemožno dohovoriť," komentoval situáciu Vološin.
Vynára sa tak otázka, čo pre Ukrajinu vylúčilo možnosť žiť s Ruskom v mieri. „Niektoré sily, okrem Európy, si skutočne želali, aby k tomuto konfliktu došlo. Chceli, aby Rusko aj Európa oslabili,“ uviedol spoločne so slovami, že je očividné, aký národ zo situácie najviac finančne profituje.
Vološin spomenul aj vzostup vojenského priemyslu, menovite označil výrobcu zbraní Rheinmetall, ktorý je teraz najzárobkovejšou spoločnosťou v Nemecku. „Títo ľudia teraz radi poskytujú Ukrajine tanky Leopard. Produkujú hardvér, ale prelieva sa ukrajinská a ruská krv. Je to ideálne profitujúci biznis,“ uzniesol sa Vološin.
Európania by sa podľa ukrajinského politika mali najviac obávať nejasného znenia vízie o budúcnosti Ukrajiny prezidenta Volodymyra Zelenského. „Pán Zelenskyj a jeho vláda vám neposkytujú jasnú perspektívu, než im naďalej dávať zbrane a peniaze. Ak sa ho spýtate, kedy do jeho krajiny príde mier, povie: Nepotrebujeme mier, potrebujeme víťazstvo.“ K tomuto Vološin dodal svoj osobný názor, že mier je víťazstvo samo o sebe.
„Je veľmi dôležité si pamätať, že aj v časoch vojny neexistuje ospravedlnenie pre potlačovanie akéhokoľvek názoru, nieto ešte názoru presadzujúceho mier,“ hovoril Vološin o slobode prejavu. V Kyjeve dnes podľa jeho slov nie je možné povedať, že niekto chce mier s Ruskom. Sám Vološin bol napokon ukrajinskou SBU obvinený zo zrady a „subverzívnych aktivít v prospech Ruskej federácie“, ktorých sa mal dopustiť prostredníctvom svojich prejavov a rozhovorov. Tento rok vo februári mu bol odobraný poslanecký mandát.
Vyzdvihol, že Ukrajina je síce jednou z najväčších krajín Európy, rovnako tak je však aj krajinou najchudobnejšou a s veľkou mierou korupcie. Na Ukrajine nie je priestor pre alternatívne názory, ktoré sa nezhodujú s názormi Zelenského. „Existuje iba jeden názor, a to názor pána Zelenského. A je veľkým problémom, že Európska únia predstiera, že si to nevšíma,“ uzavrel svoj príspevok k diskusii Vološin.
Slova sa ďalej ujal novinár, spisovateľ a profesor Frank Furedi, ktorý začal silným vyhlásením o nikdy nekončiacej pohraničnej vojne, ktorou podľa neho vojna na Ukrajine je. „Je to pohraničná vojna. Žiadna strana si nemôže dovoliť prehrať, ale žiadna z nich nemôže vyhrať,“ upozornil.
Vo vojne na Ukrajine sa navyše podľa jeho názoru ukrývajú vojny tri: vojna o suverenitu Ukrajiny, vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom a vojna kultúr. „Pre Ameriku sa vojna stala príležitosťou opätovne utvrdiť svoju pozíciu oproti Európe,“ povedal na vysvetlenie druhej vojny.
Tretiu vojnu – kultúrnu, považuje profesor za tú najdôležitejšiu, a to aj napriek tomu, že v médiách takmer nie je diskutovaná. „Pre mnoho politických strán a lídrov vojna na Ukrajine slúži ako zdroj legitimizácie. Zrazu mohli tvrdiť, že to oni sú tí dobrí, že sú na tej správnej strane histórie. A v tej chvíli začali tie takmer groteskné púte, keď každý vládnuci politik ide do Kyjeva, aby si urobil fotku so Zelenským,“ pripomenul Furedi prezidenta Spojených štátov amerických Joea Bidena aj bývalého premiéra Veľkej Británie Borisa Johnsona. (A my dopĺňame, že slovenskí politici na čele s prezidentkou, premiérom, ministrami túto perepúť absolvovali hneď niekoľkokrát!)
Súčasťou kultúrnej vojny je preto podľa profesora aj polarizované prostredie v médiách. „Inými slovami, ísť proti mainstreamovému názoru už nie je iba označované za zlý názor, ale za kultúrny zločin, za ktorý sa platí veľmi vysoká cena,“ povedal Furedi.
Ako posledný si vzal slovo chorvátsky politik a poslanec Európskeho parlamentu Ladislav Ilčić. Spoluúčastníkom konferencie prezradil, že názory, ktoré na konferencii doteraz boli povedané, by nebolo možné počuť v Európskom parlamente. Ukrajina sa navyše podľa Ilčiča bude musieť zmieriť s tým, že niektorí Rusi na jej území stále budú, napríklad aj po ukončení vojny, je preto potrebné začať s vyjednávaním. "Samozrejme je potrebné agresiu odsúdiť a vyslať tým tak jasnú správu, ale zároveň musí prebiehať vyjednávanie, aby bolo zrejmé, ako to skončí," uviedol poslanec.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik