Pani farárka ma rozplakala – aj prezidentka, píše Hlas ľudu, Hlavného denníka.
Pod dojmom nedeľnej kázne pani farárky som pred dvoma rokmi napísala článok Dnes ma pani farárka rozplakala. A v sobotu 22. júla ma rozplakala prezidentka.
Najskôr sa venujme textu spred dvoch rokov.
Pani farárka ma rozplakala
Ono sa zdá, že na tému matka a rodina už bolo povedané všetko. Mnoho ráz sa pritom nevyhýbame frázam, veď čo už tu možno nové povedať.
A predsa. V dnešných slovách pani farárky som dnes nepočula žiadne klišé. Nič nenarušilo pohodu počúvania kázne. Nikto ani len nezakašlal. Iba zozadu sa v jednej chvíli ozvalo detské džavotanie. Ale to len dokreslilo silu myšlienky, patrilo to k téme. Hovorilo sa o matke.
Zaujať všetkých poslucháčov je niekedy ťažké. My učitelia vieme o tom svoje. Pani farárke sa to dnes maximálne podarilo. A bolo to na pohľad také jednoduché. Stačilo vybrať starozmluvný príbeh jednej židovskej rodiny a prepojiť ho so životom našich dnešných rodín. Mojej i tvojej, našej i vašej. Počúvali sme osem príkladov, ktoré najvýraznejšie zasahujú do našich životov. Najvýraznejšie deformujú, rozbíjajú rodinu, robia nás necitlivými a bezcitnými voči tým, ktorí by nám mali byť najmilší. Myslím, že každý z jej dnešných poslucháčov sa tam niekde našiel. A ak sa ho jej slová dotkli a prijal ich za svoje, potom verím, že dnešný Deň matiek nás urobil lepšími.
A teraz prejdime k prezidentke a k tomu, prečo ma dnes rozplakala
Na svojom fb profile napísala:
„Dnes budú LGBTI+ ľudia, spoločne s ich blízkymi a priateľmi kráčať ulicami miest, aby upozornili na svoje práva a aby si na chvíľu naplno dopriali pocit prijatia a bežného života v akceptácii. Bežného pre nás, ľudí z majority.
Hovoriť o rešpekte k ľuďom, ktorí sa ničím neprevinili, len sú odlišní, je pre mňa ako vysvetľovať, prečo je potrebné dýchať. Ale chápem, že nie všetci to vnímajú rovnako. Nemyslím tých, ktorí podporujú nenávisť, tých bude súdiť história. Niektorí však cítia iba ľudský strach, či obavu z niečoho cudzieho, niečoho čo považujú za nesprávne a neprirodzené. A tomu sa dá ľudsky rozumieť, o tom sa dá viesť dialóg.
Sme bratia a sestry, tvoríme jedno spoločenstvo, sme si blížni, ak si prežívanie blízkosti dovolíme. Ak našu ľudskosť povýšime nad všetko ostatné.
Majme preto aj dnes radosť z toho, čo nás spája a pripomeňme si dôležitosť rešpektu, slušnosti a lásky k blížnemu.“
Ten záver je celkom ako v kostole. Ibaže prezidentka na niečo zabudla. Zabudla sa vyjadriť ku klasickej rodine, k otcovi, matke, bez ktorých by neprišli na svet deti. Bez ktorých by tu nebola ani ona. Prezidentka sa ani slovom nezmienila , ani slovom nepodporila Národný pochod Hrdí na rodinu. A to ma rozplakalo.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik