Zdalo by sa byť prirodzené, že štát patrí štátu. Teda, spoločenstvu ľudí, žijúcich v istom, hranicami vymedzenom, geografickom celku. Slovensko je výnimkou. Tu sa riadime výrokom, ktorý sa prisudzuje francúzskemu a navarrskému kráľovi z rodu Bourbonovcov, Ľudovítovi XIV. (Štát som ja.)

Štát zvaný Slovenská republika má v podobe neustále pažravých supov, dobre každému známych samozvaných, a podľa nich samých, nespochybniteľných vlastníkov. Slovensko vlastní bagrista z Trnavy, teda, aspoň sa tak správa, hoci oficiálne je bezdomovec a nemá žiaden majetok. Slovensko vlastní bábkoherečka, lebo jej profesia si vyžaduje neustále niečo mať na špagátiku, manipulovať tým a riadiť (a doriadiť) to. Slovensko vlastní sploditeľ futbalovej jedenástky s už dvomi náhradníkmi a ďaľším asi na ceste. Slovensko – aspoň jeho rozpočet - ešte donedávna vlastnil (podľa toho, ak so sním narábal) milovník opiášskych žúrok v emirátskom Dubaji a Slovensko, ako sa ukazuje v posledných dňoch, vlastní polícia. Majiteľkou Slovenska je tiež jeho prezidentka a dalo by sa menovať dlho a dlho, ale v tom zozname nikde nenarazíme na občana.

Priveľa vlastníkov na jeden grunt

To je, zjavne, ešte akási zotrvačnosť, vyplývajúca z feudálneho práva Veľkého Uhorska. Nuž a popri vlastníkoch nášho štátu sú tu ešte, samozrejme, poddaní, ktorí sú vyháňaní na panské, aby ho zveľaďovali, aby plnili pokladnice majiteľov a aby sa im v hlbokom predklone klaňali, ak okolo nich náhodou fujazdia na svojich zlatých kočoch. Arogancia, drzosť a neobmedzenosť vo všeobecnosti mimoriadne obmedzených samozvaných vlastníkov je všadeprítomná a teraz pred voľbami aj z ich strany agresívna, lebo ich vlastníctvo sa zas bude prerozdeľovať. Teda, poddaní budú voliť.

Dá sa to aj inak

No, mohlo by sa dať. Ak by sme za božstvá nepovažovali duševných mrzákov, exhibicionistov, sexuálnych predátorov, milovníkov Geissenovcov a hádavé takmer ježibaby a konečne by sme si zvolili v rámci zastupiteľskej demokracie niekoho, kto by zastupoval nás, poddaných. Kto by sa klaňal nám a slúžil nám a nie my jemu. Kto by nás neobťažoval svojimi hlúpymi výpotkami, oplzlosťou, primitivizmom, zavádzaním, lžami, podvodmi, ale toho, kto by sa „IBA“ staral o náš štát.

Potrebujeme toho až tak veľa?

Myslím si, že nie. V prvom rade nám chýba štátna reprezentácia, ktorá by nás nehnala do vojny. Potom nám chýba hlava štátu, ktorá by sa starala o náš a nie nejaký cudzí štát. Stačia nám médiá, ktoré by nás informovali a nie manipulovali. Stačia nám odborníci, ktorí by zabezpečili, že chorý človek dostane zdravotnú starostlivosť zdarma a najmä rýchlo, tak, ako to máme v Ústave Slovenskej republiky. Potrebujeme prácu, potrebujeme si vypestovať a dochovať zdravé potraviny. Mali by sme mať školy, v ktorých nebude prioritou spoločný záchod pre chlapcov aj dievčatá, ale vzdelanie. Mali by sme mať ministrov, ktorí by nám už z podstaty slova minister slúžili a nemali, naopak, nás za slúžky a sluhov. Alebo rovno za opice.

Čo tak znárodniť si Slovensko?

Nuž, blížia sa voľby. Nech sa dovtedy tí samozvaní vlastníci nášho štátu navzájom aj zožerú. Aspoň ich bude menej. Vo voľbách by sme si náš štát, Slovenskú republiku, mali už naozaj konečne takpovediac „znárodniť“. O osude každého z nás rozhoduje naša voľba. Voľba každého z nás.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik