NATO si zaslúži označenie „zločinecká organizácia“ v zmysle norimberského rozsudku. Po roku 1997 sa NATO postupne pretransformovalo z „obrannej“ aliancie na geopolitické monštrum, aby si podrobilo zvyšok sveta, skonštatoval pre Global Times profesor medzinárodného práva na Ženevskej škole diplomacie a bývalý nezávislý expert OSN Alfred de Zayas.
Čo je zločinecká organizácia?
Bežnému človeku sa okamžite vybavia miestne a medzinárodné drogové kartely, skupiny obchodujúce s ľuďmi, spoločnosti zaoberajúce sa detskou pornografiou, stránky s hazardnými hrami alebo mafia. Možno kvôli umelo vytvorenému obrazu podporovanému západnými médiami nie je NATO tak ľahko uznané ako „zločinecká organizácia“.
NATO pôvodne nebolo zločineckou organizáciou
Zmluva o založení NATO zo 4. apríla 1949 stanovila v článku 5:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti nim všetkým, a preto sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá z nich pri výkone svojho práva individuálna alebo kolektívna sebaobrana uznaná článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov, pomôže takto napadnutej strane alebo stranám tým, že bezodkladne, individuálne a v zhode s ostatnými stranami, podnikne také kroky, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojených síl, obnoviť a zachovať bezpečnosť severoatlantickej oblasti“.
NATO malo spočiatku legitímny bezpečnostný cieľ, kompatibilný s kapitolou VIII Charty OSN (články 52-54), ktorý umožňuje regionálne dohody za predpokladu, že sú v súlade s predmetom a účelom Charty OSN a sú podriadené Bezpečnostnej rade OSN. Podľa článku 103 charty („klauzula o nadradenosti“) v prípade rozporu medzi akoukoľvek zmluvou a chartou má prednosť charta.
Kým Sovietsky zväz ohrozoval západnú Európu a zamýšľal západnú expanziu, bolo pre západné krajiny legitímne prijímať opatrenia kolektívnej bezpečnosti. Jedným z dôsledkov zmluvy o NATO je, že Sovietsky zväz zorganizoval konkurenčnú alianciu s názvom Varšavská zmluva (1955-1991) a že hrozba vzájomného zaručeného zničenia jadrovými zbraňami odradila oba tábory od vzájomného útoku. To sa zmenilo v roku 1989, keď mierumilovný sovietsky vodca Michail Gorbačov stiahol sovietske sily zo strednej a východnej Európy a vtedajší americký prezident George HW Bush a minister zahraničných vecí James Baker mu sľúbili, že NATO sa nepohne „o palec“ na východ.
Na krátku žiarivú chvíľu sa možnosť svetového mieru zdala dosiahnuteľná vzájomným odzbrojením
Tento sen rozbil americký prezident Bill Clinton, keď sa rozhodol nasledovať rady neokonzervatívcov a imperialistickú cestovnú mapu politológa Zbigniewa Brzezinského, ktorý vymyslel ideu unipolárneho sveta pod hegemónom, USA, ktorý by v podstate nahradil OSN. George F. Kennan vo svojej eseji v The New York Times z 5. februára 1997 dôrazne odsúdil rozhodnutie Clintona o rozšírení NATO na východ v rozpore so záväznými sľubmi.
Z „obrannej“ aliancie na geopolitické monštrum
Po roku 1997 sa NATO postupne pretransformovalo z „obrannej“ aliancie na geopolitické monštrum, aby si podrobilo zvyšok sveta. Už v 90. rokoch sa krajiny NATO podieľali na zničení územnej celistvosti Juhoslávie a v roku 1999 NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN bombardovalo Juhosláviu, čím porušilo článok 2 ods. 4 Charty OSN.
Agresívna vojna NATO v roku 1999 bola generálkou na to, čo bude nasledovať. Zahŕňalo to aj vážne vojnové zločiny vrátane nerozlišujúceho bombardovania civilných centier a používania nerozlišujúcich zbraní, ako je ochudobnený urán a kazetové bomby. Juhoslávia bola len predohrou k sérii agresií proti Afganistanu, Iraku, Líbyi a Sýrii a inde, počas ktorých boli vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti páchané úplne beztrestne.
Norimberský precedens by bolo možné aplikovať na krajiny NATO a sily NATO
Na norimberskom procese v rokoch 1945-46 americká delegácia plánovala súdiť 14 organizácií ako zločineckých, neskôr zúžených na šesť – ríšsky kabinet, vodcovský zbor nacistickej strany, gestapo, SA, SS a SD, a generálny štáb a vrchné velenie nemeckej armády (Wehrmacht). Cieľom bolo, aby tieto organizácie boli spätne vyhlásené za zločinecké, aby ich členovia mohli byť rýchlejšie súdení len za členstvo. Samozrejme, tento koncept porušuje princípy právneho štátu, pretože zahŕňa kolektívne tresty a narúša princíp prezumpcie neviny.
Zatiaľ čo norimberský rozsudok považoval tri organizácie za zločinecké ako také, nepovažoval SA, ríšsky kabinet ani Wehrmacht za zločinecké. Norimberský rozsudok však vytvoril precedens (a zlý), ktorý by bolo možné aplikovať na krajiny NATO a sily NATO. Nie je to však potrebné, keďže porušovanie Haagskych a Ženevských konvencií silami NATO je tak dobre zdokumentované, že akýkoľvek tribunál s príslušnou jurisdikciou by mohol súdiť členov síl NATO podľa už existujúcich konvencií bez toho, aby sa musel spoliehať na koncepciu tzv. zločineckej organizácie.
NATO ako hrozbu pre mier a bezpečnosť ľudstva
Pointa je, že zatiaľ čo sily NATO od 90. rokov páchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, dnes je dôležité, že svetová verejná mienka uznáva NATO ako hrozbu pre mier a bezpečnosť ľudstva. Jeho sériové provokácie predstavujú najväčšie nebezpečenstvo pre naše prežitie ako druhu. Hoci si NATO zaslúži označenie „zločinecká organizácia“, kľúčové nie je viesť súdne procesy s vojnovými zločinmi, ale neutralizovať hrozbu.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik