Ak by v politike fungovala logika, otázka na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana mala znieť: Prečo sa vaša krajina tak vášnivo a márne snažila o členstvo v Európskej únii? V komentári pre Gatestone Institute kladie túto otázku členom Blízkoýchodného fóra Burak Bekdil, jeden z popredných tureckých novinárov. Bekdil bol nedávno po 29 rokoch vyhodený z najvýznamnejších novín v krajine za to, že v Gatestone napísal, čo sa deje v Turecku.
Erdoğan hovorí o „zlom Západe“, ale chce sa stať jeho súčasťou – možno preto, aby ho „vylepšil“? Prečo Turecko poslalo svojich 15 000 synov, len aby so cťou pozdravilo 700 mŕtvych vojakov vo vojne, ktorá sa odohrala 8 000 km ďaleko na Kórejskom polostrove? Turecko je plnoprávnym kandidátom na členstvo v EÚ od roku 1987, no kórejská vojenská kampaň mu v roku 1952 vyniesla členstvo v NATO.
Erdoğanova islamistická, protizápadná ideológia nie je pre nikoho tajomstvom
Krátko pred poslednými prezidentskými a parlamentnými voľbami (14. a 28. mája) Erdoğan obvinil turecké opozičné strany, že odovzdali Turecko údajne nepriateľskému Západu. V roku 2022 Erdoğan povedal, že Západ napadol svet svojou mäkkou silou, vrátane otroctva, masakrov a kolonializmu. V roku 2021 vyhlásil koniec západnej hegemónie a porozumenia, ktoré akceptuje nadradenosť Západu. Viackrát obvinil americkú administratívu z vyzbrojovania kurdských militantov v severnej Sýrii.
V roku 2017 pohrozil Západu: „Ak bude táto islamofóbia pretrvávať, žiadna ulica na svete nebude pre obyvateľov Západu bezpečná.“ Erdoğan v roku 2017 tiež tvrdil, že „mentalita križiakov útočí na Turecko“. A v roku 2018 : "Čelíme novej aliancii križiakov." Nie je prekvapením, že Erdoğan označil Nemecko a Holandsko za „pozostatky nacizmu“.
Prečo sa človek, ktorý tak vášnivo nenávidí západnú civilizáciu, necíti politicky pohodlne bez inštitucionálnych väzieb, ktoré spájajú jeho krajinu so Západom? EÚ, na ktorú Erdoğan verbálne útočí, má 450 miliónov obyvateľov a je štyrikrát bohatšia ako Turecko. So 40 % celkového vývozu Turecka je EÚ hlavným zahraničným trhom Turecka. So slabými priamymi zahraničnými investíciami vo výške 5,5 miliardy dolárov v prvej polovici roku 2023 sa Turecko pozerá na krajiny, ktoré považuje za „zvyšky nacistov“. V tomto období boli tromi najväčšími zahraničnými investormi v Turecku Holandsko, Švajčiarsko a Nemecko.
Podľa Svetovej banky v správe z apríla 2023 : "... rast produktivity sa spomalil, keďže dynamika reforiem za posledné desaťročie upadla a úsilie sa obrátilo na podporu rastu pomocou úverových boomov a stimulov dopytu, čím sa zintenzívnila vnútorná a vonkajšia zraniteľnosť. Vysoký dlh súkromného sektora, pretrvávajúce deficity bežného účtu, vysoká inflácia a vysokú nezamestnanosť zhoršuje od augusta 2018 makrofinančná nestabilita.“
"Turecko veľmi rýchlo smeruje k menovej kríze alebo, formálnejšie povedané, kríze platobnej bilancie," povedal Atilla Yeşilada, turecký analytik Global Source Partners.
Erdoğan potrebuje peniaze
Potrebuje ich hneď a najlepšie zo západných trhov namiesto jednorazových peňažných injekcií z Ruska a spriatelených štátov Perzského zálivu. „Spájanie členstva Turecka v EÚ so švédskym protokolom o pristúpení k NATO je rovnako absurdné ako hľadanie prepojenia medzi Tureckom v NAFTA výmenou za Mexiko v EÚ,“ povedal mi 10. júla jeden veľvyslanec EÚ v Ankare.
Erdoğan otvára nový rokovací stôl. Bude požadovať revíziu dohody Turecka o colnej únii s EÚ z roku 1995 a liberalizáciu vízového režimu (voľnejšie vízové pravidlá pre tureckých občanov), ktoré boli súčasťou dohody z roku 2016 medzi Ankarou a Bruselom, no odvtedy nepokročili.
Tým, že ich Erdoğan požaduje, chce:
- Zvýšiť svoju medzinárodnú legitimitu, najmä po jeho znovuzvolení za prezidenta 28. mája a
- Udržať Turecko v procese členstva v EÚ, čo podľa neho môže Turecku poskytnúť lepšie možnosti pôžičiek na medzinárodných trhoch, ako aj možnosť poslať do Európy ďalších 84 miliónov Turkov a potenciálne zmeniť svoje prevládajúce náboženstvo.
Erdoğan sa to očividne snaží naznačiť americkému Kongresu tým, že v najbližších rokoch predvedie viac prozápadný, menej proruský zahraničnopolitický kalkul. Mohol by dúfať, že Kongres schváli predaj stíhačiek F-16 Block 70 Turecku? Počas tohto procesu dôjde k mnohým momentom obchodovania s koňmi, ale toto je začiatok novej taktickej vojny medzi Erdoganovým Tureckom a Západom.
"Švédi príliš túžili po Erdoğanovom požehnaní," povedal 10. júla Eugene Kogan, expert na obranu so sídlom v Tbilisi v Gruzínsku, "a Erdoğan využil túto túžbu, aby ich pripútal. Pamätáte si Gullivera v krajine Lilliput?"
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik