Ufňukaný a ublížený mainstream
12 | 07 | 2023 I Ivan Brožík

Dráždiť a vydráždiť. A popri tom arogantne a cynicky urážať. Nenávidieť. Nadávať. Bezohľadne, tupo, ako naprogramované roboty. A potom sa čudovať a ubolene sťažovať, že z toho citlivejším povahám praskajú nervy. Nuž, ideologický sadizmus zvykne vyvolávať, uznávam, sadistické reakcie.

Starému či staršiemu mužovi nedávno praskli nervy a vyhrozil sa prezidentke. Odsúdili ho, rozsudok nekomentujem, je v kompetencii súdu a v intencii zákonov Slovenskej republiky. Poukazujem na to, čo mu predchádzalo. Mainstream si spravil z prezidentky, z hlavy štátu všetkých občanov, cirkusovú opičku, ktorú za vstupné predvádzal na svojich tematických večerných sabatoch v urbanistickom objekte, ktorý si neznámo z akých príčin privlastnil. Tak dlho budete robiť z niekoho svätca, až sa mnohým zhnusí tak, že ho považujú za satana. A platí to aj naopak - príklad - raketový rast "Fica". To je normálna vec z pohľadu psychológa. Vnucovať sympatiu ani nesympatiu totiž nemožno a ak to niekto ustavične robí, stane sa nenávideným. A preukázateľne trápnym. To vedia už aj tínedžeri a mali by to vedieť exponenti mainstreamu v už odrastenom veku. A oni to aj vedia a dráždia, provokujú, nasierajú, stále viac a viac ideologicky týrajú a potom sa čudujú odmietavým reakciám.

Sekta nemôže diktovať väčšine

Ľudia, ktorí nepretržite a dokonca "z povolania" dráždia ostatných, majú ťažké problémy s empatiou a taktiež empíriou. Je pre nich priam nemožné pochopiť, že vytvárajú stresujúce a neustále nepríjemné vnemy. Cítia sa hrdí na to, čo robia a zakladajú si na svojej domnelej nedotknuteľnej silovej pozícii. Za súhlasného ujúkania svojej sekty.  Pozícii média, ktoré nekomunikuje s konzumentom informácie, ale iba mu káže ako farár z kazateľnice a medzi kázňami jeho dobre hmotne zainteresovaní exorcisti vyháňajú zo spoločnosti nimi pomenovaného diabla. Blokujú komunikáciu s ostatnými a vytvárajú negatívne emócie. Dráždia "do krvi".Sú presvedčení, že tí názorovo iní sú a musia byť výhradne v ich službách. Paradoxne, sú najzarytejšími bojovníkmi za práva "inakosti". Sami seba sa ubezpečujú, že na to majú právo.

Servilita neoprávňuje k právu na jediný názor

Chcú byť súčasťou spoločenstva mocných, vplyvných, sú však iba zúfalo trápnym táborom servilných. Denne pohŕdajú vo svojich mediálnych produktoch každým, kto myslí a koná inak, ako oni. Dostávajú sa za hranicu informačno-ideologického sadizmu, čo nie je nič iné ako ukrutnosť a súvisiace potešenie z toho, spočívajúce v trýzení druhého. A zarzu naatane moment, keď dostanú mail "odrezať hlavu" a cítia sa nesmierne ublížení. Strunu, ktorú ideologicky a arogantne neustále naťahovali, doviedli k prasknutiu v človeku, ktorý v sebe nemá vypestovanú dokonalú odolnosť voči ich propagandistickej bezohľadnosti. A čudujú sa. Čomu? Človeku je dané, že akýkoľvek nátlak v okamihu neznesiteľnosti pre neho sa snaží odstrániť, ventilovať, likvidovať. Strkať hlavu krokodílovi do tlamy je primitívna exhibicionistická debilita, ale ešte väčšia slaboduchosť je myslieť si, že ten krokodíl nikdy necvakne.

Spoločenstvo bezcitných hlupákov

Ak chcem šíriť nejakú pre mňa výhodnú ideológiu, potom sa nemám čo čudovať, že mnohí ľudia s inými názormi a s iným videním sveta, na čo majú nesporné právo, ma začnú odmietať a ak to nepomôže, nenávidieť. Ak si niekto myslí, že iba on má právo na jediný možný výklad udalostí a javov v spoločnosti, potom je to bezohľadný arogantný tupý a bezcitný sebec. A hlupák. All inclusive. Nemal by sa čudovať, že jeho aktivity - na poli mocenskej a ideologickej propagandy, vyvolávajú reakcie. V praxi ide o tretí Newtonov zákon, o ktorom sme sa učili už tuším na základke. Zákon akcie a reakcie. Žiaľ, hlupáci ani ten nerešpektujú, oni sú predsa viac ako samotný Newton. Rád to udivenému mainstreamu zopakujem: "Dva hmotné body na seba pôsobia rovnako veľkými silami opačného smeru, ktoré súčasne vznikajú a súčasne zanikajú". Čím silnejšej ideologickej masáži podrobuje ľudí, tým ostrejšie reakcie z ich strany môže logicky očakávať. A možno aj skorú propagandistickú prehru.

Čo nechceš, aby robili tebe, nerob iným
Ak sa niekomu moc vymkne z rúk, nezvykne to dopadnúť dobre neskôr ani pre neho samotného. Alebo ako sa hovorí, moloch požiera aj vlastné deti. Ozaj, čo je to ten moloch? Nuž v prenesenom význame slova sa toto pomenovanie zvykne používať aj pre... Čítať ďalej
11 | 07 | 2023 | Eka Balašková

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!