Svet by sa už nemal nechať vydierať ani Zelenským, ani vojenskými jastrabmi NATO. Maximálne tak ľuďmi, ktorých životy táto vojna gniavi už od roku 2014. Ľudia z východu Ukrajiny, ktorí sa nevedia dovolať pomoci ani na Ukrajine, ani v Rusku a neskutočne trpia. Tých by malo byť počuť najviac. Tých by mali zavolať do Vilniusu. Samit NATO by sa však zmenil na samit hanby. A to nechce zažiť nikto z vojenských generálov, či politikov krajín NATO. Vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Skonštatoval to na sociálnej sieti predseda parlamentného zahraničného výboru Marián Kéry (Smer-SD). Informoval tiež prezidentku Čaputovú o svojom odmietavom stanovisku k potenciálnemu členstvu Ukrajiny v Severatlantickej aliancii. Hlave štátu chcel dôvody odmietnutia vysvetliť osobne, tá sa však čas na prebratie postojov k otázke, ktorá rozdeľuje spoločnosť, nenašla.
Tohtoročný samit NATO v litovskom hlavnom meste Vilnius klope na dvere, uskutoční sa už budúci týždeň 11. a 12. júla. Pre Slovensko bude, podľa Ódorovej vlády, tento samit dôležitý najmä z hľadiska troch tém - posilňovania schopnosti Aliancie reagovať na prípadný ozbrojený útok voči niektorému z jej členov, ustanovenia dvoch percent HDP na obranu ako minima a vzťahu Ukrajiny a NATO. Tak sa po rokovaní vlády vyjadril minister obrany Martin Sklenár.
"Ak by bola vo vláde naša strana SMER-SSD, nevyzdvihli by sme ako prioritu ani jeden zo spomenutých bodov. Vysvetlím prečo.
Začnime od konca. Ani nie od spomenutých priorít aktuálnej vlády, s ktorými pôjde za Slovensko do Litvy minister obrany. Ale od postoja prezidentky Zuzany Čaputovej, hlavnej veliteľky Ozbrojených síl SR.
"Aj tá, ako prezidentka, by predsa mala čo povedať k prioritám Slovenska na spomenutom samite. Ale nie, ona len sklopí uši a prijme to, čo odporučí, či skôr našepká „jej“ progresívna vláda odborníkov. Darmo sme sa snažili aj my z opozície, prebrať s ňou náš pohľad na vec. Zadefinovať naše priority, prerokovať ich s pani prezidentkou. Ja osobne som sa dlhšie snažil o prijatie u nej pred litovským samitom aj z pozície predsedu Zahraničného výboru NR SR. Nie, pani prezidentka si čas nenašla, namiesto seba mi na rokovanie ponúkla svoju úradníčku, čo som pochopiteľne odmietol," približuje Kéry situáciu.
Na rokovaní s prezidentkou Čaputovou predseda parlamentného zahraničného výboru chcel prezentovať aj dôvody svojho rozhodnutia, pre ktoré sa rozhodol nepodpísať spoločné vyhlásenie predsedov zahraničných výborov členských krajín NATO, cituje, „na plnú implementáciu rozhodnutí bukureštského samitu NATO týkajúcich sa členstva Ukrajiny v NATO“.
"Inak povedané, podpisom v podstate dať naše slovenské „áno“ pod obraznú cestovnú mapu, na konci ktorej bude členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Nepodpísal som. A spolu so mnou ani predsedovia zahraničných výborov parlamentov viacerých ďalších krajín. Hlas nás, tých, ktorí sme nepodpísali (okrem Slovenska toto spoločné vyhlásenie nepodpísalo napríklad ani Maďarsko, Španielsko, Chorvátsko, Turecko, Severné Macedónsko či Slovinsko a ďalšie krajiny), musí byť adekvátne počuť," prízvukuje Kéry.
"Myslíme si, že prijatie Ukrajiny do NATO, v tej či onej fáze, by znamenalo extrémnu hrozbu vyhrotenia vojnového konfliktu, s možným vyústením do III. svetovej vojny. Som presvedčený, že rovnako to vnímajú aj kolegovia, predsedovia zahraničných výborov iných krajín, ktoré sa k podpisu nepripojili. Nie, krajiny, ktoré spoločné vyhlásenie nepodpísali, nie sú proruské. Len sme si dovolili (hádam to je stále povolené), mať vlastný názor."
Rovnako sú tieto krajiny proti agresii Ruskej federácie na Ukrajine, aj proti uznaniu Luhanskej či Doneckej republiky. Zároveň odmietajú stupňujúci sa tlak NATO a USA na Ruskú federáciu, v podobe neustáleho približovania sa svojimi vojskami k hraniciam Ruska. Čo však úplne najviac odmietajú, je ďalšie pokračovanie tohto nezmyselného krviprelievania a ničenia, konfliktu, ktorý je zástupným konfliktom medzi dvomi veľmocami, Ruskou federáciou a USA. Medzitým Ukrajina krváca, čo zdá sa, spomenuté veľmoci, ani NATO príliš netrápi.
SMER-SSD je proti. "V čase, kedy čelíme asi najhoršej ekonomickej kríze za posledných 30 rokov, vo veľkej miere spôsobenej dopadmi kovidu a aj vojny na Ukrajine, je rozhadzovanie peňazí na zbrane čistým hazardom. V časoch, keď ľudia čakajú na záchranu od štátu, aby mohli dýchať, pretože sa v bezprecedentných objemoch prepadajú do pásma chudoby, je navyšovanie armádnych rozpočtov cestou do sociálneho pekla," proklamuje smerák.
Svet podľa Kéryho nikdy nebol, ani teraz nie je ani čierny, ani biely. Realita sa mení aj podľa toho, z akého uhla pohľadu sa na ňu pozeráme. Situácia na Ukrajine je podobná. Z pohľadu vojny, samozrejme, trpia nevinní ľudia, tak na Ukrajine, ako aj v Rusku. Ale špinavé ruky nemajú iba Rusi, ale aj Američania, NATO a, samozrejme, aj prezident Zelenský so svojimi generálmi.
Svet by sa však už nemal nechať vydierať ani Zelenským, ani vojenskými jastrabmi NATO, hovorí Kéry. "Maximálne tak ľuďmi, ktorých životy táto vojna gniavi už od roku 2014. Ľudia z východu Ukrajiny, ktorí sa nevedia dovolať pomoci ani na Ukrajine, ani v Rusku a neskutočne trpia. Tých by malo byť počuť najviac. Tých by mali zavolať do Vilniusu. Samit NATO by sa však zmenil na samit hanby. A to nechce zažiť nikto z vojenských generálov, či politikov krajín NATO. Vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej," uzavrel Marián Kéry.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zdieľať tento článok
Facebook Twitter Zapnúť notifikácie z portálu