Poďte s nami, všetci mladí, pracovať a budovať... Túto rezkú pochodovú pesničku mladí ľudia nepoznajú. Stačí však povedať názov a vidím posmešné tváre. Počujem posmešné hlasy, že o čom to, preboha, točím.
Poviem to stručne: pesnička vyzýva mladých k budovaniu, láske a úcte k práci. Je obrazom svojej doby. Evokuje časy, keď mládež v eufórii povojnového nadšenia budovala, stavala Dedinu Mládeže, Priehradu či Trať mládeže. S nadšením a radosťou, ako to zachytili filmové dokumenty a fotografie. Nuž, o tom točím, priatelia!
Prečo teda? Lebo títo mladí ľudia vytvárali hodnoty. Aktuálne správy prinášajú obrazy o inakších mladých ľuďoch. O mladých vandaloch, ktorí hodnoty ničia. Študenti vo Francúzsku zapaľujú, čo im príde do cesty, len aby vyjadrili svoj nesúhlas so zmenami v školstve. A človek nevie pochopiť, že pri pohľade na horiace auto, na dielo vlastnej skazy, nadšene dvíhajú ruky.
Na druhej strane policajti. Robia si svoju robotu, bránia podpaľačom vo vyčíňaní. A keď potom počujem, že riaditeľ školy hodnotí spútanie výtržníkov na kolenách a s rukami za chrbtom ako neprimeraný zásah, pýtam sa, čo zastaví rozvášnené davy. Pohľad na takéto zábery mrazí. Sú obrazom dnešnej doby a vyvolávajú strach. Aké dokumenty ostanú v archívoch po týchto mladých ľuďoch?
Aj keď dnešné nepokoje vo Francúzsku majú inú príčinu ako v osemnástom, výsledok je rovnaký. Horiace autá, smetné nádoby, podpaľovanie, streľba, útoky na policajtov, zatýkanie. Smrť 17-ročného mládenca alžírskeho pôvodu, ktorého zastrelil policajt pri dopravnej kontrole, ukázala silu rasových nepokojov. Žiaľ, aj takto chutí sloboda na západe. Sloboda, ku ktorej sa pomaly, ale isto približujeme.
Abraham Lincoln: „Sloboda bez poslušnosti je zmätok a poslušnosť bez slobody je otroctvo.“
Dnešní mladí ľudia nepoznajú skutočné hodnoty. Pravdaže, neplatí to všeobecne, existujú aj svetlé výnimky. Ale nemožno spochybniť fakt, že naši mladí si čoraz viac osvojujú „radosti“ západného sveta: pohodu, chľast, drogy a slobodu.
Nepokoje ako v osemnástom roku alebo tie dnešné vo Francúzsku, chvalabohu, na Slovensku ešte nemáme. Ale to, čo sa stalo na Zámockej či ďalšie tragické udalosti v Bratislave i mimo nej, nemajú od toho ďaleko. Obávam sa, že ak sa k moci dostanú progresívne a liberálne sily a s nimi aj slobodné užívanie drog a prijímanie migrantov, budeme tu mať druhé Francúzsko.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme