„Vo Francúzsku došlo k výbuchu veľkej špirály násilia na predmestiach všetkých veľkých francúzskych miest. Už to nie sú iba tie západné predmestia Paríža, ale je to naozaj vo všetkých mestách. Tie nepokoje sa potom prelievali do Grenoblu, do Lyonu, do Marseille, do množstva ostatných miest. Historické korene sú niekde na prelome 50. a 60. rokov, keď si Francúzi uvedomili, že majú veľký nedostatok mužov pre robotnícke profesie. Bolo to zhruba 15 rokov po skončení druhej svetovej vojny, v ktorej malo Francúzsko veľké ľudské straty. Padlo tam 600 tisíc ľudí, dominantne mužov. A tí potom niekde chýbali. Prišla teda myšlienka pozvať do zeme ľudí z Alžírska, z Maroka, z Tuniska az ďalších arabských krajín. Predpokladalo sa, že by tam zostali nejaký čas, že by nahradili chýbajúcich Francúzov na výrobných linkách v automobilkách, že by ich nahradili v stavebníctve, vo sfére služieb. Myslelo sa, že to bude niečo podobné, čo sa podarilo napríklad v prípade Chorvátov a ostatných Juhoslovanov tesne po vojnovom období, keď dostávali takzvané Titove pasy. Prezident Josip Broz Títo im dával pasy, hoci to bola socialistická krajina s vedúcou úlohou strany a tak podobne, oni mohli vychádzať do západného Nemecka,“ pripomenul Eichler.

Lenže ľudia z Tuniska a z Alžírska sa správali inak ako niekdajší Juhoslovanci. Zatiaľ čo Juhoslovanovia niečo zarobili, so zárobkom išli domov a tam si za zarobené peniaze postavili napríklad domček - Alžírčania zostávali vo Francúzsku.

Proti týmto ľuďom, resp. voči ich nespokojným potomkom, stoja muži a ženy, ktorí napr. pôsobili v Mali, v Libanone av ďalších krajinách, spoznali napríklad islamistov a dnes sú odhodlaní vo Francúzsku hájiť demokraciu.

„Boli prípady, keď na policajné riaditeľstvo ľudia z prisťahovaleckého prostredia infiltrovali džihádistov, inak sa im povedať nedá, to sú naozaj džihádisti, ktorí sú presvedčení, že musia viesť vojnu mečom proti tej spoločnosti, do ktorej sa narodili, a niektorí títo infiltráti už tam potom zavraždili niektorých špičkových policajtov. Ono ich je veľa aj v armáde. A sú problémy už predovšetkým s tým, že oni sa dožadujú zvláštnych výsad. Aj v tej armáde, aj v tej polícii chcú mať čas a voľno na päť modlitieb denne. Sú nespokojní s tým, keď sa podáva bravčové mäso. Takže oni sa dožadujú toho, aby dostali namiesto toho biftek, aby boli zvýhodnení proti Francúzom. Sú nespokojní s tým, že slávime také sviatky ako sú Veľká noc alebo Vianoce, Nanebovzatie a sviatok Všetkých svätých, keď tam je voľno a sú tam prázdniny. A oni zase namietajú, my tieto sviatky neuznávame, a prečo my musíme chodiť do práce, v čase, keď je ramadán, náš sviatok. To je ten veľký problém, ktorý už dnes musia riešiť aj aktívni velitelia vo francúzskych ozbrojených silách. Nielen v armáde, ale aj v četníctve,“ povedal Eichler.

Domnieva sa, že protisystémové nálady sa vo Francúzsku v priebehu rokov stupňujú. Vo francúzskych mestách podľa neho panuje stále väčší neporiadok.

„Čím ďalej rozsiahlejšie sa im ustupuje. A sú také štvrte v Paríži, kam sa už nedá chodiť, alebo je to určité riziko. Vlani som bol ubytovaný v blízkosti Place de Italy, Talianskeho námestia, to už je veľmi farebné a veľmi málo upratané, aby som to povedal veľmi slušne. A ono mi stačilo za bieleho dňa stúpať práve na Sacre Coeur, na Montmartre – a poslednou ulicou pred tými schodmi som si už netrúfol ísť po chodníku, musel som ísť prostriedkom cesty, pretože z oboch strán stoja výrastcovia, ktorí sú evidentne pod vplyvom drog, drogy tam tiež ponúkajú, chovajú sa veľmi neúctivo, veľmi neslušne, tak túto ulicu som prešiel veľmi, veľmi rýchlo a potom som už len vybiehal posledné schody, to už potom bolo znesiteľnejšie. A keď som z tohto krásneho miesta odišiel, potom, čo som sa nakochal panorámy Paríža, tak som práve videl,

Jedným dychom však dodal, že ani francúzski policajti nie sú dokonalí, majú svoje chyby. V krajine, kde je zvykom každému vykať, tak mladíkom v autách tykajú, a to spoločnosť ako celok zvyknutá na vykanie nenesie najlepšie.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik