Nemám na svedomí podvody, škandály, klamstvá či pochybné kšefty. Kádrovanie mojej osoby zo strany novinárov a politikov vnímam ako dôkaz toho, že nemajú čo iné na mňa vytiahnuť, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník Artur Bekmatov, predseda hnutia Socialisti.sk, ktorý kandiduje v parlamentných voľbách na kandidátke Smeru-SD zo 150. miesta.

HD: V predčasných parlamentných voľbách kandidujete za Smer-SD zo 150. miesta. Socialisti sú autentická ľavica, Smer-SD skôr umiernená. Bude podľa Vás voličmi prijaté takéto spojenie? Pokiaľ by ste boli členom poslaneckého klubu Smeru-SD, dokázali by ste v principiálnych veciach stáť za programom a hodnotami Vašej strany, aj pokiaľ by v klube prevažovali odlišné názory?

Bekmatov: S odstupom niekoľkých dní od oznámenia tejto spolupráce môžem povedať, že sa stretávam do veľkej miery s pochopením a pozitívnymi reakciami. Sily nespojili dve úplne nekompatibilné subjekty – ako sme toho častokrát svedkami na pravej strane politického spektra – ale subjekty, ktoré majú silný ľavicový a sociálny základ. 

Áno, v mnohých veciach sú Socialisti.sk priamočiarejší, nekompromisnejší a niekto by povedal, že radikálnejší. Myslím však, že v praxi sa to dopĺňa – že problémy, ktoré sa sociálna demokracia snaží riešiť z pohľadu dneška my uchopujeme z dlhodobého a systémového hľadiska. 

Z tohto dôvodu si nemyslím, že v ľavicových témach by som sa so zvyškom poslaneckého klubu Smeru mal rozchádzať. Určite môžu nastať situácie, kedy bude rozdielnosť názorov vyššia. V takom prípade som pripravený svoje postoje argumentačne podložiť a vziať na seba úlohu akéhosi ľavicového svedomia klubu.

HD: Médiá Vám predhadzujú, že ste boli členom KSS a že ste písali pre časopis Zem a Vek. Môže Vám to v kampani uškodiť alebo to nakoniec podľa Vás môže byť aj dobrou reklamou Vašej osoby pre ľudí, ktorí majú blízko k alternatívnej scéne či k ľavicovým hodnotám?

Bekmatov: Novinári si neuvedomujú, akú nadprácu týmto robia. Pre mňa, pre Socialisti.sk a rovnako tak aj pre Smer-SSD. Moje pôsobiská sú verejne známe a svoj životopis som si neretušujem.

Áno, ako mladý novinár, ktorého vyštvali odvšadiaľ, kde chcel uplatniť svoj talent, som hľadal alternatívy. Áno, ako mladý človek premýšľajúci nad sociálnou nespravodlivosťou som sa angažoval aj v KSS. V tej ponovembrovej. Na rozdiel od tých, ktorí si svoje životopisy retušujú, som nevstupoval do prednovembrovej KSS kvôli prospechu a kariére, ale kvôli presvedčeniu, že lepší svet je možný.

Čo to hovorí o mne, nechám na posúdení voličov. Ako ste uviedli, môžu to vnímať pozitívne aj negatívne. Avšak o systéme, v ktorom žijeme, to hovorí dve zásadné veci: ako človek s vlastným názorom buď idete v médiách s prúdom, alebo nemáte šancu sa plnohodnotne uplatniť. A druhá vec: to čo je v Európe prirodzené je u nás dôvodom na kádrovanie. Komunistické strany sú relevantnými politickými silami naprieč celým kontinentom – v Grécku majú parlamentné zastúpenie desaťročia, česká KSČM bola do posledných volieb v parlamente nepretržite od roku 1993 a v susednom Rakúsku sa otvorene hovorí o tom, že komunisti môžu získať poslanecké mandáty.

Nemám na svedomí podvody, škandály, klamstvá či pochybné kšefty. Žijem skromný, poctivý a usporiadaný život. Preto kádrovanie mojej osoby zo strany novinárov a politikov kvôli týmto dvom veciam vnímam ako dôkaz toho, že nemajú čo iné na mňa vytiahnuť.

HD: Pokiaľ by Smer-SD mal po voľbách záujem vytvoriť vládnu koalíciu s hnutím Republika, viete si predstaviť, že by ste takúto koalíciu podporili, alebo je to pre Vás neprijateľné?

Bekmatov: Mojou účasťou na kandidátke Smeru-SSD sa nemení môj postoj k Republike. Stále ju považujem za stranu krajne nacionalistickú stranu, ktorá absorbovala ľudácky fundament od kotlebovcov. Neviem, čo Vás priviedlo k spomínanému modelu, lebo podľa žiadneho doterajšieho prieskumu sa takýto tandem ani len nepribližuje 76ke v parlamente. Pre Smer-SSD je najschodnejšou a najprirodzenejšou cestou vytvoriť koalíciu s druhou stranou, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii. A práve takto stojí otázka – či po voľbách nájdu k sebe dve sociálno-demokratické strany cestu. 

HD: Jednou z priorít, ku ktorým sa hlásite, je postavenie zamestnancov a dôstojné ohodnotenie ich práce. Čo konkrétne chcete presadiť v tejto oblasti?

Bekmatov: V reálnych mzdách (teda v prepočte, čo si môžeme skutočne kúpiť zo svojich výplat) sme na chvoste Európy. Toto je potrebné zvrátiť a tomuto by mala budúca vláda venovať najvyššiu pozornosť. Nie je predsa možné, aby sme poctivo pracovali, ale zarábali tak málo, že nie sme schopní dôstojne vyžiť. Že si musíme vyberať či zaplatíme hypotéku, alebo faktúru za elektrinu.

Prioritou pre mňa bude postavenie odborov. Chcem sa pozrieť aj na prsty nepoctivým pracovným agentúram. Títo pasáci práce dokážu aj v roku 2023 vytvoriť také podmienky vykorisťovania, ktoré sú typické pre kapitalizmus na začiatku minulého storočia. Nesmieme zabúdať ani na drobných živnostníkov, ktorí sú na trhu práce oveľa viac zraniteľnejší ako zamestnanci pracujúci na trvalý pracovný pomer.

A poslednou oblasťou, ktorej chcem venovať svoje úsilie je skracovanie pracovnej doby. Nie nahustenie 40 hodín do 4 dní, nie odpracovanie nižšieho počtu hodín za nižšiu mzdu, ale odpracovanie 30 hodín týždenne za doterajšiu mzdu. Technologický pokrok za posledných 50 rokov priniesol obrovské zefektívnenie výroby, avšak pracujeme rovnako tvrdo ako v roku 1970. Prečo? Lebo všetka efektivita vyplývajúca z technologického pokroku išla na oltár maximalizácie zisku niekoľkých jednotlivcov. Je čas, aby z technologického pokroku profitovali aj pracujúci.

HD: Mienite sa venovať aj problematike tzv. zabudnutých regiónov. Ako konkrétne by sa týmto regiónom dalo podľa Vás pomôcť?

Bekmatov: Niektorým ľuďom to je na smiech, ale pravdou zostáva, že základom všetkého je práca. Do týchto regiónov potrebujeme priniesť prácu. Len tak do nich vrátime život. A následne aj skvalitníme služby. Ak však hovorím o pracovných príležitostiach, tak nemám na mysli len zahraničných investorov. Investor ide tam, kde je všetko pripravené – do trojuholníka Bratislava – Nitra – Trnava. Štát musí byť v tomto smere iniciatívny a sám vytvárať pracovné miesta. Musí posilniť štátny sektor ekonomiky a nebáť sa vytvárania vlastných podnikov. 

Prečo by štát napríklad nemohol vytvoriť na východnom Slovensku vlastnú textilku? Tá môže okrem výroby pre trh, vyrábať štátu uniformy pre železničiarov, políciu, inšpektorov práce, finančnú správu a tak ďalej. Zabezpečí si tak neustály odbyt a aj nižšiu cenu. Ak totiž vyrába štátny podnik pre štát, tak nemusí byť ziskový. Súkromník áno. 

Ale môžeme ísť aj na nižšie úrovne. Prečo samosprávne kraje delegujú prímestskú autobusovú dopravu na súkromníkov? Veď tí na tom potrebujú zarobiť! Nech kraje založia vlastné dopravné spoločnosti a to, čo ide na zisk súkromníka, kraj ušetrí. Autobusy treba aj opravovať – kraje preto môžu založiť aj vlastné servisné strediská. Ak to spravia formou sociálneho podniku, tak tam môžu zamestnať mechanikov po 50ke a mladých absolventov – na obe skupiny môže podnik poberať od úradov práce príspevky na mzdy, lebo ako pracujúci v preddôchodkovom veku, tak aj absolventi majú problém nájsť si prácu.

HD: Pokiaľ ide o tematiku mieru, ku ktorej sa hlási Vaša strana, ako vnímate to, akým smerom sa uberá ukrajinský konflikt? Ako hodnotíte zahraničnú politiku SR v súvislosti s vojnou na Ukrajine?

Bekmatov: Situácia v Európe mi pripomína atmosféru v roku 1914, teda na začiatku prvej svetovej vojny, kedy si v žiadnom štáte nepripúšťali inú možnosť ako víťazstvo. Politici a médiá hecovali verejnosť do podpory vojny a až najväčšie jatky v dovtedajších dejinách dokázali otočiť verejnú mienku v prospech mieru. Aj v Európe, aj v Rusku sa časom dostaneme do bodu, kedy prestaneme fanaticky podporovať zbrojenie a zabíjanie. Vtedy zistíme aké dôležité je rokovanie a oceníme pragmatický prístup štátov ako Turecko, Kazachstan či Čína. 

Chcel by som veriť v to, že sa aj na príklade vojny na Ukrajine svet poučí ohľadom vlastníctva jadrových zbraní. Mieroví aktivisti bojujú za úplne jadrové odzbrojenie sveta práve preto, lebo pokiaľ poruší medzinárodné právo a rozpúta konflikt jadrová veľmoc, tak sme nahratí a môžeme sa len prizerať. Zažili sme to už niekoľkokrát – v Juhoslávii, Iraku a teraz aj na východ od našich hraníc.

Nemôžem hodnotiť zahraničnú politiku SR, lebo to nie je zahraničná politika Slovenska. Je to zahraničná politika Spojených štátov delegovaná na slovenské úrady. Aj z tohto dôvodu si myslím, že nasledujúca vláda by mala jednoznačne definovať národno-štátne záujmy SR.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme