Zabudnuté výročie? Alebo aj dnes "závadný" obsah? Pardon, to tvrdili boľševici. Dnes to bude najskôr konšpirácia a dezinformácia. Dvetisíc slov (úplný názov: Dve tisíc slov, ktoré patria robotníkom, poľnohospodárom, úradníkom, umelcom a všetkým) bol jedným z dvoch najvýznamnejších dokumentov Pražskej jari. Na území Slovenska vyšiel text v plnom znení 29. júna 1968 v denníku Smena spolu s uzneseniami štátnych orgánov, ktoré naň reagovali.
V 70. rokoch, v dobe normalizácie, boli mnohí za prejav súhlasu s týmto manifestom perzekvovaní.
Redakcia HD vám ponúka plné znenie textu, možno v ňom nájdete aj nejaké paralely so súčasnou dobou mocenského diktátu.
2000 slov, ktoré patria robotníkom, poľnohospodárom, úradníkom, umelcom a všetkým.
Najskôr ohrozila život nášho národa vojna. Potom prišli ďalšie zlé časy s udalosťami, ktoré ohrozili jeho duševné zdravie a charakter. S nádejami prijala väčšina národa program socializmu. Jeho riadenie sa však dostalo do rúk nepravým ľuďom. Nevadilo by toľko, že nemali dosť štátnických skúseností, vecných znalostí ani filozofického vzdelania, keby aspoň boli mali viac obyčajnej múdrosti a slušnosti, aby vedeli vypočuť mienku druhých a pripustili svoje postupné vystriedanie schopnejšími.
Komunistická strana, ktorá mala po vojne veľkú dôveru ľudí, postupne ju vymieňala za úrady, až ich dostala všetky a nič iné už nemala. Musíme to tak povedať a vedia to aj tí komunisti medzi nami, ktorých sklamanie nad výsledkami je také veľké ako sklamanie ostatných. Chybná línia vedenia zmenila stranu z politickej strany a ideového zväzku v mocenskú organizáciu, ktorá nadobudla veľkú príťažlivosť pre vládychtivých sebcov, vypočítavých zbabelcov a ľudí so zlým svedomím. Ich príliv zapôsobil na povahu i správanie strany; ktorá nebola vo vnútri zariadená tak, aby v nej bez hanebných príhod mohli nadobúdať vplyv poriadni ľudia, ktorí by ju plynule premieňali, tak aby sa stále hodila do moderného sveta. Mnohí komunisti proti tomuto úpadku bojovali, ale nepodarilo sa im zabrániť ničomu z toho, čo sa stalo.
Pomery v komunistickej strane boli modelom aj príčinou rovnakých pomerov v štáte. Jej spojenie so štátom viedlo k tomu, že stratila výhodu odstupu od výkonnej moci. Činnosť štátu a hospodárskych organizácií nemala kritiku.Parlament sa odnaučil rokovať, vláda vládnuť a riaditelia riadiť. Voľby nemali význam, zákony stratili váhu. Nemohli sme dôverovať svojim zástupcom v žiadnom výbore, a keď sme mohli, nedalo sa po nich zas nič chcieť, pretože nemohli nič dosiahnuť. Ešte horšie však bolo, že sme už takmer nemohli dôverovať ani jeden druhému. Osobná aj kolektívna česť spadla. S poctivosťou sa nikam nedošlo a o nejakom oceňovaní podľa schopností darmo hovoriť. Preto väčšina ľudí stratila záujem o všeobecné veci a starala sa len o seba ao peniaze, pričom k zlosti pomerov patrí aj to, že ani na tie peniaze nie je dnes spoľahnutie. Pokazili sa vzťahy medzi ľuďmi,
Za dnešný stav zodpovedáme všetci, viac však komunisti medzi nami, ale hlavnú zodpovednosť majú tí, ktorí boli súčasťou či nástrojom nekontrolovanej moci. Bola to moc umienené skupiny rozprestretá pomocou straníckeho aparátu z Prahy do každého okresu a obce. Tento aparát rozhodoval, čo kto smie a nesmie robiť, on riadil družstevníkom družstva, robotníkom závody a občanom národné výbory. Žiadna organizácia nepatrila v skutočnosti svojim členom, ani komunistická. Hlavnou vinou a najväčším klamom týchto vládcov je, že svoju zvôľu vydávali za vôľu robotníctva. Keby sme tomu klamu chceli veriť, museli by sme dnes dávať za vinu robotníkom úpadok nášho hospodárstva, zločiny na nevinných ľuďoch, zavedenie cenzúry, ktorá zabránila, aby sa o tom všetkom písalo, robotníci by boli vinní chybnými investíciami, stratami obchodu, nedostatkom bytov. Nikto rozumný samozrejme v takú vinu robotníctva neuverí. Všetci vieme, najmä to vie každý robotník, že robotníctvo prakticky nerozhodovalo v ničom. Robotníckych funkcionárov dával odhlasovať niekto iný. Zatiaľ čo sa mnohí robotníci domnievali, že vládnu, vládla v ich mene zvlášť vychovávaná vrstva funkcionárov straníckeho a štátneho aparátu. Tí fakticky zaujali miesto zvrhnutej triedy a sami sa stali novou vrchnosťou. Spravodlivo však povedzme, že niektorí z nich si túto zlú hru dejín dávno uvedomili. Poznáme ich dnes podľa toho, že odčiňujú krivdy, napravujú chyby, vracajú rozhodovanie členstvu a občianstvu, obmedzujú právomoc aj početný stav úradníckeho aparátu. Sú s nami proti zaostalým názorom v členstve strany. Ale veľká časť funkcionárstva sa bráni zmenám a má doteraz váhu! Má stále ešte v ruke mocenské prostriedky, najmä na okresoch av obciach,
Od začiatku tohto roku sme v obrodnom procese demokratizácie. Začal v komunistickej strane. Musíme to povedať a vedia to aj tí nekomunisti medzi nami, ktorí odtiaľto už nič dobré nečakali. Treba však dodať, že tento proces ani nemohol inde začať. Veď iba komunisti mohli po celých dvadsať rokov žiť akýmsi politickým životom, len komunistická kritika bola pri veciach, kde sa robili, len opozícia v komunistickej strane mala tú výsadu, že bola v dotyku s protivníkom. Iniciatíva a úsilie demokratických komunistov je preto len splátkou na dlh, ktorý celá strana má u nekomunistov, ktoré udržovala v nerovnoprávnom postavení. Komunistickej strane nepatrí teda žiadna vďaka; patrí jej snáď priznať, že sa poctivo snaží využiť posledné príležitosti na záchranu svojej i národnej cti. Obrodný proces neprichádza s ničím príliš novým. Prináša myšlienky a námety, z ktorých mnohé sú staršie ako omyly nášho socializmu a iné vznikali pod povrchom viditeľného diania, mali byť dávno vyslovené, boli však potlačované. Nemajme ilúziu, že tieto myšlienky víťazia teraz silou pravdy. O ich víťazstve rozhodla skôr slabosť starého vedenia, ktoré sa zrejme najprv muselo unaviť dvadsaťročným vládnutím, v ktorom mu nikto nebránil. Zrejme museli do plnej formy dozrieť všetky chybné prvky skryté už v základoch a ideológii tohto systému. Nepreceňujme preto význam kritiky z radov spisovateľov a študentov. Zdrojom spoločenských zmien je hospodárstvo. Správne slovo má svoj význam, len keď je povedané za pomerov, ktoré sú už správne opracované. Správne opracované pomery – tým sa u nás, bohužiaľ, musí rozumieť naša celková chudoba a úplný rozpad starého systému vládnutia, kedy sa v pokoji a mieri na náš účet skompromitovali politici istého typu.Pravda teda nevíťazí, pravda jednoducho zostáva, keď sa všetko ostatné prešustruje! Nie je teda dôvod na národnú víťazoslavu, je iba dôvod na novú nádej.
Obraciame sa na vás v tomto okamihu nádeje, ktorá je však stále ohrozená. Trvala niekoľko mesiacov, kým mnohí z nás uverili, že môžu prehovoriť, mnohí však neveria ani teraz. Ale prehovorili sme už tak a toľko sa odkryli, že svoj úmysel zľudštiť tento režim musíme jedine dokončiť. Inak by odplata starých síl bola krutá. Obraciame sa hlavne na tých, ktorí zatiaľ len čakali: Čas, ktorý nastáva, bude rozhodujúci pre mnoho rokov.
Čas, ktorý nastáva, je leto s prázdninami a dovolenkami, kedy sa nám po starom zvyku bude chcieť všetko nechať. Stavme sa však, že naši milí odporcovia si nedoprajú letného oddychu, budú mobilizovať svojich zaviazaných ľudí a budú si už teraz chcieť zariadiť pokojné sviatky vianočné! Dávajme teda pozor, čo sa bude diať, snažme sa tomu porozumieť a odpovedať. Vzdajme sa nemožnej požiadavky, aby nám vždy niekto vyšší podal k veciam jediný výklad a jediný jednoduchý záver. Každý si bude musieť urobiť svoje závery, na svoju zodpovednosť. Spoločné zhodné závery je možné nájsť len v diskusii, ku ktorej je nutná sloboda slova, ktorá je vlastne jedinou našou demokratickou vymoženosťou tohto roku.
Do nasledujúcich dní však musíme ísť aj s vlastnou iniciatívou a vlastnými rozhodnutiami.
Predovšetkým budeme odporovať názorom, keby sa vyskytli, že je možné robiť nejakú demokratickú obrodu bez komunistov, poprípade proti nim. Bolo by to nespravodlivé, ale aj nerozumné. Komunisti majú vybudované organizácie, v tých je potrebné podporiť pokrokové krídlo. Majú skúsených funkcionárov, majú konečne stále v ruke rozhodujúce páky a tlačidlá. Pred verejnosťou však stojí ich Akčný program, ktorý je tiež programom prvého vyrovnania najväčšej nerovnosti, a nikto iný nemá žiadny rovnako konkrétny program. Je potrebné požadovať, aby so svojimi miestnymi akčnými programami prišli pred verejnosť v každom okrese av každej obci: Tu náhle pôjde o veľmi obyčajné a dávno čakané správne činy. KSČ sa pripravuje na zjazd, ktorý zvolí nový ústredný výbor. Žiaďme, aby bol lepší ako ten dnešný. Ak dnes hovorí komunistická strana,
V poslednej dobe sú ľudia znepokojení, že sa postup demokratizácie zastavil. Tento pocit je sčasti prejavom únavy zo vzrušeného diania, sčasti zodpovedá faktu: minula sezóna prekvapivých odhalení, vysokých demisií a opájavých prejavov nebývalej slovnej smelosti. Zápas síl sa však len trochu skryl, bojuje sa o obsah a znenie zákonov, o rozsah praktických opatrení. Okrem toho novým ľuďom, ministrom, prokurátorom, predsedom a tajomníkom musíme popriať čas na prácu. Majú právo na tento čas, aby sa mohli buď osvedčiť, alebo znemožniť. Okrem toho v centrálnych politických orgánoch nemožno dnes čakať viac. Rovnako prejavili nechtiac podivuhodné cnosti.
Praktická kvalita budúcej demokracie závisí od toho, čo sa stane s podnikmi av podnikoch. Pri všetkých našich diskusiách nakoniec nás majú v rukách hospodári. Dobrých hospodárov treba hľadať a presadzovať. Je pravda, že všetci sme v porovnaní s rozvinutými krajinami zle platení a niektorí ešte horšie. Môžeme žiadať viac peňazí - ktoré je možné natlačiť a tým znehodnotiť. Žiadajme však skôr riaditeľa a predsedu, aby nám vyložili, čo a za koľko chcú vyrábať, komu a zač predávať, koľko sa zarobí, čo z toho sa vloží do modernizácie výroby a čo je možné rozdeliť. Pod zdanlivo nudnými titulkami beží v novinách odraz veľmi tvrdého boja o demokraciu alebo koryta. Do toho môžu robotníci ako podnikatelia zasiahnuť tým, koho zvolia do podnikateľských správ a podnikových rád. Ako zamestnanci môžu pre seba urobiť najlepšie,
Ak nemožno v tejto dobe čakať od terajších centrálnych politických orgánov viac, treba dosiahnuť viac v okresoch a obciach. Žiadajme odchod ľudí, ktorí zneužili svoju moc, poškodili verejný majetok, konali nečestne alebo kruto. Je potrebné vynájsť spôsoby, ako ich prinútiť k odchodu. Napríklad: verejná kritika, rezolúcia, demonštrácia, demonštračné pracovné brigády, zbierka na dary pre nich do dôchodku, štrajk, bojkot ich dverí. Odmietať však spôsoby nezákonné, neslušné a hrubé, pretože by ich využili na ovplyvňovanie Alexandra Dubčeka. Náš odpor k písaniu hrubých listov musí byť taký všeobecný, aby každý taký list, ktorý ešte dostanú, bolo možné považovať za list, ktorý si dali poslať sami. Oživujme činnosť Národného frontu. Požadujeme verejné zasadnutia národných výborov. K otázkam, ktoré nechceme nikto poznať, vytvárame vlastné občianske výbory a komisie. Je to jednoduché: zíde sa niekoľko ľudí, zvolia predsedu, vedú riadne zápis, publikujú svoj nález, žiadajú riešenie, nedajú sa zakríknuť. Okresnú a miestnu tlač, ktorá väčšinou zdegenerovala na úradnú rúru, premieňajme v tribúnu všetkých kladných politických síl, žiadajme zriadenie redakčných rád zo zástupcov Národného frontu alebo zakladajme iné noviny. Ustavujme výbory na obranu slobody slova. Organizujme pri svojich zhromaždeniach vlastnú poriadkovú službu. Ak počujeme divné správy, overujme si ich, vysielajme delegácie na kompetentné miesta, ich odpovede zverejňujme napríklad na vrátach. Podporujme orgány bezpečnosti, keď stíhajú skutočnú trestnú činnosť, našou snahou nie je spôsobiť bezvládie a stav všeobecnej neistoty. Organizujme pri svojich zhromaždeniach vlastnú poriadkovú službu. Ak počujeme divné správy, overujme si ich, vysielajme delegácie na kompetentné miesta, ich odpovede zverejňujme napríklad na vrátach. Podporujme orgány bezpečnosti, keď stíhajú skutočnú trestnú činnosť, našou snahou nie je spôsobiť bezvládie a stav všeobecnej neistoty. Vyhýbajme sa susedským hádkam, neopájajme sasa v politických súvislostiach. Okresnú a miestnu tlač, ktorá väčšinou zdegenerovala na úradnú trúbu, premieňajme v tribúnu všetkých kladných politických síl, žiadajme zriadenie redakčných rád zo zástupcov Národného frontu alebo zakladajme iné noviny. Ustavujme výbory na obranu slobody slova. Organizujme pri svojich zhromaždeniach vlastnú poriadkovú službu.
Oživený letný pohyb po celej republike vyvolá záujem o usporiadanie štátoprávneho vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi. Považujeme federalizáciu za spôsob riešenia národnostnej otázky, inak je to len jedno z významných opatrení na demokratizáciu pomerov. Toto opatrenie samo o sebe nemusí ani Slovákom priniesť lepší život. Režim - v českých krajinách zvlášť a na Slovensku zvlášť - sa tým ešte nerieši. Vláda stranícko-štátnej byrokracie môže trvať, na Slovensku dokonca o to lepšie, že ako „vybojovala väčšiu slobodu“.
Veľké znepokojenie v poslednej dobe pochádza z možnosti, že by do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily. Tvárou v tvár všetkým presilám môžeme jedine trvať slušne na svojom a nezačínať si. Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť napríklad so zbraňou, pokiaľ bude robiť to; k čomu jej dáme mandát, a svojich spojencov môžeme uistiť, že spojenecké, priateľské a obchodné zmluvy dodržíme: Naše podráždené výhrady a neargumentované podozrenia musia len sťažovať postavenie našej vlády bez toho, aby nám pomôžu. Rovnoprávne vzťahy si beztak môžeme zaistiť jedine tým, že skvalitníme svoje vnútorné pomery a dokážeme obrodný proces tak ďaleko, že raz vo voľbách si zvolíme štátnikov, ktorí budú mať toľko statočnosti, cti i politického umu, aby takéto vzťahy ustanovili a udržali. To je napokon problém úplne všetkých vlád všetkých menších štátov sveta!
Tohtoročnej jari vrátila sa nám znova ako po vojne veľká príležitosť. Máme znovu možnosť vziať do rúk našu spoločnú vec, ktorá má pracovný názov socializmus, a dať jej tvar, ktorý by lepšie zodpovedal našej kedysi dobrej povesti i pomerne dobrej mienke, ktorú sme o sebe pôvodne mali. Táto jar práve skončila a už sa nevráti. V zime sa všetko dozvieme. Tým končí toto naše vyhlásenie k robotníkom, poľnohospodárom, úradníkom, umelcom, vedcom, technikom a všetkým. Napísané bolo z podnetu vedcov.
autor: Ľudovít Vaculík, novinár
_________________________
Redakcia HD vám pri príležitosti 55. výročia vydania dokumentu 2000 slov na Slovensku priniesla jeho plné znenie.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme