Boris, chlapi neplačú, píše v názorovom článku Hlas ľudu, Hlavného denníka Mária Škultétyová.

Pred rokmi som o tom písala článok s anketou. A keďže táto téma je aktuálna v každom čase, vybrala som ho zo svojho archívu.

Príspevok venujem najmä vzornému multioteckovi, ktorý v snahe zachrániť život svojho „decka“, do bezvedomia zbil matku dieťaťa. Lebo, ako
povedal, ohrozovala ho na živote. Nehanbí sa za to a urobil by to znova.

A zrejme sa nehanbí ani za slzy, keď po emotívnej obhajobe reagoval na útoky svojej ex.

Možno si uvedomil, že táto aféra poškodí celej jeho normálnej Sme rodine. Možno preto slzy ľútosti alebo hnevu.

Nuž, milý Boris, čo si myslím o tom, že chlapi neplačú, a čo si o tom myslia niektorí chlapi, si môžeš prečítať tu. Zvlášť si zapamätaj úvodné slová.

Chlapi neplačú

Hovorí sa to. Iste to bude mať korene v ranom detstve, keď mamičky tíšia plač svojich drobčekov nad rozbitým kolienkom: „Neplač, to sa zahojí; chlapi neplačú!“

Nuž a trošku neskôr, keď sa naši mužskí potomkovia začnú holiť, sami si začínajú uvedomovať, že oni sú to silnejšie pohlavie, že oni sú tu preto, aby ochraňovali ženy. Vtedy niekedy sa chlapmi naozaj stávajú. História hovorí o mužoch ako o lovcoch a bojovníkoch. A tieto profesie
ufňukancov neznesú, to iste uznáte. Slzy skôr ženám pristanú.

Aby som našla pravdu, ako je to s plačom u chlapov, opýtala som sa rovno ich. Kto iný to bude vedieť lepšie. Páni, hovorí sa, že chlapi neplačú. Ale niekedy slzička neuškodí, ba priam pomôže.

Kedy plačete?

Marek, 29 rokov: Súvisí to s historickým a evolučným pozadím postavenia muža v spoločnosti. Dnes však už žijeme v civilizovanej spoločnosti, kde je plač muža akceptovanejší – najmä v situáciách keď je smútok priveľmi silný. Plač muža už nie je vnímaný ako slabosť, ale skôr ako prejav úprimnosti, autentickosti prežívania. Napriek tomu je len málo situácií, ktoré ma dokážu rozplakať. Mám pocit, že možno výchovné pôsobenie okolia od útleho detstva („si ako ufňukané dievča“, „veď si už veľký chlapec“) spôsobilo, že nedokážem navonok prejaviť silné emócie, ktoré niekedy prežívam. Možno to má biologický, hormonálny základ. V každom prípade, napriek intenzívnemu emocionálnemu prežívaniu sa slzy proste nehrnú, mám pocit, akoby som plakal „nasucho“. Skôr si vybavujem pozitívne situácie, ktoré ma dojali k slzám.

Michal, 29 rokov: Nedá sa jednoznačne definovať, kedy plačem. Plač je až priveľmi subjektívna záležitosť. Tiekli mi slzičky od smiechu, od dojatia, od žiaľu, ale aj od bezradnosti a zúfalstva. Plačem jednoducho vtedy, keď na tom „moje vnútorné ja“ nekompromisne trvá, a za svoje slzy sa rozhodne nikdy nehanbím. Ako povedal raz jeden múdry človek: „Jestvujú ľudia, ktorí sa smejú len preto, aby ukázali svoje pekné zuby. No sú
aj iní, ktorí sa nehanbia plakať, aby ukázali svoje dobré srdce.“ (Joseph Roux)

Miroslav, 20 rokov: Keď som sa díval na svoje výplatné pásky cez prázdniny. Alebo keď zdraželo pivo. To by hádam rozplakalo každého (smiech). Niekto mi raz povedal, že aj tvrdí chlapi plačú, ale tajne, aby ich nikto nevidel. Ja nemám vyskúmané, kedy plačem, prichádza to spontánne, keď treba. Ale priznám sa, že pri pohreboch väčšinou neplačem, čo je dosť divné. To automaticky neznamená, že necítim ľútosť a žiaľ. Len šetrím očné kanáliky.
Stanislav, 53 rokov: Najčastejšie plačem pre toho, na kom mi veľmi záleží. Ľuboš, 55 rokov: Plačem vtedy, keď vnútorne pociťujem túto potrebu. Niekedy by si človek aj poplakal, no akosi sa mu nedá. Inokedy si (vnútorne) vraví: nie že budeš teraz plakať, ale ten plač sa práve vtedy veru potlačiť nedá.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik