Reforma migračných pravidiel je recyklácia povinných kvót z roku 2015, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík (Republika). Ďalej je v rozhovore reč aj o riešení ukrajinského konfliktu, umelej inteligencii či sformovaní vládnej koalície vo Fínsku.

HD: Čo si myslíte o slovách českého prezidenta Petra Pavla, ktorý sa vyjadril, že Rusi žijúci v západných krajinách by mali byť monitorovaní oveľa viac ako v minulosti, pretože sú občanmi národa, ktorý vedie agresívnu vojnu?

Uhrík: Slová českého prezidenta odrážajú kombináciu myslenia z bývalého režimu a myslenia euroatlantických „kádrov“ zaseknutých v období Studenej vojny. A možno o čosi radikálnejšie, pretože vtedy dokázali štáty medzi sebou komunikovať viac a na vyššej úrovni ako je to v dnešnom období. Je to však práve teraz, kedy potrebujeme dialóg pre upokojenie situácie. Žiaľ, pán prezident sa veľmi ponáša na slovenskú prezidentku, čo ma mrzí, lebo každý národ si zaslúži rešpekt a segregačné vyhlásenia neprispievajú k pokoju. Dôležité je situáciu ukľudniť, vážiť slová a snažiť sa nájsť kompromis pri rokovacom stole.

HD: Maďarský premiér Viktor Orbán sa vyjadril, že na Západe je človek, ktorý je schopný ukončiť vojnu na Ukrajine a je ním Donald Trump. Taktiež povedal, že na rokovaniach o riešení ukrajinského konfliktu by sa mali zúčastniť nielen Ukrajina a Rusko, ale aj Spojené štáty. Ako vnímate jeho postoj a ako by bolo možné postupne smerovať konflikt na Ukrajine k mierovému riešeniu?

Uhrík: Povedal by som, že pri riešení ukrajinského konfliktu máme okrem spomenutých miesto aj my, európske krajiny, keďže sa nás konflikt bytostne týka rovnako ako sa ho týkali Minské dohody, ďalšie zásahy mocností a dianie od roku 2014. Je naozaj nevyhnutné, aby konflikt smeroval k mierovému riešeniu a dôležitým aspektom je postoj americkej administratívy, ktorá konflikt na Ukrajine do značnej miery živí. Hoci v tomto nezdieľam úplne optimizmus pána Orbána, je možné, že so zmenou v Bielom dome by mohla prísť zmena, a teda aj koniec washingtonského tlačenia Európy do eskalácie, posielania zbraní a konfliktu.

HD: Poslanci Európskeho parlamentu nedávno vyzvali členské štáty NATO, aby po skončení vojny na Ukrajine začali s Ukrajinou vstupný proces do NATO. V prijatej rezolúcii zároveň apelovali na krajiny EÚ a na Európsku komisiu, aby pokračovali v podpore Ukrajiny tak, aby s ňou únia už tento rok mohla začať rokovania o vstupe do EÚ. Ako ste v tomto prípade hlasovali Vy?

Uhrík: Boli to progresívci, zelení a ďalší euroatlantickí „fanúšikovia“, ktorí hlasovali za to, aby sa Ukrajina tlačila do NATO. V skutočnosti je to šialený nápad. Na Ukrajine prebieha konflikt a je to len ďalšia časť scenára, o ktorom každý hovorí a každý ho roky sleduje. Približovanie sa Severoatlantickej aliancie a Spojených štátov k ruským hraniciam. Navyše, medzinárodné právo je zastaralé, mnohé dohovory sa tvorili v povojnovom období a dnes tu sú hypersonické zbrane, ktoré menia situáciu. To znamená, že mocnosť, ku ktorej sa iná mocnosť (jej infraštruktúra, systémy, základne) približuje, sa logicky cíti ohrozená. Alebo si viete predstaviť, že ak by Mexiko bolo vo vojenskej aliancii s Čínou alebo Ruskom, tak Spojené štáty by zostali pokojné, nereagovali by a uspokojili by sa s tézou, že sused má právo slobodne si vybrať? Takto vysoká geopolitika nefunguje. Takto mocnosti nerozmýšľajú. Preto považujem ukrajinské členstvo v NATO za nebezpečný nápad.

HD: Čo si myslíte o reforme migračných pravidiel, na ktorej sa nedávno zhodli krajiny EÚ? Pripomínam, že konečná podoba návrhu má vzniknúť na základe ďalších rokovaní s Európskym parlamentom.

Uhrík: Viacerí slovenskí europoslanci (SMER, PS/SPOLU) posunuli rokovania o tomto migračnom pakte do ďalšieho štádia, napriek tomu, že niektoré ich vyhlásenia na Slovensku hovorili o inom. Reforma migračných pravidiel je recyklácia povinných kvót z roku 2015. Pár slov pomenili, dali tomu iný obal. Namiesto kvót tu máme flexibilnú solidaritu, povinnú solidaritu, legalizáciu nelegálnej migrácie a novinkou sú pokuty 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietneme prijať. Toto sú úvahy bruselských byrokratov a väčšina europoslancov tomu tlieska. Samozrejme, ich sa to v tých zlatých klietkach netýka. Následky dopadnú na občanov, ktorí sú im ukradnutí. Všetkých politikov, ktorí ho podporili, si dobre pamätajme. Ja osobne nevidím Nový migračný pakt ako správnu cestu. Preto hovorím nie.

HD: Vyjadrili ste sa, že nekontrolovaná umelá inteligencia je hrozbou pre celé ľudstvo a preto musí byť regulovaná. Ako konkrétne si predstavujete takúto reguláciu?

Uhrík: Predtým ako inštitúcie začnú financovať alebo poskytovať daňové úľavy na výskum, treba určiť kriminálny potenciál nástroja bez ohľadu na zamýšľané použitie. Takisto je nevyhnutné strážiť nástroje a ich zdrojové kódy, zároveň koordinovať aktivity s úložiskami zdrojového kódu. Samozrejmosťou je prijatie právnych predpisov, ktoré by zabránili vývoju určitých typov nástrojov alebo aspoň obmedzili, kto môže k nim pristupovať (podobne ako obmedzenia exportu národnej bezpečnosti, ktoré štáty ukladajú na kryptografický softvér). A v neposlednom rade limitácia predaja a používania hardvéru potrebného na spustenie aplikácií umelej inteligencie na schválených výskumníkov. Je to náročná a odborná oblasť, ktorá sa častokrát nedá vysvetliť jednoducho. Treba byť však obozretný, lebo následky by mohli byť veľmi citeľné na to, čo nazývame slušným, pokojným a normálnym životom.

HD: Čo si myslíte o výsledkoch volieb a sformovaní vládnej koalície vo Fínsku. Pripomínam, že tu sa spojila Národná koaličná strana so Stranou Fínov a dvomi menšími stranami.

Uhrík: Je pravdepodobné, že nová fínska vláda bude pôsobiť podobne ako vláda v Taliansku. Fínsko je nový člen Severoatlantickej aliancie, hoci pochybujem, že tento faktor prispeje k jeho bezpečnosti. To však znamená, že Fíni budú z peňaženiek dávať viac na zbrojenie a synchronizáciu s euroatlantickou štruktúrou. Na druhej strane, a to je potešujúce, tu bude väčšia vôľa po vlasteneckej politike v oblasti rodiny a ochrany fínskych hraníc pred nelegálnou migráciou. Už dnes sa hovorí o sprísnení pravidiel migračnej politiky (podobne ako v Dánsku), boji s kriminalitou prisťahovalcov a riešení otázky tzv. no-go zón. Nemôžeme očakávať, že v štátoch, ktoré majú odlišnú geografiu, históriu a skúsenosti, budú mať na všetko rovnaké názory ako u nás. Avšak trend smerom ku konzervativizmu a vlastenectvu je pozitívny najmä v témach, v ktorých sa zhodneme, a to je migrácia, odvážny a asertívny postoj k bruselským inštitúciám a ochrana rodiny.

Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. - nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu!

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik