Politológ Jozef Lenč, pôsobiaci na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave hovorí, že babráctvo vlády Eduarda Hegera ohrozuje čerpanie financií z Plánu obnovy a odolnosti. Hoci nemocnica Rázsochy je najviditeľnejším zlyhaním, Lenč si myslí, že nie je jediný.
Lenč konštatuje, že hoci na poli zdravotníctva je katastrofa na nejaký čas zažehnaná, problém sa ukazuje vo vysokom školstve. Vďaka neschopnosti predošlej vlády môžeme práve v tejto oblasti prísť o viac, ako osemsto miliónov. Školstvo je pritom tak podfinancované, že sa prepadáme na podpriemer krajín OECD. Vysvetlil tiež, ako to pri príprave projektov ne/funguje. Spisovateľ Lauček upozorňuje na dôsledky zlého financovania školstva. Jedným z nich je aj výrazný odliv mozgov, hlavne do Českej republiky.
Neschopnosť čerpania z Plánu obnovy a odolnosti podľa Lenča len podčiarkuje babráctvo Hegerovej vlády.
„Odhaľuje ten diametrálne odlišný obraz medzi „megalomanskými" plánmi a reálnymi možnosťami a schopnosťami štátu, vlády a ich úradníkov. Nateraz sa javí, že plán B z Plánu obnovy, ktorý sa mal realizovať už pred pol rokom, no charizmatická viera necharizmatického premiéra to nedovolila, by mohol fungovať. Zatiaľ. Katastrofa sa odkladá na čas, kedy sa ukáže, že ani tento nemal šancu na realizáciu, myslí si Lenč.
Lenč hovorí o aktuálnosti prípadu 814,7 milióna eur ako súčasti podpory vedy a výskumu. Výzvy mali byť vyhlásené už minulý rok a zmluvy medzi ministerstvom školstva a vysokými školami už mali byť podpísané.
„Tie sa mali zaviazať plniť kritéria zvyšovania kvality, za čo im mali byť pridelené finančné prostriedky. Mali. Avšak to by sme nemohli byť na Slovensku. V štáte, kde sa pri rekonštrukcii budov zabudne do projektu zapracovať prekrytie stropnej kabeláže (reálny príbeh z jednej univerzity) a do Plánu obnovy zapracovať finančné prostriedky na výkonnostné zmluvy. Výsledok? Musíte sa zlepšiť, splniť plán na 120 percent a my Vám potom vyplatíme to na čo máte nárok, t.j. max. 100 percent,“ rozhorčene konštatuje Lenč.
Samosprávy vysokých škôl sa proti tomuto babráctvu Eduarda Hegera postavili a pridala sa k nim aj Rada ysokých škôl (RVŠ).
„RVŠ SR žiada vládu SR financovať výkonnostné zmluvy minimálne desať percent nad tohtoročný rozpočet vysokých škôl. V súčasnom stave výrazného podfinancovania na ich realizáciu nebudú mať vysoké školy prostriedky. Preto v prípade nesplnenia tejto zásadnej požiadavky odporúča RVŠ SR vysokým školám nepodpísať výkonnostné zmluvy." V roku 2019 Slovenská republika poskytovala na jedného študenta len približne 67 % finančných prostriedkov priemeru krajín OECD, pričom v prípade Českej republiky to bolo až 96 % priemeru OECD. RVŠ SR tiež "dôrazne upozorňuje Vládu SR, že nedostatočné financovanie vysokých škôl priamo ohrozuje ich kvalitu a konkurencieschopnosť v európskom a svetovom meradle. Vysoké školy nie sú schopné plniť svoje poslanie a záväzky vyplývajúce zo zákona o vysokých školách, štandardov SAAVŠ SR, dlhodobých zámerov i výkonnostných zmlúv. Zároveň konštatuje, že hoc boli vysoké školy donútené a zreformovať, opakovane im boli znižované dotácie zo štátneho rozpočtu," cituje Lenč z uznesení Rady vysokých škôl.
„Nuž a keď výkonnostné zmluvy nebudú podpísané, skončí tretia platba z plánu obnovy, t.j. 814,7 mil. eur v "koši". Vysoké školy svoju časť dohody splnili. Teraz je krok na vláde. V prípade, že ich bude naďalej ignorovať, bude zodpovedná za krach Plánu obnovy a úpadok vedy, výskumu a vzdelávania na slovenských vysokých školách,“ uzatvára Lenč.
Otvorene o „debilizácii národa hovorí slovenský spisovateľ Anton Lauček.
„Skutočný vedomostný základ absolventi prichádzajúci na „výšku“ nemajú. Neodniesli si ho ani zo základnej, ani zo strednej školy. Tam učitelia často nemôžu slobodne a tvorivo učiť, zväzujú ich nezmyselné predpisy z ministerstva. Všetky vzdelávacie inštitúcie sa napokon uspokojili s tým, že majú aspoň nejakých žiakov, a preventívne od nich nič nevyžadujú, aby náhodou neprestúpili na inú školskú ustanovizeň, ináč by škola prišla o financie,“ konštatuje Lauček trpkú skutočnosť.
Mnohí študenti odchádzajú do Česka, kde takmer odpadáva jazyková bariéra, no je kvalitnejší vzdelávací systém. Pätnásťroční žiaci v porovnaní v rámci PISA v roku 2018 dosiahli v Česku v priemere 490 bodob, tí slovenskí len 458 bodov, pričom rozdiel sa rokmi stále prehlbuje.
Pretrváva aj čo sa týka vysokých škôl. Do tisícky najprestížnejších univerzít sa dostali tri české, ani jedna slovenská. Jednu z tých českých máme kúsok od hraníc, je ňou Masarykova univerzita v Brne.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik