„Na začiatku ktorejkoľvek európskej vojny, v jej prvých dňoch, sa ľudia hlásili dobrovoľne a s radosťou na front a chceli ťahať na Belehrad. Kaviarne v Paríži, a vlastne aj v Prahe, za tej druhej svetovej boli plné, na Barrandove sa vraj pilo šampanské. Poznanie a katarzia sa dostavili neskôr. Túžba zúčastniť sa niečoho veľkého je ópium,“ uviedol pre web parlamentnilisty.cz český politológ Zdeněk Zbořil.
Z textu redakcia HD vybrala nasledovné pasáže.
„Samozrejme som nemohol prehliadnuť to trochu mediálne teatralizované vojensko-politické predstavenie na Rusi. Napadlo ma, či meno Prigožin nie je významovo blízke niečomu ako pripravený, pripravený alebo ‚kedykoľvek použiteľný'. Žijeme bohužiaľ v čase, keď je všetko možné, a ako som už niekoľkokrát zalamoval rukami, je to tak blbé, že to asi bude pravda,“ rozbieha sa politológ Zdeněk Zbořil.
"Britská predsedníčka vlády Liz Trussová, ktorá v roku 2022 oznámila svetu, že sa „Voroňaže nikdy nevzdáme“. „Pôvodne bola dokonca ministerkou vlády Borisa Johnsona, potom stála na čele vlády Británie a Severného Írska. Všetci sa jej smiali, Sergej Lavrov ju nazval dorou a český TV prekladateľ nánou. Dnes to vyzerá, že sa jej vtedy do rúk dostalo niečo, čo nemalo, a prezradila to skôr, ako mala. Ako tvrdia niektorí britskí vojenskí historici, v súvislosti s vylodením Spojencov v roku 1944 v Normandii, vojny sa vyhrávajú ľsťou, oklamaním nepriateľa, as ohľadom na britskú stopu v udalostiach na Ukrajine by sme si mohli pripustiť, že čo bolo raz myslené, môže byť inokedy vykonané", napísal ďalej Zbořil.
„Všetko ostatné vrátane tragédie turistickej ponorky Titan spoločnosti OceanGate, ktorá nám bola prezentovaná ako svetodajná udalosť, sa strácalo na horizonte majiteľa Prigožinových wagnerovcov, ktorý mal ohlas ako pokus o štátny prevrat v Ruskej federácii. Dnes sa zdá, že sa všetko skončilo nejakým ‚finančným vyrovnaním', dohodou tých podivných osôb, ktoré spolu stále ešte hovoria, a snáď sa čoskoro dozvieme, o čom a prečo,“ dodal.
Zatiaľ sa vývoj na ukrajinskom fronte dá ťažko hodnotiť, nieto potom predpovedať budúcnosť. „Udalosti sú stále v pohybe a pri vysokej miere mediálnej lži a hereckých schopnostiach politikov všetkého druhu sa obávam, že čo povieme dnes, nemusí byť zajtra pravda. A ako vieme, myslím, že už od Marka Twaina, nič nie je staršie ako včerajšie noviny a žiadna hanba netrvá dlhšie ako týždeň,“ odkazuje politológ.
„Keby sme sa nechali inšpirovať históriou, napríklad ťažením generálov Judeniča a Wrangela ochrániť cára, hoci to chcel urobiť každý inak, alebo z letopisov ruských revolúcií hajtmana Pavla Skoropadského, Baťky Machna a vojsk vedených boľševickými komisármi, určite by sme objavili niekoľko dát, niečo nám pripomínajúcich aj dnes. Napokon by nám podobne mohol poslúžiť aj Šolochovov Tichý Don alebo Pasternakov Doktor Živago,“ konštatuje Zboril.
„Dokonca by som sa bál používať slovné spojenie ako občianska vojna alebo revolúcia. Dokonca si ani nemyslím, že išlo o útok na hlavu štátu alebo o podobný pokus zmeny pomerov, ku ktorému došlo po odstránení Michaila Gorbačova a jeho nahradení Borisom Jeľcinom,“ uviedol politológ. „Odporúčal by som preto ešte niekoľko dní alebo týždňov trpezlivosti a nepodliehať hodnoteniam stavu vecí z úst českých politikov a političiek, ktoré sa zdajú byť niečo ako rozsudky rýchlych poľných súdov parodovaných už Jaroslavom Haškom blahej pamäti,“ dodal český politológ na adresu súčasných "vševedkov".
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme