Svätojánska noc skrýva rôzne rituály a tradície našich predkov spojené s letným slnovratom. Ľudia rôznych kultúr ho vnímali ako veľmi dôležitý deň a v našej kultúre si osvojili práve svätojánsku noc pre oslavy najdlhšieho dňa a najkratšej noci.

24 jún, deň, kedy Jánovia oslavujú svoje meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Svätý Ján je patrónom pastierov, kožušníkov či remenárov a preto ho oslavovali bohatými hostiami a pálením vatier. Ohne horeli na kopcoch, aby ich bolo vidieť z čo najväčšej vzdialenosti. Mladé ženy aj muži okolo nich tancovali, spievali, dokonca ich aj preskakovali.

Tradície našich predkov ukazujú, že oheň mal očistnú aj magickú funkciu. Horiace kolesá umiestnili na vysoké stĺpy, čo predstavovalo slnko na nebi. Taktiež ich spúšťali do dolín, čo predstavovalo západ slnka. Už starí Slovania pred prisvojením si tejto tradície za kresťanský zvyk, kládli do ohňa obetu vo forme kúsku cesta, posúchu či omrviniek.

Naši predkovia si oheň ako živel veľmi považovali. Museli ho založiť vlastnoručne a musel vydržať horieť čo najdlhšie.

„Na svätého Jána nebýva noc žiadna."

Ľudia verili, že na Jána má príroda najväčšiu moc. Tento deň bol ideálny pre zber liečivých bylín, kvôli ich veľkej sile a účinku. Láskavec zbierali pre šťastie, čistec na krásu, materinu dúšku na zdravie, ľubovník na lásku, harmanček, púpavu, listy jahody, prvosienku a papradie pre nájdenie skrytého pokladu.

Traduje sa, že sa na Jána nesmelo sadiť či prať a šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju so sebou.

Noc na Jána bola tiež plná lásky. Ak chcelo dievča vedieť, kto sa stane jej mužom, položila si pod vankúš rastlinu zvanú osúdenica alebo mužské nohavice, aby sa jej snívalo o svojom milom.

Dievčence tiež vili vence z lúčnych kvetov a potom ich hádzali na stromy. Ak sa veniec na vetve uchytil, dievčina sa mala do roka vydať.

"Na svätého Jána, otvára sa k letu brána"

Na svätojánsku noc sa vraj stretávali aj bosorky, ktoré škodili tak, že kravám odoberali mlieko. Preto gazdiné dávali pozor, aby sa mlieko nevynášalo z domu, lebo by kravy prestali dojiť. Bosorkám ľudia pripisovali aj nechutenstvo, bolesť hlavy a urieknutie.

Na ochranu pred nimi slúžil odvar z čistca. Odvar sa pil a pretierali sa ním oči. Na ochranu pred bosorkami sa tiež robili krížiky cesnakom na dvere hospodárskych budov. Gazda zvykol pokropiť maštale a príbytky svätenou vodou alebo pod prah zakopával strúčiky cesnaku.

Svätojánska noc má svoju tradíciu aj v dnešnej modernej dobe. Stále viac ľudí sa stretáva pri jánskych ohňoch, oslavuje letný slnovrat a nové ročné obdobie. V našom ponímaní je naozaj pekné, že sa táto tradícia zachovala, pretože je jednou z dôležitých tradícií našich predkov po dlhé roky.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik