... ktorá má na čele vytetované, že spáva so Sorosom a zapredala svoju vlasť americkej tajnej službe, zvažuje, že už nebude kandidovať na prezidentku.“

Takýmto odvážnym, až nebezpečným vyjadrením sa vo svojom najnovšom statuse prihovára čitateľom europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Sú to nechutné slová,  no keď poznáme Luciu, je nám jasné, že nevyšli z jej úst.

Vyzerá to tak, že Lucka číta nenávistné komentáre a tie „najlepšie“ vybrala na ilustráciu svojho mudrovania o pani prezidentke

„Pospolitý dav jasá. Možno sa tej vlastizradkyne naozaj zbavíme. Možno sa nám potom konečne začne dariť. Možno sa tým zastaví inflácia, možno si v obchode nakúpime za menej peňazí viac kvalitných potravín, možno ma zajtra z baliaceho pultu posadia na manažérsku stoličku, možno si moju dcéru konečne všimne Boris Kollár a možno potom Putin vstúpi svojou posvätnou nohou aj na to naše nenápadné územie. Možno bude prezidentom Fico alebo 363 Žilinka.

To nám bude hej! Hej?“

Takto podľa našej europoslankyne uvažuje pospolitý ľud.

Nemám právo odpovedať na Luckine úvahy v mene všetkých - hovorím za seba.

Milá Lucia! Ja si myslím, že len slaboduchá matka dúfa, že si jej dcéru všimne Boris, ten starý chlípnik - obecný oplodňovač. Len hrubý človek sa nechutne vyjadruje k tomu, ako vyzeráme. Čo robíme a ako konáme, to kritizovať či parodovať môžeme. Kritika nás robí lepšími. Putina by som s posvätnou nohou  nespájala. Putin má na nohách vojnové čižmy a na rukách krv. A už vôbec by som si neželala, aby  k nám prišiel ako agresor. Myslím, že to si neželajú ani najzarytejší rusofili.  Ale Fica alebo Žilinku by som za prezidenta určite volila. Len žiadnu ženu nie. A Čaputovú už vôbec. A či nám bude hej, to nezávisí len od prezidentky či prezidenta – to záleží predovšetkým od nás a od toho, koho si zvolíme.

No a teraz zas pre zmenu  Luckine ódy na prezidentku

Ona (rozumej prezidentka) bola svetlom, ktoré nám svietilo v tme, len sme to akosi nevideli. Lucka bola nefalšovane hrdá, keď ju v EP zastavovali ľudia - cudzinci, ktorí nahlas obdivovali našu prezidentku. A keď sa jej Emanuel Macron v Elyzejskom paláci pýtal, odkiaľ je, stačilo povedať, že z krajiny, kde máme tú najočarujúcejšiu prezidentku – hneď vedel, že je zo Slovenska.

Lucka si nevie predstaviť, ako bez prezidentky pôjdeme ďalej. Želá jej pokoj a slobodu. Aby milovala a bola milovaná. Želá jej dobré rozhodnutie. Želá jej, aby zostala Zuzanou Čaputovou. „ Lebo pre mňa bude navždy mojou prezidentkou,“ končí svoje vyznanie lásky pani europoslankyňa.

Len škoda, Lucka, že si nenapísala, čo na prezidentke obdivovali, či šaty, vlasy, alebo niečo iné. A tiež by nebolo od veci napísať, čo je na nej také očarujúce, že je naj. A neboj sa, Lucia, život pôjde ďalej aj bez nej. Zem sa neprestane točiť, voda tiecť, slnko svietiť, vtáčiky spievať – jedni budú odchádzať, druhí prichádzať. Len my by sme mali byť k sebe lepší.

Na rozdiel od teba, ja som pani prezidentku neobdivovala – ja nikdy nejdem po obale. Aj ligotavé pozlátko skončí v odpade. Mňa zaujíma obsah, to, čo je vo vnútri. Šaty nerobia prezidentku. Čo z peknej misky, keď je prázdna?

Máme prezidentku, z ktorej médiá a novinári „vyrobili celebritu“. Hnusí sa mi tento výraz, ale vo „vyšších kruhoch“ ho majú radi. Obracia sa mi žalúdok z niektorých novinových titulkov typu: „Spomínate si na Zuzanu Čaputovú v legínach? Týmto vyvolala ošiaľ.“ Ja by som povedala, že vyvolala mediálny hnus. A ten hnus bez prestávky pokračuje.

Všetko sa to začalo morálnym gýčom

Mnohí si ešte pamätáme na gýčovú fotku novozvolenej prezidentky, ktorú priniesol časopis Týždeň. Fotka obletela celé Slovensko. Politológ a historik Eduard Chmelár vtedy napísal, citujem:

„Ako sa vyrába morálny gýč

Použi romantický obraz nemeckého maliara Casara Davida Friedricha Pútnik nad morom hmly z roku 1818, na ktorom je síce zobrazená krajina Labských pieskovcov na hraniciach Česka a Nemecka, ale Ty k nej bez rozpakov domaľuj Kriváň a na vrchol postav svätú Zuzanu.“

A tie oslavné texty, čo sa písali, báseň o Zuzanke, no poviem vám: propaganda jak z učebnice -  hotová staliniáda.

Slovo na záver

Nielen prezidentkino konanie a jej nevhodné výroky spôsobili, že pre väčšinu národa sa stala nedobrou prezidentkou. Zásluhu na prepade jej popularity majú aj médiá, ktoré z nej urobili modlu a klaňali sa jej.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik