Pani Čaputá sa láskavo rozhodla nám vraj možno zajtra oznámiť, či bude kandidovať opäť, alebo nie. Má dôveru 34 percent, to je primát (tá dôvera), žiaden z doterajších slovenských prezidentov po štyroch rokoch z piatich tak hlboko neklesol. Prezidentka to odôvodňuje nenávisťou Slovákov voči nej.

Pani z paláca sa (inými slovami) sťažuje – že oni – tým myslí tú takmer trojštvrtinovú väčšinu obyvateľov Slovenska, presne 66 percent – ju nenávidia. Lenže tie tri štvrtiny na to majú dôvod. Čaputová absolvovala za tri roky 16 zahraničných služobných ciest a iba 36 regionálnych výjazdov po Slovensku, aj to väčšinou iba vtedy, ak sprevádzala nejakú pomazanú hlavu zo zahraničia a predvádzala jej, čo pre ňu inokedy tak nezaujímaví Slováci dokázali. To je veľmi silný dôkaz ignorácie Slovenska a tam je aj príčina toho jej pocitu, že je nenávidená. Lenže, aj v ňom sa asi viac mýli, pretože ona nie je ani tak nenávidená, ako smiešna.

Ignoruje a ignoruje

Keďže jazyk v slovenských médiách, samozvane sa označujúcich za hlavný prúd, pripomína skôr angličtinu sýrskeho migranta ako slovenčinu, pripomeňme si, že slovom ignorancia sa v prvom rade pomenúva (arogantné) správanie poznačené neznalosťou a nekultúrnosťou, napríklad politická ignorancia. Je to vedomé prehliadanie alebo podceňovanie niečoho (niekoho). Ako reaguje hlava štátu na prioritné potreby občanov? Ich prehliadaním. Ako reaguje na väčšinové názory občanov Slovenska? Podceňovaním, zakazovaním, označovaním za dezinformácie. Takže, je ignorantka, či sa jej to páči, alebo nie. Iba že by polemizovala s jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Na to však nemá znalostný ani iný (napríklad poradcovský) potenciál.

Poctivá služba verejnosti?

Ignorancia nebýva zbožňovaná, naopak, vovoláva odpor, protest, veľmi oprávnený a ten inak vždy vnímajúca prezidentka za štyri roky nestihla vnímať. Nuž a ten prirodzený odpor ona nelogicky nazýva nenávisťou. Je tu teda namieste otázka, koho vlastne tu na Slovensku kto nenávidí. A pritom – Čaputová „vraj chce pokračovať v poctivej službe verejnosti, založenej na kultivovanej, slušnej a nerozdeľujúcej politike. Ak to, čo zostalo za ňou, nazýva kultivovanou a nerozdeľujúcou politikou, potom je v jej politike asi možné už všetko. Veď už len výraz politika znamená umenie spravovať veci verejné, umenie riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému, vytvárať a udržovať vzťahy medzi týmito štátmi. Z toho Zuzana Čaputová nenaplnila nič, naopak, napomáhala rozbíjať a ničiť vzťahy medzi štátmi a národmi, ignorovala záujmy občanov vlastného štátu, nie, že by ich ešte obhajovala a štát neriadila, ale doriadila ho – viď jej mocenské manévre s odvolávaním a poverovaním pseudomandátnej vlády a menovaním vlastnej vlády takmer na ročné provizórne obdobie bez dôvery parlamentu.

A čo tak snob...

Snob je trochu hanlivé označenie pre človeka, často zbohatlíka, ktorý disponuje väčším finančným obnosom a svoje peniaze utráca za módne veci. Nerobí tak z nejakého hlbšieho záujmu, ale len preto, aby bol „in“, aby zapadol do svojej spoločenskej vrstvy. Snob bude bežného človeka občana prehliadať ako nutné zlo, lebo to nie je nič z jeho (v našom prípade jej) spoločenskej vrstvy kráľovských dvorov, hláv štátov a vojenských aliancií, prípadne miliardárskych finančníkov. Roľník, robotník, nemajetný nezamestnaný, upotená uštvaná zdravotná sestra či dôchodca lekár? Nič pre prezidentku.

Ešte aj tá Baba Jaga bola chlap

Celé jej prezidentovanie mi veľmi silne pripomína starú legendárnu ruskú rozprávku Mrázik. Marfušu ako Progresívne Slovensko, Nastenku ako zvyšok Slovenska, Babu Jagu ako všetkých vojnoštváčov sveta dokopy. Vieme, ako sa ten príbeh skončil. Všetci a dobre. Možno iba prezidentka nie, veď pozerať ruské či dokonca sovietske diela? Ach, aké odporné! Prezidentkin príbeh sa tak blíži k rozuzleniu. Buď oznámi, že kandidovať nebude, lebo ľud krajiny, v ktorej by chcela byť ďalších päť rokov ju nenávidí, alebo ozžnámi, že kandidovať bude, lebo ten ľud, toho jej nepriateľa, chce poraziť za každú cenu. Lenže – Slovákov len tak ľahko nikto k zemi neudupe. To by jej mali jej poradcovia ešte rýchlo vysvetliť.

Už raz prežité

A Slováci sa nedajú opiť ani žiadnou Čaputovou „v gaťoch“, teda, Korčokom. Slováci nedovolia na ďaľšie roky urobiť zo Slovenska kolóniu nejakých zámorských ambícií. Slovensko krok vzad nepripustí, naopak, dva kroky vpred musí sa ísť! A tými dvomi krokmi sú dvoje nadchádzajúce voľby. A že je to parafráza na éru Stalina? A čo, stalinizmus tu máme oficiálne už tri roky aj s jeho Berijovskými metódami udržania si moci.

P.S.

„Ak dokážeme efektívne zabiť národnú hrdosť a vlastenectvo, získame túto krajinu.“

(Lavrentij Pavlovič Berija, autor výroku, bol sovietsky politik gruzínskeho pôvodu, poslanec Najvyššieho Sovietu ZSSR, člen politbyra ÚV KSSS a národného výboru obrany, komisár a riaditeľ NKVD, minister vnútra, zodpovedný za časť Stalinských represií. Blízky spolupracovník J.V. Stalina.)

P.P.S.

"Koniec je to, od čoho začíname.“ – T. S. Eliot, britský básnik, esejista a dramatik amerického pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik