Hoci Ivana Gašparoviča, emeritného prezidenta SR mainstreamové médiá nemali v láske a tak sa voči nemu aj správali, slovenskej spoločnosti stále má ako právna autorita čo povedať.

Napriek vysokému veku Ivan Gašparovič v rozhovore s Mimi Šramovou veľmi decentne hodnotí, v čom prezidentka robila chyby v procese pádu Hegerovej a menovaní Ódorovej vlády a následne vysvetľuje, prečo má táto veľmi malú šancu na vyslovenie dôvery v parlamente. Ako bývalej hlave štátu sa mu nepáči ani fakt, že s dezinformáciami sa tu narába spôsobom, ktorý veľmi zneisťuje nie len občana, ale aj euroatlantické štruktúry, v ktorých je Slovensko členským štátom. Vyjadril sa tiež k pôsobeniu mimovládnych organizácii, ale aj k tomu, že po voľbách strany budú musieť nabrať úplne inú rétoriku, akou sa prezentujú teraz.

Diplomatická „kritika“

Po Radičovej vláde bol Ivan Gašparovič v rovnakej situácii, ako bola od decembra jeho nástupkyňa, Zuzanu Čaputovú nekritizoval priamo. Vysvetlil však, že prezidentka to mohla riešiť rovnako, ako on – keďže nevyšla možnosť dohodnúť sa s koalíciou, obrátil sa aj na opozíciu, ktorá tiež o dohodu nestála. Dal im teda určitý čas na dohodu s tým, že ak sa nedohodnú, postaví on sám prezidentskú vládu.

„Pani prezidentka mala rokovať aj s koalíciou, aj s opozíciou. Ak by sa boli dohodli, bola by jej zodpovednosť za tých, ktorých by menovala, oveľa menšia,“ vysvetľuje emeritný prezident, ktorý prezidentke vyčíta, že nerokovala s každou parlamentnou stranou a preto sa nemala s kým dohodnúť. Následkom toho bude neprijatie Programového vyhlásenia vlády (PVV).

Vládu podľa neho prezidentka vyberala vyslovene podľa vlastných politických preferencií, musí teda prevziať zodpovednosť za fungovanie vlády.

Ódorovi nezávidí

Prezident Gašparovič uznáva, že premiér prezidentkinej vlády je vo veľmi ťažkej situácii – konštatuje, že financie sú v hroznom stave, no riešenie ponúknuť nevie. Gašparovič tiež hovorí, že si nevie predstaviť, že by boli prijaté populistické návrhy napríklad Igora Matoviča. Pripomína tiež, že prichádzajú „neružové časy ešte väčšieho uťahovania si opaskov“. Svedčí o tom aj fakt, že veľmi málo zo sľubov spred volieb v roku 2020 sa podarilo naplniť.

Kto tu šíri dezinformácie

Emeritný prezident upozorňuje na to, že problémom tu je to, že dezinformáciu púšťa ten, kto z toho obviňuje niekoho iného.

„Tým dostane občana do pozície, že nevie, komu má veriť,“podotýka a pripomína Naďove reči o manipulácii volieb a o podiele SIS. Ak dostane SIS takúto informáciu, nekomunikuje sa verejne, ale cez ministerstvo vnútra a patričné orgány, rozhodne však nie cez verejnosť.

Pokiaľ si ústavní činitelia nevytvoria vlastný systém komunikácie s bezpečnostnými zložkami, môžu byť podľa prezidenta zavádzaní. Reaguje tiež na aktuálnu informáciu, že premiér nemieni odvolať riaditeľa SIS – rozhodnutie víta, pretože každá zmena prináša otázniky nad spoľahlivosťou smerovania tajnej služby.

Slovenský Watergate

Gašparovič prípad pozná len z tlačových besied, ktoré k návšteve 21 úradníkov a aktivistov v Bruseli, zorganizoval Robert Fico. Ak je to tak, ako predseda Smeru hovorí, tak je to podľa prezidenta Gašparoviča absolútne neprípustné, pretože vznikajú fámy, ktoré nikdy nie sú prospešné.

V tejto súvislosti u Mimi Šramovej upozorňuje, že americká ambasáda si postavila vlastné bilbordy, ktoré hovoria o voľbách.

Kampaň NATO až po voľbách

Ivan Gašparovič víta aj fakt, že NATO svoju podpornú kampaň na Slovensku presunulo až po termíne volieb, pretože podľa neho by hrozilo, že takmer určite by bola zneužitá.

„Nie je fér, aby inštitúcia, ako je NATO vo svojej členskej krajine organizovala nejakú kampaň proti rozhodnutiam občanov o tom, ako chcú v parlamente existovať,“myslí si bývalý prezident. Takáto kampaň podľa neho mohla vyplodiť len roztržky.

Priveľa podivných aktivít naraz

Ivan Gašparovič sa zhoduje s názorom, že aktivít, ako „slovenský Watergate“, kampaň NATO, kampaň ambasády USA je naraz priveľa. Myslí si tiež, že na základe pôsobenia slovenských europoslancov vzniká v Bruseli fáma, že sa na Slovensku deje niečo, „čo nesúvisí s princípmi demokracie“. On sám však vníma len štandardný predvolebný boj. To, ako si strany vyhodnotí občan má byť len na jeho vedomí.

Mimovládne organizácie

„Myslím si, že mimovládne organizácie sú zneužívané na politický boj. Takáto mimovládna inštitúcia sa postaví, ako patrón myšlienky a každá si vyberie tú svoju, ktorú mieni podporovať,“vysvetľuje prezident Gašparovič, ktorý na príklade konfliktu lesníkov a farmárov vysvetľuje, že každý má svoju agendu, ktorej sa takáto organizácia vie chytiť.

Varuje pred patovou situáciou

Prezident Gašparovič hovorí, že ak sa strany pred voľbami natoľko rozhádajú, že nebudú schopné komunikovať ani na tému zostavovania vládnej koalície, môže sa stať, že táto prezidentkina vláda ostane pri moci aj dlho po voľbách.

„Budeme v pozícii, kedy si ministerstvá nebudú môcť zodpovedne a plnoprávne napĺňať svoje poslanie. To, že ten nepôjde s tým a ten s tamtým, po voľbách nebude platiť Aj Hlas aj Smer budú musieť po voľbách hľadať prieniky,“uzatvára prezident Gašparovič v rozhovore s Mimi Šramovou.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme