Ukrajina žiada o záväzné bezpečnostné záruky na zabezpečenie dlhodobého prežitia. Spojenci na to ešte nie sú pripravení. Plánovanie premeniť výzvy na „bezpečnostné záruky“ na niečo hmatateľné je napriek rastúcej naliehavosti stále nejasné, informuje POLITICO.

Napriek mesiacom rozhovorov na túto tému je podľa piatich európskych diplomatov  západná aliancia stále rozdelená v takmer každom prvku, ako reagovať na žiadosť. Malo by NATO, ku ktorému Ukrajina chce vstúpiť, viesť tento rozhovor? Alebo by mali najväčšie svetové vojenské veľmoci poskytnúť individuálne prísľuby? Stojí za to nejaké záruky, ktoré nie sú členmi NATO?

A úradníci sa pýtajú, čo vôbec predstavuje „záruku bezpečnosti“? 

Všetky tieto otázky zostávajú otvorené, povedali diplomati, aj keď spojencom chýba už len päť týždňov od stretnutia vo Vilniuse na kľúčovom summite NATO. Ukrajina stanovila samit ako určitý termín, pričom tlačí na spojencov, aby na stretnutí prijali explicitné záväzky týkajúce sa vstupu Ukrajiny do NATO a poskytovania bezpečnostných záruk.

„Ukrajina je najskúsenejšia krajina na svete, ktorá počula „nie“ od NATO,“ lamentovala ukrajinská podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Olha Stefanishyna.

"Potrebujeme mať jasno," dodala, "že členstvo Ukrajiny v NATO je nevyhnutné a nebude nejakým výhodným nákupom." 

Podporovatelia Kyjeva tak zápasia s nepríjemnou realitou: mnohí v súčasnosti nechcú dať Ukrajine konkrétny harmonogram vstupu do NATO. Ale tiež nechcú nechať Ukrajincov sklamaných alebo zraniteľných voči ďalšej invázii. 

Výsledkom je, že množstvo západoeurópskych lídrov čoraz viac tápa po bezpečnostných zárukách a ponúka optimistickejší jazyk o členstve. Ale pod rétorikou je skutočné plánovanie zmätené, čo je odrazom ťažkostí dostať rôznorodú skupinu vlád na rovnakú úroveň ako boj proti zúrivosti na Ukrajine. 

"Niekedy je ťažké pochopiť, o čom hovoríme," povedal vysoký východoeurópsky diplomat, ktorému bola udelená anonymita na diskusiu o internom aliančnom myslení. 

Spektrum možností

Ukrajina chce, aby lídri NATO poskytli Kyjevu plán na pristúpenie po vojne – a medzitým konkrétne bezpečnostné záruky zo strany západných hlavných miest. 

Viacerí západní lídri v posledných dňoch prinajmenšom hovorili o potrebe bezpečnostných záruk.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron podporil „niečo medzi bezpečnostnými zárukami na spôsob Izraela a plnohodnotným členstvom v [NATO]“, pričom sa odvolával na odhodlaných spojencov s vojenskou pomocou, ktorí už roky smerujú do Izraela. A britský premiér Rishi Sunak pridal svoj vlastný vágny záväzok a povedal, že spojenci „chcú zabezpečiť, aby sme zaviedli bezpečnostné opatrenia pre Ukrajinu na dlhú dobu“.

Súčasní a bývalí predstavitelia však tvrdia, že neexistuje konsenzus o poskytovaní záruk – ani o tom, čo by zahŕňali a aký formát by sa mohol použiť.  

„Na jednom konci spektra,“ povedala Camille Grand, bývalá zástupkyňa generálneho tajomníka NATO, je plné členstvo v NATO. Táto možnosť so sebou prináša pevnú záruku článku 5 – že útok proti jednému spojencovi sa považuje za útok proti všetkým spojencom. 

Na druhom konci spektra, poznamenal, sú to, čo možno považovať za „papierové záruky“, ako napríklad slabé Budapešťské memorandum z roku 1994, ktoré Ukrajine poskytlo voľné záruky od Ruska, USA a Spojeného kráľovstva. 

Medzi tým, povedal, existuje veľa „variantov“ – od bilaterálnych zmlúv až po de facto politické záväzky – a výzvou je nájsť „správne miesto“.

Kyjevský bezpečnostný pakt

Jedným z návrhov na stole je takzvaný Kyjevský bezpečnostný pakt , koncept, ktorý vypracoval úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s bývalým generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom. Podľa tohto plánu by sa hlavná skupina spojencov zaviazala posilniť obranu Ukrajiny na ďalšie roky vojenskou aj nevojenskou pomocou.

Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen | Peter Macdiarmid/Getty Images

Samostatne skupina bývalých vysokých predstaviteľov západnej obrany a akademikov tiež predložila myšlienku zameranú na dlhodobú spoluprácu a pomoc Ukrajine pri rýchlom rozšírení vlastného obranného priemyslu.

Bolo by to „podobné záväzku USA v oblasti obrany voči Izraelu,“ povedal Alexander Vershbow, bývalý vysoký predstaviteľ USA, ktorý pôsobil aj ako námestník generálneho tajomníka NATO. A bude to slúžiť ako „dočasné“ usporiadanie, kým Ukrajina nevstúpi do NATO, dodal v utorok na konferencii v Bruseli.

Predstavitelia však tvrdia, že keď teraz politici hovoria o „zárukách“ a „uisteniach“, v podstate hovoria o prísľuboch, že zbrane a výcvik budú prichádzať – nie o konkrétnych prísľuboch na obranu Ukrajiny.

„Častejšie počujeme o zárukách, a nie o zárukách,“ povedal vysoký diplomat zo strednej Európy. "Zdá sa, že všetko závisí od dlhodobého poskytovania prostriedkov, aby sa mohli brániť."

Západoeurópsky diplomat súhlasil: „Mnohí z nás radšej hovoria o ‚bezpečnostných zárukách‘.“

Ako sa to prejaví?

Sľuby o ďalších zbraniach však nie sú presne to, čo Ukrajina chce.

Namiesto toho Zelenskyyho narastajúce prosby – aj počas osobného vystúpenia pred európskymi lídrami v Moldavsku – smerovali k neporušiteľným prísľubom, ktoré sú odrazovým mostíkom k NATO.

Stefanishyna, ukrajinský vicepremiér, spresnil, že Ukrajina si predstavuje niečo ako vojenské záväzky, ktoré Fínsko a Švédsko dostali po predložení vlastných ponúk NATO v týždňoch po ruskej invázii. 

V tom čase existovali obavy, že Rusko môže využiť obdobie medzi podaním žiadosti a pristúpením na to, aby išlo po oboch krajinách, s vedomím, že sa na ne čoskoro môže vzťahovať záväzná doložka o vzájomnej obrane podľa článku 5 aliancie. Niekoľko hlavných mocností NATO zaplnilo medzeru a naznačilo, že zasiahnu, ak Rusko prekročí hranicu.

„Potrebujeme jasné bezpečnostné záruky podľa vzoru Fínska a Švédska,“ povedala Stefanishyna. A tieto záruky, dodala Stefanishyna, by mali platiť „na prechodné obdobie pred skutočným vstupom Ukrajiny do NATO, keď sa na nás bude vzťahovať článok 5 o kolektívnej obrane“.

To je však časť problému. 

Diplomati sa rozchádzajú v názore, či záruky – alebo uistenia – by mali byť súčasťou rozhovoru NATO o ponuke Ukrajiny. Zatiaľ väčšina ľudí, ktorí sledujú diskusie, tvrdí, že debata o zárukách sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou odohrávať mimo rámca NATO. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj | Omar Marques/Getty Images

"Bezpečnostné záruky NATO sú článkom 5, je to plné členstvo," povedal v stredu šéf aliancie Jens Stoltenberg na otázku o možných zárukách pre Ukrajinu. "Viem," dodal, "že medzi Ukrajinou a niektorými spojencami prebiehajú aj diskusie a konzultácie o bilaterálnych dohodách." 

Ale aj keď táto otázka nie je formálne na programe NATO, debata o zárukách je teraz na mysli všetkých, keď sa spojenci pripravujú na svoj júlový summit. 

„Bez ohľadu na to, či sú [záruky] spomenuté v komuniké NATO alebo nie, prakticky budú mať nepriamy vplyv na alianciu,“ povedal vysoký diplomat zo strednej Európy, „takže vytláčanie tejto otázky a predstieranie, že to nie je otázka NATO. , nepomôže.“

Pre niektorých úradníkov je diskusia o bezpečnostných zárukách odvádzaním pozornosti od jedinej záruky, o ktorej hovoria, že je skutočne dôležitá: prípadné členstvo v NATO. 

„Uvažuje niektorá krajina vážne o poskytnutí skutočných bilaterálnych bezpečnostných záruk Ukrajine? Len článok 5 garantuje význam,“ povedal prvý diplomat z východnej Európy. 

Tento diplomat tvrdil, že dlhodobé dodávky zbraní „nie sú zárukou bezpečnosti“.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik