Už takmer rok a štyri mesiace sme svedkami toho, že pod vedením Washingtonu sa Európa a Severná Amerika postavili na ukrajinskú stranu konfliktu. Vojna na Ukrajine je podľa ich výkladu bojom liberálnej demokracie proti tyranii. Analytik Alexander E. Gale však upozorňuje, že nie všetky štáty sveta boli ochotné uvaliť sankcie na Rusko alebo vojensky pomáhať Ukrajine.

Hoci Západ a USA obviňujú krajiny, ktoré neodsúdili ruský vstup na územie Ukrajiny z pokrytectva, tie sa bránia, že rusko-ukrajinský konflikt sa týka len Európy, preto sa na ňom odmietajú podieľať. Modern Diplomacy na príklade krajín BRICS vysvetľuje, že rôzne štáty majú rôzne pohnútky pre to, aby nepodporovali Ukrajinu. Pekné slová o demokracii im preto stačiť nebudú.

Kto je tu pokrytec

Gale pre Modern Diplomacy pripomína varšavské vyhlásenie Joe Bidena, podľa ktorého sa demokracie sveta sa reakciou na inváziu na Ukrajinu “oživili cieľavedomosťou a jednotou”.

„Naša reakcia na ruskú inváziu je prejavom nášho kolektívneho záväzku dodržiavať medzinárodné pravidlá a normy,“ povedala vo februári viceprezidentka USA Kamala Harrisová.

Väčšina sveta však takúto rétoriku neprijala, za čo napríklad africké vlády francúzsky prezident Marcon obvinil z pokrytectva voči tejto veci. Gale však upozorňuje, že pokrytcom je Západ, ktorý zvyšku sveta nanucuje svoj postoj. Indický minister zahraničia Jaishankar Európe vyčíta, že “problémy Európy sú problémami sveta, ale že problémy sveta nie sú problémami Európy”.

Zabúdajú na diplomaciu

Podľa Galea lídri podporujúci Ukrajinu majú oslabenú „mäkkú moc“. Západné liberálne demokracie sú citlivejšie na obvinenia z pokrytectva ako neliberálni alebo autoritárski aktéri, pretože ľahšie zdôrazňujú morálne imperatívy, ako sú ľudské práva a medzinárodné normy a hodnoty.  Washington a jeho priatelia však hádžu kamene zo skleneného domu. Invázia do Iraku pod vedením USA, ktorú bývalý generálny tajomník OSN Kofi Anan označil za nezákonnú, ako aj spojenectvo Západu s niektorými nie práve bezohľadnými režimami oslabili schopnosť Západu predkladať argumenty.

„Dominantný prúd v indonézskych diskusiách o ruskej vojne na Ukrajine sa sústredil na americké a západné pokrytectvo,”napísal ešte minulý rok analytik Radityo Dharmaputra.

Vidia aj výhody

Okrem morálky vidia nezápadné štáty sveta, ktoré nezaujali tvrdý postoj voči Rusku viac dôvodov, prečo tak urobili. Víťazstvo Rusov by mohlo rýchlejšie zmeniť globálny poriadok v multipolárnom smere. Gale tiež pripomína, že štáty Blízkeho východu, Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky rusko-ukrajinský konflikt vnímajú ako lokálny a Moskva je pre nich nezastupiteľným partnerom, pripomína Gale.

Indonézia, ako zakladajúci člen Hnutia nezúčastnených krajín (NAM) sa ešte v čase Studenej vojny odmietla postaviť na stranu hociktorej z veľmoci. V júli minulého roka indonézsky prezident Joko Widodo navštívil Kyjev aj Moskvu v rámci diplomatických misií.  V marci toho istého roku Indonézia síce podporila rezolúciu OSN odsudzujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu, ale odmietla uvaliť sankcie alebo výslovne odsúdiť Putinove kroky.

Jediná z BRICS podporila rezolúciu VZ OSN

Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika tvoria zoskupenie BRICS. Brazília ako jediná z tohto zoskupenia podporila podporila rezolúciu Valného zhromaždenia OSN vyzývajúcu Rusko, aby stiahlo svoje vojská z Ukrajiny.

„Tento človek (Zelenskyj, pozn. red.) je za vojnu zodpovedný rovnako ako Putin,”  povedal prezident Brazílie Lula da Silva pred svojim víťazstvom v prezidentských voľbách. Kriticky sa vyjadril aj na adresu Washingtonu, keď povedal, že “Biden mohol odletieť do Moskvy a porozprávať sa s Putinom. Takýto postoj sa očakáva od vodcu.“

Postoj Brazílie k vojne v podstate spočíval v presadzovaní prímeria, pričom da Silva sa prezentoval ako nestranný sprostredkovateľ možného mierového riešenia.  Da Silvove mierové podmienky sa však výrazne líšia od preferencií Západu a Ukrajiny.  V apríli vyzval Ukrajinu, aby zvážila vzdanie sa Krymu. Známy je jeho názor, že ak má mier fungovať, Zelenskyj “nemôže chcieť všetko”.

JAR sa v hlasovaní zdržala

Juhoafrická republika je členom BRICS aj NAM, prejavila podobnú preferenciu neutrality.  V máji Sydney Mufamadi, bezpečnostný poradca juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu, uviedol, že krajina je “aktívne nezúčastnená, pokiaľ ide o konflikt”.  Južná Afrika sa doteraz zdržala hlasovania v OSN o odsúdení vojny.

Okrem toho nedávny signál juhoafrickej vlády, že umožní prezidentovi Putinovi zúčastniť sa na samite BRICS v krajine napriek tomu, že Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na jeho osobu, pobúril politikov na Západe.  V máji veľvyslanec USA v Juhoafrickej republike dokonca tvrdil, že krajina dodávala zbrane Rusku, hoci sa americký diplomat neskôr za tieto obvinenia ospravedlnil.

India inváziu neodsúdila

Indický premiér Naréndra Módí sa v máji tohto roku stretol so Zelenským a predtým vyzval Putina, aby “prešiel na cestu mieru”, odmietol odsúdiť ruskú inváziu, čo veľmi nahnevalo západných politikov.

Módí označil puto medzi Naí Dillí a Moskvou za “nerozbitné” a India v skutočnosti profitovala zo západných sankcií uvalených na Rusko tým, že nakupovala ruskú ropu za výrazne znížené ceny.  V apríli minulého roka Washington naliehal na Naí Dillí, aby nezvyšovalo dovoz ruskej ropy, pričom táto požiadavka bola následne ignorovaná.  USA neskôr ustúpili a uviedli, že im “vyhovuje” energetická politika Indie.

India potrebuje dobré vzťahy s Ruskom kvôli jej bezpečnostným záujmom - väčšinu jej vojenských zásob tvorí vybavenie zo sovietskej éry a India sa v tejto oblasti naďalej spolieha na Rusko. Indickí politici sa tiež obávajú, že rastúca izolácia Ruska by ho zblížila s Čínou, ktorá je ako regionálny, tak aj goopolitický rival Indie.

Pekné slová nestačia

Aby bola západná zahraničná politika účinnejšia, lídri v Severnej Amerike a Európe musia určiť, aké výzvy na konanie budú mať odozvu vo zvyšku sveta. Krásna rétorika o demokracii a slobode pravdepodobne nezaberie v tých častiach sveta, ktoré vnímajú hlásanie týchto hodnôt ako pískanie na píšťalku pre západný intervencionizmus, uzatvára Modern Diplomacy.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik