"Tvrdil som, že za vypuknutie vojny nesie zodpovednosť aj západný svet," vysvetľuje Petr Drulák pre maďarský portál Mandiner, dôvody svojho odvolania z pražského Inštitútu zahraničných vecí. V rozhovore pre Mandiner vysvetľuje, či je možné hovoriť o vojne v Českej republike diferencovane? Či môže Ukrajina tento boj vyhrať? A či bola dnešná EÚ v roku 1989 snom Východoeurópanov?

Petr Drulák (* 1972) je český politológ, profesor na Západočeskej univerzite, zakladajúci predseda spolku Svatopluk. V rokoch 2004 až 2013 bol riaditeľom Inštitútu medzinárodných vzťahov v Prahe, v rokoch 2014 až 2015 námestníkom ministra zahraničných vecí Českej republiky a v rokoch 2017 až 2019 veľvyslancom Českej republiky vo Francúzsku.

Rozhovor s Petrom Drulákom pre portál Mandiner prinášame v plnom znení.

Boli ste výskumníkom studenej vojny. Vstupujeme do dlhej, hlbokej ,novej studenej vojny s Ruskom?

Myslím si, že teraz je situácia iná. Áno, skúmal som príčiny studenej vojny, ale to bola éra dvojdielneho svetového poriadku po druhej svetovej vojne a teraz vstupujeme do éry multipolárneho svetového poriadku. Ak chceme zjednodušiť situáciu, môžeme túto éru opísať ako dvojdivízny svetový poriadok medzi Spojenými štátmi a Čínou, ale pre mňa je to neprijateľné, pretože existuje mnoho ďalších veľmocí, ako napríklad Rusko, India, Brazília a ďalšie.

Je tu však jedna podobnosť: Západ nemôže dosiahnuť dohodu so svojimi vyzývateľmi diplomaticky. Týmto spôsobom sa začalo obdobie po druhej svetovej vojne, diplomatické vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi boli zablokované; Teraz sa objavuje strašidelne podobná situácia: neschopnosť západných diplomatov udržiavať racionálne diplomatické vzťahy s Rusmi, a to isté vidíme vo vzťahoch s Číňanmi.

Kto je zodpovedný za toto zlyhanie?

Stručne povedané, možno západná arogancia. Za posledných tridsať rokov Západ veril, že model spoločnosti západného štýlu, ktorý považuje za úžasný, by mali kopírovať všetky ostatné štáty. Štáty, ktoré to neboli ochotné urobiť, boli najprv kritizované a potom poučované – ale Číňania, Indovia, Brazílčania, Rusi si neradi nechávajú prednášať.

Namiesto toho očakávajú, že sa s nimi bude zaobchádzať rovnako, čo sa považuje za predpoklad diplomatických vzťahov. Keďže Západniari nepovažujú mnohé krajiny za dostatočne civilizované, táto arogancia bráni ich diplomatom nadviazať normálne medzištátne vzťahy s týmito štátmi. Je to chyba amerických a európskych lídrov.

Bol to dôvod, prečo vás v januári prepustili z Českého inštitútu medzinárodných vzťahov?

Konkrétne ma vyhodili kvôli mojim názorom na vojnu na Ukrajine. Tvrdil som, že západný svet má tiež zodpovednosť za začatie vojny. Nikdy som netvrdil, že Rusko nie je agresor, ani že Rusi hrubo neporušili medzinárodné právo. To sú fakty.

Rusi sú hlavnými vinníkmi vojny.

Ale tiež som poukázal na to, že je nezodpovednou politikou zo strany Západu presadiť členstvo Ukrajiny v NATO. Za nezodpovednú považujem aj politiku Spojených štátov voči Ukrajine za posledných desať rokov, čo tiež prispelo k tomu, že k tejto tragédii nakoniec došlo. Tieto názory som niekoľkokrát vyjadril v tlačových vyhláseniach – hoci v našej krajine ide o menšinový názor – a preto som bol potrestaný.

Určite preto ste boli prepustený? Povedal vám to riaditeľ ústavu otvorene, alebo to tak len cítite?

S riaditeľom sme o tom niekoľkokrát diskutovali, povedal to otvorene. Mimochodom, nezhody medzi nami začali skôr: v prípade výbuchu muničného skladu Vrbětice v roku 2014 české orgány len pred dvoma rokmi vyhlásili, že ho spáchali ruskí tajní agenti. Uviedol som k tomu niekoľko pripomienok, na ktoré české orgány doteraz nereagovali. Potom začala vojna na Ukrajine, začal som vyjadrovať svoj názor a potom mi povedali, aby som to nerobil.

Je to váš jedinečný príbeh alebo sa to stalo aj iným? Je to typické pre súčasnú úroveň slobody prejavu v Českej republike?

Česká spoločnosť je veľmi rozdelená. Polovica spoločnosti nenávidí Rusov, považuje ich intervenciu na Ukrajine za vojnový zločin, a preto si myslí, že by sa mala nasledovať línia pražskej vlády a Bruselu.

Druhá polovica českej spoločnosti si naopak myslí, že táto vojna nemá zmysel.

Preto majú pochybnosti o oficiálnych vysvetleniach. A drvivá väčšina mainstreamových médií ignoruje názory, ktoré sa líšia od oficiálnych hodnotení.

Je však pre český verejný život typické, že niekto príde o prácu pre odlišné názory?

Ľudia v mojej pozícii to nehovoria. Tí, ktorí pracujú v súkromnej spoločnosti, sa to odvážia povedať, pretože sú chránení majiteľom. Pre pracovníkov verejného sektora je to ťažšie. Existuje vážnejší prípad ako ten môj: učiteľ základnej školy analyzoval pre žiakov zložité príčiny vojny na Ukrajine, študent ich tajne ukázal svojim rodičom, ktorí sa nakoniec sťažovali riaditeľovi. Učiteľ bol prepustený a v súčasnosti je trestne stíhaný.

Prečo? Existuje v Českej republike nejaká legislatíva, ktorá trestá kritiku vojny?

Nie. Zákon však zakazuje popieranie vojnových zločinov, genocídy a podobných zločinov. Súdy pristupujú k týmto paragrafom veľmi flexibilne, takže trestný čin popierania trestného činu môžu prakticky vtiahnuť do kontextu ruského konania.

"Ale na základe toho, Václav Havel mohol byť tiež odsúdený, keď nazval bombardovanie NATO vo vojne v Juhoslávii "humanitárnym bombardovaním" – súd by to mohol interpretovať ako popieranie vojnového zločinu, keďže lietadlá NATO bombardovali aj civilistov. Námestník českého ministra zahraničných vecí Petr Drulák hovorí so švédskou ministerkou zahraničných vecí Margot Wallströmovou na ministerskom stretnutí EÚ v Rige, 2015. marca 7 (zdroj: ILMARS ZNOTINS / AFP)

Existuje v súčasnosti v pražskom parlamente strana, ktorá okrem odsúdenia ruskej agresie obhajuje zdravý rozum, medzištátne vzťahy s Ruskom a zachovanie vzťahov?

Existuje malá strana, ktorá takto rozmýšľa, a samozrejme je za to démonizovaná, nazýva sa to krajná pravica. Hovorím o malej strane s názvom Sloboda a priama demokracia, ktorú vedie Tomio Okamura. Ostatné strany sú na oficiálnom mainstreamovom stanovisku, dokonca ani strana Andreja Babiša sa neodváži kritizovať oficiálny postoj k vojne na Ukrajine.

Český prezident Petr Pavel vyhlásil, že miesto Ukrajiny je v EÚ a NATO. Je to riešenie?

Pre mňa je to úplne šialený návrh. Ukrajina v súčasnej podobe nemôže vstúpiť, pretože nespĺňa očakávania EÚ. Albánsko je lepšie pripravený štát, napriek tomu je ďaleko od vstupu do EÚ. A počas vojny vôbec nie je čas o tom hovoriť.

Pred rokom 2022 mala Ukrajina čas rozvíjať sa smerom, aby sa priblížila k normám EÚ, ale neurobila to.

Charakteristiky ukrajinského štátu ho jednoducho nerobia vhodným na členstvo v EÚ, a preto je tento návrh jednoducho nereálny.

A vstup do NATO by bol jednoducho nebezpečný. Je možné vstúpiť do NATO bez politických, právnych alebo inštitucionálnych reforiem, ale ak NATO prijme bojujúcu krajinu za člena, znamená to, že NATO tiež ide do vojny na základe princípu kolektívnej obrany. Členstvo by si tiež vyžadovalo objasnenie hraníc nového členského štátu, ktorý treba chrániť: je Krym územím Ukrajiny? Ak áno, NATO bude vo vojne s Ruskom až do obnovenia hraníc.

Čo si myslíte o maďarskej pozícii?

Pozícia Maďarska je výnimočná. Toto je postoj zdravého rozumu, ale v dnešnom svete je ťažké obhájiť otázky zdravého rozumu.

Maďarská vláda je pre tento racionálny postoj pod veľkým tlakom.

Keď štát hovorí o mieri, o zmierení založenom na zdravom rozume, okamžite dostane od Západu zástavu šírenia ruskej propagandy. Prečo?

Pretože Západ chce čoraz menej kladov a záporov. Okamžite začnú démonizovať protichodné argumenty. Ak Orbán hovorí, že je potrebný mier, že si musíme sadnúť a rokovať, okamžite sa ozve hlas a povie: nepočúvajte ho, pretože je agentom Rusov. A tu sa dialóg končí. Robia to čiastočne preto, že nemajú dobré argumenty. Ukrajina prehráva vojnu; Dostala finančné prostriedky zo Západu, ťažkú techniku, zbrane, ale dochádza jej pracovná sila. Rusi majú viac vojakov a sú odhodlaní brániť okupované územia. Ukrajina nemôže vojnu vyhrať vojensky, a preto je podpora vojny čoraz zbytočnejšia. Je to čoraz nezodpovednejšie.

Nemôžete ju vyhrať?

Bez ohľadu na to, koľko peňazí do nej nalejú, dosiahnu s ňou len dlhú agóniu. A agónia bude veľmi nákladná, najmä pre Ukrajinu. Takže Orbánove argumenty sú silné. Ale ešte jedna vec: ak Západ cítil, že Ukrajina môže vyhrať, prečo riskoval, že Rusko sa uchýli k svojej poslednej zbrani: použitiu zbraní hromadného ničenia? Ak niekto argumentuje za pokračovanie vojny, skôr či neskôr mu vždy dôjdu argumenty.

Na začiatku svojej diplomatickej kariéry ste boli proeurópskym odborníkom na zahraničné veci s liberálnymi princípmi. Čo sa stalo, že ste pred rokmi zmenili toto vnímanie?

Ďakujem, že ste na to upozornili, pretože je pre mňa dôležité to objasniť. Keď som mal v roku 1989, 17 rokov, pád komunizmu otvoril mojej generácii obrovskú príležitosť: pretože nepochádzam z privilegovanej rodiny, za komunizmu by som mal obmedzené kariérne šance so škaredými kompromismi, ale v demokracii boli možnosti otvorené. Z tohto dôvodu boli pre mňa v tom čase budúcnosťou Európa a liberálne myšlienky a v 1990-tych rokoch som často diskutoval na obranu EÚ s euroskeptickými mysliteľmi.

Potom však došlo k vývoju, ktorý sme nečakali, samotná EÚ sa zmenila. Európska únia v roku 2004 nebola tým, čím je EÚ dnes.

Jedným z cieľov bola prosperita, náš región dosiahne západoeurópsku životnú úroveň v priebehu desaťročí – ale pozrite sa na členské štáty eurozóny, neexistuje rovnosť, južné štáty sú stále chudobnejšie a systém túto nerovnosť upevňuje. Potom tu bol prísľub bezpečnosti – ale EÚ svojimi rozhodnutiami o migrácii neurobila Európu bezpečnejšou, práve naopak. Pôvodne išlo o myšlienku slobody medzi európskymi hodnotami, dnes sa to chápe ako práva LGBTQ. To však väčšina Európanov nemyslí pod európskymi hodnotami.

Brusel vyzýva na zodpovednosť právny štát. Teoretický súbor myšlienok, ktorých nedodržanie bude mať za následok sankcie. Aj to sa časom stalo. Správne?

Predtým to tak nebolo, základnou zásadou EÚ bolo nezasahovať do vnútorných záležitostí členských štátov. Čo má Brusel spoločné s reguláciou maďarského vzdelávania?

Postupom času Brusel odoberal čoraz viac právomocí národným vládam a inštitúcie EÚ sa rozširujú nad rámec svojich právomocí – tento trend sprevádza históriu integrácie EÚ. V súčasnosti prekračujú svoje právomoci v oblasti právneho štátu.

Keď som bol námestníkom ministra zahraničných vecí, bola tu imigračná kríza. V tom čase som veľmi živo chápal, aká odlišná je EÚ, ktorú sme kedysi chceli, od toho, čím je dnes. Ako veľvyslanec Českej republiky v Paríži som potom videl nové znaky deformácie: obmedzenie slobody tlače a slobody prejavu. Francúzska elita verí, že človek by nemal písať zlé veci o určitých veciach, ako sú moslimovia, imigranti alebo homosexuáli, takže v mainstreamových médiách existuje obrovská kontrola. Vtedy som si myslel, že situácia v oblasti slobody tlače vo východnej Európe je lepšia, ale potom prišla pandémia covidu, potom vojna na Ukrajine a aj tu sa všetko stmievalo.

Môže byť demokracia neliberálna?

Demokracia nemôže mať štruktúru prídavných mien. Sociálna, liberálna, národná demokracia nemôže existovať bez akéhokoľvek ukazovateľa. Toto je systém, v ktorom musia prevládať rôzne politické názory –

Ak je demokracia skutočná, potom v nej má každý svoje miesto.

Základnou charakteristikou demokracie je, že dokáže vyhovieť všetkým druhom názorov a že jej účastníci navzájom rešpektujú názory. Medzi nimi môže dominovať ten, ktorý má podporu väčšiny ľudí.

Súčasná liberálna demokracia je však sprivatizovanou demokraciou liberálnej elity, takže ak tomu dobre rozumiem, posledných desať rokov v Európe bolo o demokracii bojujúcej proti liberalizmu. Teraz si musíme vybrať medzi demokratmi alebo liberálmi. Som demokrat.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik