Nie, rozhodne nikomu z vás, vážení čitatelia, nechcem radiť. Voľby sú (teda, dúfajme, že budú) slobodné a demokratické. Začala sa volebná kampaň a mne sa žiada napísať, koho nebudem voliť ja. Ak budem miestami na hranici spisovnosti a pejoratívnosti, prosím vopred o prepáčenie. Za tri roky sa toho nazbieralo veľa a pohár trpezlivosti, zrejme nielen ten môj, už dávno pretiekol.

Boli to pekelné tri roky, na začiatku ktorých si hneď a bez okolkov moc uzurpoval primitivizmus. Ideologický, arogantne nadradený, sprostý primitivizmus. Drzý, vulgárny, urážajúci, ponižujúci, nariaďujúci, zakazujúci, obmedzujúci a naše životy cieľavedome komplexne programovo devastujúci. Primitivizmus, slúžiaci cudzej veľmoci a svojvôli Bruselu a kriminalizujúci všetko národné, vlastenecké, slovenské. A opozičné tiež. Vládla nám hlúposť, krížená s mentálnou tuposťou, bezcitnosťou, samoľúbosťou a exhibicionizmom. Vládol nám všetkými možnými mocenskými prostriedkami vnucovaný a mainstreamom bez zaváhania súdružsky podporovaný amerikanizmus v jeho najchrapúnskejše podobe. Bola to "ničota" z legendárneho Nekonečného príbehu. Moc nad nami si uzurpovali prasce, neštítiace sa ničoho. A psychopati, podvodníci, luhári a kupci s funkčnou mocou.

Bliakali po nás ako po hovädách

Pamätáte sa? Vy opice, vy dezoláti, vy konšpirátori, vy hoaxeri, vy antivaxeri, vy rusofili, vy putlerovci, vy fašisti. Takto oslovovali nás, občanov, z ktorých daní si plnili válovy, financovali svoje exkluzívne opiáše v luxusných destináciách, z daní ktorých si cez štát milióny prelievali do svojich súkromných firiem. Drzo bez našej vôle a za našich protestov prilievajú zbrojný benzín do ohňa vojny na Ukrajine, v našom mene nechávajú zabíjať sa navzájom slovanov, a to za hlučného rehotu tamtých bezcitných agresorov za oceánom. Ignorujú nás, občanov, naše potreby, našu hospodársku biedu, naše ekonomické zúfalstvo, náš zúfalý boj o prežitie a zas len naše milióny prelievajú do proamerických spolkov namiesto toho, aby ich dali do výstavby našich nemocníc, škôl, škôlok, ciest. Ignorujú naše pocity, námietky, protesty a ak sme príliš hlučne "proti", zakazujú nám vyjadrovať sa, dávajú nám náhubky, vypínajú informačné zdroje, ktoré oni neovládajú, zavádzajú štátom a prezidentkou posvätenú cenzúru. Argumentujúc, že "to je demokracia".

Ako sudy plné hován

(Prepáčte, ospravedlňujem sa. Raz, ešte keď som smel pracovať vo verejnoprávnom rozhlase, mi skúsený majster zvuku za mixpultom vyčítal - "Ivan, nesmieš sa k človeku nikdy prihovárať ako sud, plný hován. Každý človek si zaslúži úctu a láskavosť, ak nie už pochopenie".) Nie, k nám sa naša moc tri roky správala ako sud, plný hován, občas na nás aj svoj obsah vyšlechla. Úmyselne, aby sme vedeli, kde je na malom dvorci s dlhým bičom ten pre nás určený kút. A intelektuálne to tiež bol takýto sud. Morálne a hodnotovo taktiež. Orwellova farma, na ktorej prasce prevzali moc nad ostatnými. Spolu s Orwellovým románom 1984 (Román podáva príbeh Winstona Smitha, úradníka Ministerstva pravdy Oceánie, jedného z troch superštátov existujúcich na svete v roku 1984.)

Koho teda nevoliť?

Ja nebudem voliť klamárske svine, ktoré si privlastnili pravdu, prezliekli ju do lži a tú do nás denne vyrevúvali zovšadiaľ. Aj z bilbordov. Ja nebudem voliť  diktátorov, ktorí tu zaviedli cenzúru, ani tých, ktorí tak Bruselu ústretovo siahli na moje slobody a občianske práva. Možno si to už oni ani nepamätajú, veď pamäť sídli v mozgu, ktorý u nich evolučne zakrpatel, ale ja si covidové časy pamätám. A nielen tie. Nebudem voliť tých, ktorým neprekáža gestapácka propaganda mainstreamu, naopak, ešte ju podporujú a tešia sa z nej a profitujú z nej. Nebudem voliť tých, ktorým sa do zadku vložili "moderátori" a "moderátorky" a správajú sa k nim ako k nedotknuteľným a nekritizovateľným. Nebudem voliť nikoho, kto má v hube heslo "rodina" a má konkubín vrchovatý dostatok na splodenie celej futbalovej jedenástky aj s trénermi a masérmi. Nebudem voliť sprostosť, doslovnú sprostrosť. Ani nevzdelanosť. Ani nekompetentnosť A už určite nie bezohľadnosť. Nebudem voliť eurohujerov, ukrohujerov, vojnohujerov, ani žiadnych iných hujerov. Nebudem voliť hlasovacie stroje a ani kandidátov, o ktorých viem, ako hlboko z vďaky za kandidatúru trčia svojim straníckym pasákom zo zadku. Nebudem voliť nikoho, pre koho je Slovensko iba nutné zlo. Zostávam verný prísahe, ktorú som kedysi na meno mojej vlasti vyslovil. Aj keď žijem v jej nástupníckom subjekte.

P.S.

Vážení čitatelia, najbližšie dni, až do toho posledného septembrového, patria nám, nie im. A bolo by nádherné, keby sme si po prvom októbri mohli povedať, že nám patria aj najbližšie štyri roky.

„V totalitných režimoch sa idioti dostávajú k moci intrigami a násilím, v demokracii slobodnou voľbou.“ —  Gabriel Laub český esejista a publicista.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme