Všetky média okamžite reagovali na informáciu o tom, že Špeciálna prokuratúra podala na Štefana Harabina obžalobu za jeho výroky na sociálnej sieti, kde mal schvaľovať postup ruskej invázie na Ukrajinu krátko po začatí vojny a v tejto správe to dokonca ospravedlniť tento postup snahou Ruska zastaviť postup Ukrajiny, ktorá bola vyhlásená z jeho strany za nacistickú, ktorá zavraždila niekoľko tisíc ľudí. Bez znalosti vierohodných historických a encyklopedických faktov o takomto tvrdení je potrebné chápať, že obžaloba ktorá bola podaná na Štefana Harabina dosť presne hovorí o dvoch skutkoch v súvislosti s týmto názorom .

Jedná sa o §423 spočívajúci v hanobení národa, rasy a presvedčenia, ktorý definuje skutkovú časť takto:

(1) Kto verejne hanobí

a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo

b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase,národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti,náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

Druhým skutkom je § 338 Trestného zákona, teda schvalovanie trestného činu.

I keď nepoznáme obsah samotnej obžaloby, predpokladáme, že sa jedná o jeho naplnenie v tom, že napadnutie Ukrajiny je samo o sebe trestným činom, kvalifikovaným v našom zákone a našou jurisdikciou.

Čo na to hovorí odborná verejnosť?

Známy sudca JUDr. Peter Šamko už 04.09.2022 publikoval odborný článok práve k téme schvalovania trestného činu v kontexte a svetle schvalovania agresie  Ruska voči Ukrajine.

S odvolaním sa na predošlé príspevky Františka Vojtuša dáva významu schvalovanie a definície trestnosti samotného skutku ktorým má byť agresia veľmi presné právne definície, z ktorých vyberráme aspoň niektoré:

Verejne schvaľovať, v zmysle § 338 ods. 1 Tr. zák., možno preto aj trestné činy, ktoré sú definované v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (333/2002 Z.z., dodatok č. 139/2014 Z.z.), pričom právomoc tohto súdu sa týka trestných činov genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a trestného činu agresie. Autor článku teda správne uvádza, že napriek tomu, že trestný čin agresie (vo význame začatia útočnej vojny proti inému suverénnemu štátu) nemá svoj odraz v Trestnom zákone v samostatnej skutkovej podstate trestného činu, je podrobne vymedzený v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu a v jeho dodatku (článok 8bis), ktorý je pre  SR platný a účinný[4].

Z tohto pohľadu teda možno viesť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. aj na tom skutkovom základe, že páchateľ verejne schvaľuje začatie útočnej vojny, teda trestného činu agresie a to s poukazom na čl. 8 a čl. 8bis Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. zatiaľ nebol nikto súdnym orgánom právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu agresie

Peter Šamko sa pýta: „Je možné hovoriť o spáchaní trestného činu agresie v zmysle Rímskeho štatútu, ak napadnutý štát (obeť útoku) neratifikoval, t. j. nepristúpil v tejto časti k tejto medzinárodnej zmluve? Je možné vôbec hovoriť o spáchaní trestného činu agresie v zmysle Rímskeho štatútu ak je tu vylúčená jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora pre tento trestný čin a to na základe výlučného rozhodnutia Ukrajiny (ale aj Ruskej federácie) Rímsky štatút neratifikovať? Súčasťou tohto ozbrojeného konfliktu nie je SR a preto pri riešení predbežnej otázky, či došlo vôbec k spáchaniu trestného činu, ktorý mal byť páchateľom schvaľovaný je podstatným to, či sa Rímsky štatút vôbec (ohľadne trestného činu agresie) vzťahuje na bojujúce štáty.“

Z hľadiska teórie práva, keď doteraz v našich podmienkach nebola aplikovaná takáto súdna prax treba poznamenať, že obžaloba Štefana Harabina okrem naplnenia skutkovej podstaty hanobenia národa a jeho paragrafového znenia má problém aj so samotným schvalovaním niečoho, čo OČTK nazvali trestným činom, Teda agresiou Ruska, aj keď táto bola vo všeobecnosti medzinárodným spoločenstvom a každým rozumným názorom odsúdená. Z právneho hľadiska ale obžaloba musí byť jednoznačná, striktná a musí zodpovedať nášmu právnemu systému.

V tejto súvislosti JUDr. Peter Šamko uvádza:

„A teraz to podstatné. Ukrajina, podobne ako napríklad Rusko, či USA, Rímsky štatút podpísala, ale neratifikovala, t. j. nepristúpila k nemu. Ukrajina urobila dve prehlásenia podľa článku 12 ods. 3 Rímskeho štatútu[7] o prijatí ad hoc jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu a to za obdobie začínajúce novembrom roku 2013 na dobu neurčitú, avšak len vo vzťahu k zločinom genocídy, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom, nie však aj vo vzťahu k zločinu agresie.“

„Vzhľadom na tieto vyhlásenia je preto možné dospieť k záveru, že pri rusko-ukrajinskom konflikte sú splnené predpoklady pre založenie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu, avšak nie vo vzťahu k zločinu agresie.“

Samotné výroky Štefana Harabina samozrejme budú prednesené ako meritórna časť definície skutku ako tendenčné, nepravdivé, úmyselné  a práve smerujúce k naplneniu oboch paragrafových znení. Dá sa očakávať, že Harabín sa bude brániť v troch rovinách:

Bude tvrdiť, že jeho výrok o tom z akého dôvodu vznikla agresia Ruska voči Kyjevu je pravdivý a citovaný

Zrejme bude tvrdiť, že jeho vyjadrenie o tom, že by konal rovnako ako Putin je len hodnotiaci úsudok a nie schvaľovanie trestného činu

Samozrejme sa bude opierať práve o samotný inštitút zločinu a kvalifikovanosti trestného činu ktorého schvaľovanie sa mu kladie za vinu, lebo ani podľa vyjadrenia vážnych právnych autorít schvaľovanie agresia ani podľa rímskeho práva a bsenicu ich sinatárov nie je trestným činom, preto schvaľovanie je len právna domienka.

Štefan Harabin zotrváva na svojom výroku za ktorý je žalovaný

Poznajúc Harabinovu kvalifikáciu, zaťatosť v prípade presadenia svojho presvedčenia a samozrejme aj úspešné právne spory kde si ich presadil predpokladáme, že za širokej účasti médii nám bude predvádzať nielen pravdivosť svojich tvrdení, ale aj právnu argumentáciu. Vlastne nie je celkom pochopiteľné, že prečo práve tento prípad oproti množstvu tisícov podobných vyjadrení je práve zaujímavý. Je zrejme za tým zviditeľnenie rovnosti práva voči každému a snaha o jeho ideologické umlčanie. Alebo samotná osoba Harabina.

Harabin ešte pred tým ako verejnosti bola známa skutočnosť o jeho obžalovaní však poskytol svoje stanovisko

„Na výrok, ktorý som napísal, som hrdý a kedykoľvek by som ho zopakoval. Je nesporné, že Putin a Ruská federácia postupovala v súlade s medzinárodným právom. Nemôže byť agresorom,“

Očakávame preto, že v krátkej dobe Harabin svojim vlastným spôsobom v sociálnych médiach alebo verejnou tlačovkou sa k tejto téme vyjadrí a pravdepodobne začne orientovať bežných slovákov práve v tom smere, ktorá možno nebude najpriaznivejšia pre podporovateľov Ukrajiny. Je to jeho osobný politický boj, ktorý sa dostal do konfliktu s predstavami orgánov činných v trestnom konaní a bude ho musieť zviesť verejne. Podľa zásady bezprostrednosti na hlavných pojednávaniach, kde sa obžaloba bude prejednávať.

Nie sme ďaleko od pravdy, keď vidíme že sa tu schyľuje k právnej a k historickej argumentácii v rovine, ktoré bolo do dnes tabuizovaná a Štafan Harabin sa to chystá odhaliť. K tomu dostal vynikajúci priestor a mediálnu pozornosť.

Zdroj: Eurorešpekt/ Právne listy/ Hlavný denník

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik