Zostávajú už len dva dni do vyhlásenia volieb a v príbuzných táboroch vzniká tlak na spájanie strán, ktoré sú dnes pod hranicou zvoliteľnosti. Vyveštiť, ako predčasné voľby môžu dopadnúť sa pokúsil už aj expremiér a líder OĽaNO Igor Matovič, my vám však prinášame vedeckejší pohľad, ako krištáľovú guľu.

Matovič si myslí, že ak sa tento týždeň malé strany nespoja a ak progresívni akoženovinári neprestanú so svojou vyšše trojročnou manipulatívnou vojnou voči OĽaNO, realistický výsledok volieb vidí jednoznačne. Slovensko sa podľa neho rúti do pekla.

Podľa najnovšieho májového prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza sa pod hranicou zvoliteľnosti dnes môže nachádzať až šesť strán. Preto v príbuzných táboroch vzniká tlak na ich spájanie. Pri hranici zvoliteľnosti sa dokonca aj pohybuje SaS, ktorej líder Richard Sulík ešte v apríli proklamoval, že má v pláne parlamentné voľby vyhrať.

Znamená to, že v stávke je relatívne veľké množstvo hlasov, ktoré môžu teoreticky skončiť bez politickej reprezentácie. Napriek počtom nejde o neobvyklý jav. A rozhodne nie všetci pri tejto hranici majú dôvod na smútok. Jedným z takýchto subjektov je SNS, píše portál aktuality.sk.

SNS na vzostupe

Dôležitejší ako aktuálny výsledok je totiž trend. Inými slovami, či strana z dlhodobejšieho hľadiska rastie alebo klesá. A práve strana Andreja Danka chytila posledné mesiace druhý dych.

A Flourish chart

Posledné mesiace strana SNS podľa Focusu prelomila stagnáciu a pohltenie malých nacionalistických strán jej prinieslo rast. Okrem toho Danko zlákal aj bývalú televíznu hviezdu Martinu Šimkovičovú. V máji by tak SNS podľa prieskumu volilo 4,7 percenta opýtaných.

V skutočnosti však už môže byť aj v parlamente. Prieskumy totiž majú 95-percentný interval spoľahlivosti. Podpora SNS sa tak v realite pohybuje na škále od 3,1 po 6,2 percenta.

Aktuálne sa voličov SNS snaží osloviť Milan Uhrík z Republiky. Straší ich, že ak budú voliť SNS, ich hlas prepadne. Vzhľadom na dáta však jeho výzva môže zostať nevypočutá. „Voči voličovi SNS môže byť takáto výzva problematickejšia, keďže títo voliči majú podstatne vyššiu nádej, že sa ich strana môže dostať do parlamentu,“ vysvetlil riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

Koľko ich je v parlamente?

Po zohľadnení intervalu spoľahlivosti sa teda nemôžu tešiť ani strany, ktorým prieskum ukazuje hodnoty tesne nad piatimi percentami. Dnes je to konkrétne SaS, OĽaNO, KDH a Sme rodina. Všetky tieto subjekty sa v meraniach objavujú nad prahom zvoliteľnosti, upozorňuje portál.

A Flourish scatter chart

V skutočnosti sú však v problémoch. Každá z týchto strán sa viac či menej pohybuje pod piatimi percentami.

Najlepšie je na tom spomedzi týchto subjektov hnutie Sme rodina. Jeho minimálny výsledok by bol podľa májového Focusu 4,8 percenta. Omnoho hlbšie sa pod túto hranicu dostali KDH, SaS a OĽaNO s takmer identickým spodným výsledkom: 3,8 resp. 3,7 percenta.

V skutočnosti sú teda v bezpečí len Smer, Hlas, Progresívne Slovensko a Republika, ktorých minimálny výsledok nepadá pod hranicu zvoliteľnosti.

Heger KDH nepresvedčil

No po dvoch obdobiach mimo parlamentu a preferenciách medzi piatimi až siedmimi percentami sa KDH snažilo dotlačiť do širšej spolupráce viacero politikov. Najvýraznejším pokusom boli diskusie s Eduardom Hegerom z Demokratov. Expremiér však napokon nebol schopný prísť s takou ponukou, aby KDH nekandidovalo samostatne.

Len nedávno kresťanskí demokrati prilákali Františka Mikloška či exministra školstva z Hegerovej vlády Jána Horeckého.

Na rozdiel od SaS však malo KDH v predvolebných meraniach lepšie výsledky než vo voľbách. Na to dnes apeluje napríklad aj Igor Matovič.

Matovič spája čo sa dá

Jeho hnutie Obyčajní ľudia sa chce zachrániť v parlamente osvedčenou metódou – pospájaním rôznych mikrostrán a jednotlivcov, ktorí mu napokon zabezpečia potrebné percentá.

Tento postup už OĽaNO medzičasom pretavilo aj do názvu. Po novom sa oficiálne volá OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK.

Demokrati na chvoste

Samostatnou kapitolou sú dnes Demokrati. Strana na čele s expremiérom Eduardom Hegerom mala silný nástup. Podarilo sa jej osloviť päť percent respondentov, no nedokázala si túto podporu udržať. Aktuálne sa pohybuje zhruba na troch percentách a podľa májového Focusu ani horná hranica ich podpory nepresahuje kvórum.

„Projekt Demokratov potrebuje nový impulz, ktorým dnes asi môže byť už len spájanie sa, prípadne príchod výraznej postavy, ktorá je široko akceptovaná medzi stredopavými voličmi. O druhej z týchto možností (o príchode) momentálne neviem. Je podľa mňa veľmi pravdepodobné, že ak pôjdu všetky tieto strany do volieb samostatne, tak žiadna z nich nedosiahne na päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu,” vysvetľuje Slosiarik z Focusu.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik