Štatistici zo ŠÚSR nás presviedčajú, že ceny nestúpli tak astronomicky, ako to vidí zákazník v obchodoch. Čím to je? Veď rožok, za ktorý sme nedávno zaplatili 6 centov, dnes stojí dvakrát toľko.
Štatistické grafy hovoria jedno, skúsenosť zákazníkov niečo iné. Matematik vysvetľuje, ako je to možné – peniaze strácajú hodnotu. Pravdu však majú aj štatistici, ich výpočty totiž nezahŕňajú rôzne cenové výkyvy, ktoré majú na svedomí rôzne akcie v supermarketoch. Ceny nám „utešene stúpajú“, naproti tomu reálne mzdy podľa štatistiky klesajú.
ŠÚSR tvrdia, že medziročná inflácia v apríli dosiahla necelých štrnásť percent. Bývanie, energie a vodné stúpli o 12,3 percenta a nárast o 26,1 percenta zaznamenali potraviny.
„Z osobného záujmu som si dal trošku práce a porovnal skutočné ceny, ktoré som platil v rámci máj/2023 (podľa blokov a výpisov účtu) voči 2022 a 2021. Na moje prekvapenie, čísla sa ani zďaleka nepodobajú indexom cien potravín z verejných štatistík Štatistického Úradu SR,“píše na sociálnej sieti Daniel Joannes Furka z Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý spoločne s ďalšími vedcami vyvinul začiatkom koronakrízy dýchací prístroj.
Furka upozorňuje, že mäso šlo hore podľa ŠÚSR o 30,5 percenta, podľa jeho výpočtov o 81 percent. Mlieko podľa štatistikov stúplo o 35,7 percenta, realita je 64 percent. Ceny syra podľa štatistikov stúpli o 37,5 percent, realita je stopercentný nárast. Chlieb namiesto štatistických 27 percent reálne stúpol o 59 percent.
„Tu sa jedná miestami o niekoľkonásobné zdraženie v 2×100 percent, až 4×100 percent,“ uvádza Furka s tým, že pre naše peňaženky to znamená fakt, že peniaze strácajú na hodnote. Kým v roku 2021 ak ste urobili nákup za necelých 50 eur, o rok neskôr ste za rovnaký nákup dali cez 60 eur, dnes vám zaň „odíde“ stovka.
„A tu je už naozaj prúser ako delo, že tisíc eur stratilo viac ako polovicu skutočnej hodnoty. Proste za dva roky si skutočne kúpime o polovicu menej reálnych vecí (**verejná štatistika uvádza že tisícka za toto obdobie stratila hodnotu iba o 150 – 180 € – toto nazvime teoretická hodnota). A zas raz máme potvrdený rozdiel medzi teóriou a praxou,“ dodáva Furka.
„V mesiaci január až august 2022 boli medzidenné a medzitýždenné pomery riadne: zľavové ceny úplne inak distribuované ako tento rok. V roku 2023 sa ceny menili na zľavové a naspäť s viac ako 1,6-násobnou frekvenciou oproti 2022 a takisto bolo nutné zarátať napríklad zníženie gramáže u produktov, ktoré ceny naoko nezmenili. Takisto rozdiel medzi zľavovými a riadnymi cenami je v roku 2023 o 62 % (Cl=0,9) vyšší. Ak zarátam tento útlm, dostanem neuveriteľne krásne čísla s rozdielom maximálne 5 % oproti oficiálnym štatistikám,“ vysvetlil Daniel Furka.
„Buď budeme 3 dni striehnuť v Tescu na kúpu chleba za výhodnú cenu, alebo si ho môžeme kúpiť bez zľavy a 10 dní pred výplatou sa môžeme sýtiť pocitom, že to nie je také zlé, však v telke vraveli, že sa zdražilo v priemer iba 12 až 19 percent,“ ironizuje Furka.
„Reálna priemerná mzda na Slovensku klesala už štvrtý štvrťrok po sebe, pričom v období od októbra do decembra medziročne klesla o 7,6 % a zaznamenala tak najväčší pokles od roku 2000,“ informovali štatistici v marci s tým, že za celý rok 2022 klesli reálne mzdy o 4,5 percent pri rýchlo rastúcej inflácii.
„Hoci mzdy v SR rástli tempom, ktoré patrilo k najvýraznejším za posledných 20 rokov, nedokázali odolať inflácii, a to už piaty kvartál po sebe. Reálny rast miezd v 1. štvrťroku 2023 dosiahli iba pracujúci v ubytovacích a stravovacích službách, ktorí majú ale dlhodobo najnižšie zárobky,“ priblížili štatistici.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme