Pamätáte sa ešte na tie dni? Vtedy, keď státisíce po slovenských námestiach skandovali „dosť bolo“? Samozrejme, mediálne „hviezdy a hviezdičky“ o tom nič nevedia, lebo vtedy ešte kadili do plienok. Nevedia o tom ani rôzne Remišové či Šeligovia. Poľný feldvébel Jaro Naď si vtedy ťahal ako deväťročný káčera na špagátiku (toho plastového, ale to je úplne jedno), progresívny predseda mal päť rokov a princezná z paláca ešte nebola plnoletá.
Vtedy sme horeli nádejou. Dúfali sme, že už naozaj „bolo dosť“. Potom nás postupne povyhadzovali zo zamestnaní – vraj v rámci „omlaďovania“, usporiadali si nenápadný tekutý štátny prevrat a teraz majú všetko v rukách. Dokonca, aj naše názory, našu slobodu, naše právo na vyjadrovanie. Naše sny ich nezaujímajú, oni majú predsa tie svoje. Ešte aj disidenti pred rokom 1989 žili dôstojnejšie, ako dnes každý, kto má iný názor, ako hlása režim týchto navonok blbečkov, ale inak veľmi „vychcaných“ kariéristov. Vtedy si nikto nedovolil disidentom verejne nadávať, áno, niektorých zavreli, veď už len na to čakáme dnes, kedy sa k tejto praxi režum vráti.
Boj s bezcharakternými hlupákmi nemožno vyhrať s jedinou zbraňou – slušnosťou
Áno, možno ho vyhrať nohami, napríklad, v deň volieb. Zachytili ste, ako mainstream začal masírovať tému elektronických volieb zo zahraničia? Tušíte, aké státisíce sú za hranicami nášho štátu verbované do volieb? To je piata kolóna progresívcov. Ľudia, ktorí odišli, ktorí neplánujú návrat, ale ktorí tvoria volebné masy Čaputovcov a Šimečkovcov. Volebné prieskumy síce udávajú, koľko percent hlasov môže získať tá ktorá strana u nás, ale nezarátavajú sa do nich hlasy spoza hraníc. A na to sa treba pripraviť. Inak ako tým, že každý, kto vládze, voliť pôjde, sa to nebude dať. Aj moja 91 ročná matka ma požiadala, aby som jej vybavil voličský preukaz, lebo je odhodlaná voliť aj vo svojom veku, bez ohľadu na to, kde práve v deň volieb bude. Lebo podľa nej „tak svinská politika“ tu ešte nebola a to zažila aj päťdesiate roky minulého storočia v „plnej paráde“.
Chceme tu Šimečkov, Čaputové, Remišové, Šeligov, Naďov, Matovičov? Reprízu trojročného temna?
Desivá predstava. Jedni so svojou ideologickou brutalitou v smokingoch a plesových róbach, tí druhí rovno bez okolkov v zablatených bagandžiach. Reagovať na ich morálne pokrytectvo a dvojité štandardy morálky v konfliktných situáciách je náročné. Väčšinou sme tak prekvapení, že nevieme ako sa v takej situácii zachovať. Aj preto o takýchto náročných situáciách treba písať. Hovoriť. Pripravovať sa na ich riešenie. Mobilizovať sa. Nepodľahnúť, nerezignovať. To je to, na čo čakajú ako „kura na sopeľ“ – že to vzdáme, že nás umlčia, že podľahneme ich brutalite, že uveríme ich mediálnym propagandistickým a hrubo lživým kohortám. Že dostanú štát na zlatom podnose. A že odpadkov v podobe nás, inak zmýšľajúcich, sa potom raz navždy zbavia.
Videli ste ten marazmus v priamom prenose?
Sledovali ste, čo sa u nás deje tri roky? Vyrovnávali ste sa so všetkými absurditami, ktoré nám predvádzala a na našej koži testovala vláda psychopatov, šialencov, tupcov, zadubencov, hlupákov a egomaniakov? Avanturistov, ktorí z parlamentu spravili trhovisko s tovarom ako sú funkcie, ideológie, biznis, špáradlá v nose a obsah muničných skladov a leteckých hangárov? „To, že nevyvážame zo Slovenska banány, ešte neznamená, že nie sme banánová republika. Skorumpovaný a neefektívny štát máme. Pri naháňaní domácich oligarchov sme si nevšimli, že je ovládaný cudzími firmami. Kedysi sedeli pri československých komunistických pohlavároch ruskí poradcovia, dnes sedia pri slovenských ministroch äa prezidentke) zástupcovia veľkých zahraničných konzultačných a počítačových firiem. Alebo rovno vlád. Dokáže niekto vyšetriť korupciu a rozkrádanie, ktorých sa tieto nadnárodné firmy na našom území dopustili? Čo presne radia títo konzultanti slovenským politikom? Nie sú náhodou v konflikte záujmov? Štát obchoduje so zahraničnými firmami a prácu za ne robia najatí slovenskí dodávatelia. Robíme lacných pracovníkov cudzím firmám vo vlastnej krajine – farmári obchodným reťazcom, slovenskí inžinieri a robotníci nadnárodným korporáciám a ich manželky a dcéry chodia opatrovať seniorov do zahraničia.“ Napísal raz jeden z mojich priateľov.
Tak čo, nebolo a nie je toho už dosť?
Je asi najvyšší čas začať si púšťať Karla Kryla. Napríklad tú, ktorú dnes žiadne rádio nezahrá – prečo asi? No, keď ich vlastnia rôzni „kollárovci,“ niet sa čo čudovať. Tak si prehrajte napríklad túto. Volá sa Demokracie:
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik