Exminister školstva SR Juraj Draxler rozoberá vo svojom facebookovom príspevku vojnu na Ukrajine, pričom poukazuje na „toxickú úlohu“ propagandistov, ktorí pomáhali vzbudzovať úplne nereálne očakávania.

Kolaps ruských verejných financií?

Draxler v úvode svojho statusu konštatuje, že bývalý minister financií Ivan Mikloš vo svojom najnovšom komentári tvrdí, že Rusko dlhú vojnu hospodársky unesie, avšak Ukrajina nie.

Exminister pripomína, že ešte v polovici apríla Ivan Mikloš tvrdil, že "ešte v tomto roku ruské verejné financie skolabujú a Rusko si bude musieť vybrať medzi inflačným tlačením peňazí alebo krutými rozpočtovými škrtmi. Obe tieto možnosti by však znamenali alebo nemožnosť ďalšieho financovania vojny proti Ukrajine, alebo zásadné negatívne ekonomické a sociálne následky pre ruské obyvateľstvo."

Podľa Draxlera nebol tento aprílový komentár v zásade výnimočný, pretože Mikloš pravidelne zverejňuje komentáre, v ktorých napríklad preberá tvrdenia „objasňujúce“ to, ako sa ruské verejné financie idú už-už rozsypať, prípadne obviňuje Medzinárodný menový fond z naivne optimistického pohľadu na ruskú ekonomiku, ak ten Rusku predpovedá rast.

Podľa Draxlera si Mikloš občas pomôže aj lžou. „Napríklad pri ruskom defaulte pred rokom Mikloš slovenskému publiku vysvetľoval, že Rusko sa jednostranne rozhodlo zaplatiť západným veriteľom v rubľoch. Tí to neakceptovali a Rusko sa technicky dostalo do defaultu,“ pripomína Draxler.

To však podľa Draxlera nie je pravda. Exminister vysvetľuje, že Rusko sa pokúsilo použiť dolárové a eurové aktíva priamo deponované v Moskve, ale kvôli sankciám ich Euroclear odmietol previesť.

Mikloš mení rétoriku

Miklošov aprílový komentár je podľa Draxlera skôr naivný. Odvoláva sa na články vo Financial Times tvrdiace, že treba zmraziť "tieňové devízové rezervy Ruska", teda obmedziť nakladanie so zdrojmi ruských energetických podnikov, a potom vraj príde sľúbený kolaps.

Podľa Draxlera to však bol výstrel do prázdna. Západné vlády podľa neho nenašli spôsob, ako ešte viac na ruské firmy zatlačiť – zvlášť, keď Európa stále nejakú časť ruského plynu aj ropy potrebuje.

Čo sa týka zvyšku tovarovej výmeny, Rusko sa podľa Draxlera jednoducho preorientovalo na nezápadné krajiny.

Okamžitý kolaps ruskej ekonomiky teda vypadol zo scenárov a Ivan Mikloš mení rétoriku, konštatuje Draxler.

Draxler tvrdí, že Mikloš tak robí v súlade s tým, ako ju mení aj západná tlač. Teraz podľa Draxlera Mikloš pre zmenu opakuje tvrdenia z článku The Economist, že Rusko nemá na intenzívnu hospodársku mobilizáciu s cieľom vojnu rýchlo vyhrať. To je podľa exministra školstva „postavené dosť na vode“, ale v súlade s argumentom, že preto treba Ukrajine v čo najkratšom čase dodať čo najviac zbraní.

Druhou časťou posolstva podľa Draxlera je, že z dlhodobého hľadiska Rusko konflikt unesie. Článok v Economiste je podľa Draxlera v súlade aj s ďalšími náznakmi na Západe, že v prípade neúspechu ohlasovanej ukrajinskej protiofenzivy by sa už malo tak nejako začať rokovať, čo vlastne s tou vojnou ďalej.

Úloha propagandy

Konflikt podľa Draxlera vyvoláva nezmyselné tvrdenia, živené propagandou buď jednej alebo druhej strany. Ruské televízie zvykli podľa neho ukazovať, že na Západe v supermarketoch chýba tovar a že ľudia tu idú mrznúť. Západná propaganda zase mesiace predpovedala vyčerpanie ruských zásob rakiet s plochou dráhou letu a podobne, pripomína Draxler.

„Jedni hlásali skorý kolaps Ukrajiny, druhí Ruska. Nesplnilo sa ani jedno ani druhé, také proste konflikty často sú – komplikované,“ konštatuje Draxler.

Podľa Draxlera majú Rusi z protiofenzivy zjavne do určitej miery strach. Na druhej strane, aj keď Ukrajinci by mohli Rusom prípadne zasadiť ťažšie údery, nikto príčetný nepredpokladá, že by ich vedeli vyslovene poraziť a vytlačiť z Ukrajiny, tvrdí Draxler. Rusi sú podľa Draxlera zabrdnutí v konflikte, do ktorého išli, keďže nevedeli riešiť problém Ukrajiny inými nástrojmi a tak nakráčali do „dlhej a krvavej vojny“, na konci ktorej na tom budú bezpečnostne prinajlepšom rovnako, ako na začiatku, pravdepodobne však horšie.

„Budú síce tvrdiť, že nemali inú možnosť, ak by čakali, Ukrajina by sa im tak či tak stávala viac nepriateľskou a bola predsunutou platformou pre americké záujmy, čo je pravda, ale - čo vyriešili?,“ pýta sa Draxler.

Na druhú stranu podľa Draxlera časť Ukrajincov, najmä prezident, konflikt predáva ako možnosť cez širokú vojnovú mobilizáciu spoločnosti riešiť aj iné problémy krajiny a zefektívniť ju a zároveň ju dostať do prosperujúceho Západu.

„Aj to má čisto teoreticky svoje rácio, ale jednak je to celé, opäť, vykúpené strašnými ľudskými aj hospodárskymi stratami, ku ktorým nemuselo dôjsť, ak by vláda postupovala rozumnejšie. A jednak to s tou budúcou prosperitou bude veľmi, ale veľmi zložité,“ píše Draxler.

Podľa Draxlera bolo treba riešiť problém ešte predtým, než sa dostal do akútnej fázy. V tomto kontexte treba podľa neho upozorňovať na „toxickú úlohu rôznych propagandistov, ktorí pomáhali vzbudzovať úplne nereálne očakávania“, pričom Draxler pripomína, že títo propagandisti to robili aj po vypuknutí konfliktu.

„A realizmus, ako začína prichádzať teraz, aj v podobe uznania schopnosti Ruska konflikt hospodársky ustáť, je medzitým kruto vykúpený prinajmenšom desiatkami tisíc mŕtvych,“ uzatvára exminister svoj príspevok.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme