Europoslanec Milan Uhrík poskytol rozhovor pre Hlavný denník, v ktorom sme sa venovali reakcii europoslancov na novú  „súkromnú vládu“ prezidentky na Slovensku, problematike EÚ a možnosti prijatia Ukrajiny medzi ostatné členské štáty, sankciách, registrovaných partnerstvách a iných dôležitých témach.

HD:Aké reakcie na novú slovenskú vládu ste zatiaľ zachytili zo strany europoslancov a vôbec predstaviteľov zahraničných štátov? Ako ju vnímate Vy?

Milan Uhrík: Zahraniční predstavitelia nehľadia na túto otázku tak citlivo ako my, občania, ktorých sa zmena vlády bytostne dotýka. Tu musím dodať, že nejde o úradnícku vládu, ktorá by bola vytvorená na základe konsenzu naprieč politickým spektrom. Ide o „súkromnú vládu“ prezidentky, ktorá si ju dosadila v tomto období z jediného dôvodu. Obávala sa, že v predvolebnom období by nemusela byť podpora Ukrajine zo strany vládnych strán v kampani tak jednoznačná a silná. Preto si „povyberala hrozienka“ z atlantického koláča. Pretože práve atlantizmus je veličina, ktorá všetkých spája či už ide o „dúhových“ progresívcov, mimovládnych karieristov alebo proamerických „neokonov“, ktorí sa tvária ako kresťanskí demokrati. Obávam sa, že nemôžem vyjadriť dôveru vláde, ktorej pozadie je nedôveryhodné. Navyše, prezidentka pri tvorbe tejto „súkromnej vlády“ zavrhla zásady parlamentnej demokracie.

HD:Aký je Váš názor na mierový plán Číny v súvislosti s vojnou na Ukrajine?

Milan Uhrík: Tento názor je jednoznačný. Mierový plán Číny má mnoho kritikov najmä zo strany Bieleho domu a bruselských úradníkov. Ale nikto nepredložil ani lepší, ani žiadny iný. Preto je na stole len čínsky plán. Nie je dokonalý, ale je to základ, od ktorého sa dá odraziť. Každopádne hovorím, že jeho racionalita a snaha o porozumenie je na vyššej úrovni ako vyhlásenia novinárov, komentátorov, politikov a diplomatov na bruselských a atlantických platformách.

HD:Aký je Váš názor na možnosť prijatia Ukrajiny do EÚ?

Milan Uhrík: Počuli sme mnoho slovenských predstaviteľov, ktorí sú po vzore Bieleho domu nadšení touto myšlienkou a dokonca cudzím diplomatom sľubovali „európsku cestu“ pre Ukrajinu. Bez ohľadu na to, či túto integráciu podporovať budú alebo nebudú, v súčasnom nastavení je vstup do EÚ pre Ukrajinu nemožný z viacerých príčin. Je tu aspekt prebiehajúceho konfliktu, neschopnosti vykonávať reformy, ekonomického rámca, súdnych reforiem, korupcie a mnohých ďalších. Rozumiem Bruselu, že sa snaží meniť metodiku hodnotenia reforiem a natoľko „podliezať“ podmienky pre vstup, aby nakoniec mohol vyhlásiť, že Ukrajina podmienky spĺňa. Ale po prvé, je to čisté bláznovstvo. Po druhé, je to nespravodlivosť voči všetkým štátom, ktoré sa museli dlhé roky pripravovať vôbec na kandidátsky status, nie to ešte na členstvo. A po tretie, je to zlý signál navonok. Svedčí o nedôveryhodnosti európskych úradov a ich tendencii kriviť platné pravidlá, len aby sa prispôsobili ideologickej alebo politickej línii. A táto línia je iracionálna.

HD:Čo si myslíte o protiruských sankciách EÚ? Ich cieľom mali byť vážne dôsledky za konanie Ruska v súvislosti s Ukrajinou a zmarenie schopnosti Ruska pokračovať v agresii. Dá sa vôbec povedať, že by v niečom boli protiruské sankcie úspešné?

Milan Uhrík: Sankcie samozrejme vplývajú na ruské hospodárstvo, avšak predpokladám, že Rusko takéto kroky očakávalo a na tento scenár sa pripravilo. Odvrátenou stránkou sankcií však je, že nám, Slovensku, ako aj Európe, sankcie škodia ešte viac. Všetko sa zdražuje, za všetko platíme viac. A či boli úspešné? Odpoveď je jednoduchá. Nič z toho, čo bruselskí byrokrati sľubovali, že sa po uvalení sankcie stane, sa neudialo. Vojna sa neskončila. Ruské hospodárstvo nepadlo na kolená, ale naopak vykazuje väčší elán ako európska ekonomika. A nakoniec, žiadna izolácia sa nekoná. Snáď len v hlavách euroatlantických „mažoretiek“, ktoré sa arogantne považujú za „celý civilizovaný svet“, čo je skutočne urážkou pre všetky štáty a národy s neutrálnou zahraničnou politikou. Sankcie treba zrušiť, aby energie pre občanov a priemysel boli lacnejšie.

HD:Dá sa očakávať, že Európska únia bude tlačiť na presadenie registrovaných partnerstiev či homosexuálnych manželstiev voči krajinám, ktoré ich ešte nezaviedli?

Milan Uhrík: Predpokladám, že sa o to budú pokúšať. Nedávno sme videli „dúhovú koalíciu“ frakcií sociálnych demokratov, zelených a progresívcov v otázke pristúpenia celej EÚ k Istanbulskému dohovoru. Zahlasovali za to všetci, chcú to „prehnúť cez koleno“ a nanútiť dokument aj štátom, ktoré ho vytrvalo odmietajú.

HD: Čo si myslíte o tom, že Európsky parlament odhlasoval pristúpenie Európskej únie ako celku k Istanbulskému dohovoru?

Milan Uhrík:Nepotrebujeme tento dohovor. Odmietam jeho predkladané znenie a odmieta ho väčšina Sloveniek a Slovákov. Keď európski byrokrati chcú, nech si ho uplatňujú u seba doma. Len pripomeniem, že za pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru hlasovali v Bruseli strany PS/SPOLU a SMER. A KDH hlasovalo alibisticky raz za, raz proti... Tieto strany sa spoliehajú na to, že bežní ľudia hlasovania v Bruseli nesledujú. Slováci však nepotrebujú, aby nám „páni“ z Bruselu určovali počet pohlaví, výchovu detí a ako má vyzerať naša rodina. Myslím, že ako ľudia tu, v srdci Európy, máme svoj jasný pohľad na to ako má pokojný a spokojný život vyzerať.

HD: Čo si myslíte o nedostatku niektorých liekov (antibiotiká, inzulín...) v krajinách EÚ a ako by to Únia mala riešiť?

Milan Uhrík: Únia má vždy veľké vyhlásenia, ale väčšinou „skutek utek“. To dokazujú aj slová o tom, ako Únia perfektne zvládla tzv. manažment pandémie, hoci práve vtedy sa zasekla, mesiace mlčala, aby nakoniec išla cestou upierania základných práv a slobôd občanov. Následne tu boli sľuby ako budeme sebestační a ako bude všetkého dosť. No a dnes zisťujeme, že je nedostatok liekov na bežné veci, okolo februára bol nárast ochorení dýchacích ciest a všetci komisári ticho. Komisia vždy sľubuje, že iba ona môže vyriešiť „celoeurópske problémy“. Keď sa však také problémy objavia, znovu a znovu sa ukazuje, že Európska komisia je nepripravená, neorganizovaná a úplne bezradná.

HD: Má takáto EÚ ešte vôbec význam?

Milan Uhrík: Oveľa väčší význam dávala v minulosti, keď sa zameriavala na oblasti, ktoré prinášali primeraný benefit a hodnotu. Dnes dáva zmysel v hospodárskej spolupráci, zjednodušení cestovania, efektívnom čerpaní eurofondov a väčších infraštruktúrnych projektoch. Ale je tu rastúci počet tém, v ktorých sa nezhodneme. Nemôžem sa stotožniť s tým, že menším krajinám chcú vziať právo veta a hlasovacie práva. Neželám si, aby na našich ekonomikách bola páchaná „zelená“ sabotáž. Odmietam útoky na rodinu, suverenitu a slovenské tradície. Nechceme mať zlé vzťahy smerom na východ. Chceme mať dobré vzťahy na všetky svetové strany, ktoré nám prinesú prospech. Európska spolupráca má význam. Bez ohľadu na to, či to bude v rámci Únie, mimo nej alebo po jej zániku. Slovensko tu bolo pred Úniou a bude aj po nej. Európska spolupráca sa musí robiť rozumne, v duchu vzájomného prospechu a so zreteľom na odlišnosť európskych kultúr.

Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. - nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.