Dnes uplynulo 100 rokov od narodenia bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera. Kvôli jeho obrovskej osobnej reputácii a legendárnym skúsenostiam na medzinárodnej politickej scéne písali americké médiá články o „Kissingerovom storočí“. Pritom poukázali na to, že svet sa nachádza v „nebezpečnom momente“ a varujú, že dochádza k „oživeniu toxického populizmu vo svete a vzniku novej studenej vojny medzi USA a Ruskom a Čínou“. Preto „je čas, aby ho svet pre dobro seba samého znovu objavil“.
O Kissingerovi nie je možné robiť jednoduché súdy, píše Global Times. V USA sa stretol s tvrdou kritikou a skepticizmom a niektoré rozhodnutia, ktoré urobil v Bielom dome, boli tiež kritizované, ale nikto ho nemôže ignorovať. Jeho nezastupiteľná úloha v troch veľkých svetových udalostiach, ktoré zmenili históriu – Nixonova návšteva Číny, koniec vietnamskej vojny a uvoľnenie americko-sovietskych vzťahov – mu zabezpečila miesto v kronikách dejín. Kissinger dokáže prekročiť okovy hodnôt a domácej politiky, pragmaticky a racionálne vychádzať zo skutočných národných záujmov USA a presadzovať odvážnu a nápaditú diplomaciu, čo dnes USA najviac chýba.
Vizionár
Po odchode z mocenského centra Bieleho domu Kissinger ukončil svoju politickú a diplomatickú kariéru, no vydal sa na dlhšiu cestu mysliteľa a stratéga. Jeho pozornosť a zvedavosť na skutočný svet nikdy neklesli a jeho vplyv je hlboký a zohráva významnejšiu a realistickejšiu vedúcu úlohu. Súčasná zložitá a turbulentná medzinárodná situácia vyvolala vo svete hlboké znepokojenie.
Mnoho ľudí teraz venuje Kissingerovým názorom väčšiu pozornosť a dokonca dúfa, že tento storočný starček môže poukázať na efektívne riešenie súčasnej patovej situácie. To nielen ilustruje veľký úspech Kissingera ako stratéga, ale odráža aj sklamanie ľudí, že v USA nikto neprevzal opraty po takomto stratégovi. Narušenie myslenia v USA je už nespochybniteľným faktom.
Pri hodnotení Kissingerových diplomatických úspechov mnohé médiá konkrétne uviedli, že sa zaviazal čo najviac porozumieť iným krajinám, a to nielen na politickej úrovni, ale aj ich kultúre a filozofii. To sa považuje za niečo, čo mnohým súčasným americkým lídrom chýba. Fakty opakovane potvrdili Kissingerovu víziu a úsudok.
Už v 90. rokoch predpovedal rozširovanie NATO na východ. V posledných dvoch rokoch Kissinger opakovane varoval pred „novou studenou vojnou“ medzi Čínou, Ruskom a USA. Pripomenul tiež Washingtonu, aby nesprávne neposudzoval myslenie Číny. Jeho politické návrhy sa vyznačujú silnou racionalitou a pragmatizmom, ktorých nedostatok je práve najväčším nedostatkom a chybou americkej diplomacie po skončení studenej vojny, a základný dôvod, prečo USA opakovane robili chyby v zahraničnej politike.
Politika celebrít na internete
Žiaľ, v dnešnom Washingtone, kde sa rozmáha „politika celebrít na internete“, sú Kissingerove rady nevypočuté a niektorí ho dokonca považujú za „zastaraného“. Za viac ako pol storočia Kissinger lietal medzi Čínou a USA takmer 100-krát, čo z neho robí americkú politickú osobnosť, ktorá Čínu navštívila najviac. Washington však prižmúril oči pred jeho horlivými pozorovaniami historickej reality medzi Čínou a USA, ako aj jeho pragmatickými odporúčaniami. Namiesto toho si najväčšiu publicitu získali mnohí členovia Kongresu USA, ktorí nedokážu ani len lokalizovať Taiwan alebo Xizang na mape, svojimi radikálnymi protičínskymi návrhmi postupne ovplyvňovali a dokonca ovládli smerovanie americkej politiky. Toto je tragédia súčasnej americkej politiky.
Washington postupne stráca politickú odvahu, ktorú preukázali skúsení politici ako Kissinger. Kissinger počas svojej kariéry často predkladal odvážne návrhy, čo by sa mnohí ani neodvážili. Najvýraznejším príkladom je nadviazanie diplomatických vzťahov so „socialistickou Čínou“. Úspešne dokázal, že Čína, Rusko aj USA môžu vyhrať. Tento fakt platí aj dnes, ale Washington už nemá tento druh odvahy.
Minulý týždeň The Economist urobil s Kissingerom osemhodinový rozhovor, počas ktorého povedal: „Osud ľudstva závisí od toho, či sa Amerika a Čína dokážu dohodnúť.“ Dnešná medzinárodná situácia je úplne iná ako pred polstoročím, ale to neznamená, že sa zmenila základná logika mieru a prosperity. Ak pred 50 rokmi spoločné výzvy posunuli Východ a Západ za hranice ich rozdielov, potom dnes obrovské a rozsiahle spoločné záujmy poskytujú obom stranám dostatočné dôvody na to, aby sa vyhli konfrontácii. Pre horúcich politikov vo Washingtone nie je Kissingerov realizmus zastaraný. Naopak, je to liek, ktorý potrebujú.
Ako je dobre známe, Kissinger je v prvom rade Američan a zarytý obhajca amerických záujmov, no rešpekt v zahraničí si získal vďaka svojej múdrosti, racionalite a hlbokým prehľadom.
Pustite Ukrajinu do NATO
Treba však uznať, že svoje záujmy má aj Rusko. Iste, invázia na Ukrajinu bola predovšetkým Putinova katastrofická chyba v úsudku, ale ani Západ podľa Kissingera nie je bez viny.
„Myslím si, že dať Ukrajine otvorený prísľub členstva v NATO bolo veľmi zlé,“ poukazuje Kissinger na aliančný summit z roku 2008 v Bukurešti, kde bolo Ukrajine (a tiež Gruzínsku) prisľúbené, že sa „raz stanú členmi Aliancie“. Zároveň však nebol stanovený žiadny predbežný dátum a ani nebol ponúknutý plán prístupových rozhovorov.
Výsledný kompromis bezpečnosť Ukrajiny ani Gruzínska nijako neposilnil, zato rozzúril Rusov. O štyri mesiace neskôr boli ruské tanky na dohľad od Tbilisi, o šesť rokov neskôr vošli do Donbasu. Podľa Kissingera je hlavnou úlohou dneška zastaviť vojnu a to pokiaľ možno tak, aby sa do budúcnosti zamedzilo jej ďalšiemu dejstvu.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik