Bývalý minister zdravotníctva SR a súčasný predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO) sa na svojom facebooku rozpísal o projekte nemocnice Rázsochy.
Krajčí dal svojmu príspevku nadpis „Supy sa zlietajú nad Rázsochami“.
Krajčí píše, ak nemocnica Rázsochy nebude, Penta stratí konkurenciu v Bratislave, bude mať vyššie zisky a my vyššie poplatky, ďalej bude mať zdravotníkov, ktorých zúfalo v Boroch potrebuje a my „rozpavádajúce sa neefektívne“ budovy Univerzitnej nemocnice s nedostatkom personálu. Exminister tiež pripomína, že Penta aktuálne získa možnosť „súťažiť“ o ďalších 281 miliónov eur z Plánu obnovy na svoje projekty . Penta podľa Krajčího „nikdy nemala toľko dobrých dôvodov želať si, aby sa Rázsochy nepostavili“.
Aj preto sa podľa Krajčího SASka a Hlas-SD „tak vehementne snažia dotlačiť štát, aby presunul financie z Rázsoch do regionálnych nemocníc“.
Krajčí ďalej konštatuje, že Bratislavský kraj patrí medzi najbohatšie regióny Európskej únie, no jeho nemocnice sú „na zaplakanie“. Zvlášť to podľa neho platí pre budovy Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). UNB má podľa Krajčího taký investičný a modernizčný dlh, že jej prevádzka už ani nemôže byť efektívna. Poslanec tiež pripomína, že UNB patrí k najviac sa zadlžujúcim nemocničným kolosom Slovenska. „Postaviť modernú nemocnicu v Bratislave je jedna z najlepších investícií, ktorú toto mesto potrebuje. A je jasné, že jeho obyvatelia si za modernú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj radi priplatia. Napokon, čo je cennejšie ako zdravie?,“ pýta sa Krajčí.
Podľa názoru Krajčího by štátny projekt koncovej univerzitnej nemocnice zhromaždil pod jednu strechu komplexné portfólio zdravotnej starostlivosti a zároveň by vytvoril dôležité podmienky pre vedu a vzdelávanie. V tejto nemocnici by sa podľa neho vykonávali tie najzložitejšie operácie, ktoré by boli dostupné aj každému občanovi Slovenska, ktorý sa ocitne v ťažkom zdravotnom stave. Navyše by slovenskému zdravotníctvu podľa Krajčího generovala budúcich lekárov a zdravotníckych pracovníkov. „Skrátka, je to jeden z najzmysluplnejších a najpotrebnejších projektov nášho zdravotníctva. To, že vybudovanie tejto koncovej nemocnice trvá štátu tak dlho, je veľkou hanbou,“ myslí si Krajčí.
Krajčí ďalej pripomína, že od momentu, keď sa súkromník rozhodol len 5 kilometrov od Rázsoch postaviť svoju nemocnicu, sa projekt Univerzitnej nemocnice Bratislava neustále prehodnocuje a podľa neho môžeme mať pocit, že až sabotuje. Nemocnica mohla podľa Krajčího byť postavená, keby napríklad minister Drucker nezastavil sľubne rozbehnutý PPP projekt na Patrónke.
Krajčí pripomína, že následne boli veľké diskusie o tom, či treba zdravý skelet rozostavaných Rázsoch v hodnote 80 miliónov eur naozaj celý zbúrať. Na jeho stráženie pritom štát podľa jeho slov dovtedy vynaložil až 65 miliónov eur.
Predseda zdravotníckeho výboru ďalej píše, že keď nastúpil na ministerstvo, opakovane medializoval jasnú prioritu rezortu čo najrýchlejšie postaviť Rázsochy. Pripomína vytvorenie pracovnej skupiny zloženej z hlavných odborníkov ministerstva, zástupcov lekárskej fakulty, ako aj z projektových manažérov so skúsenosťami s výstavbou nemocníc. V rámci svojej rekapitulácie Krajčí spomína, že koncom roka 2020 mali k dispozícii platné stavebné povolenie, program požiadaviek nemocnice a dokonca aj financie z Plánu obnovy. Rázsochy tak podľa neho zrazu začali naberať ďalšie kontúry.
„Žiaľ, aj ja som identifikoval osoby, ktoré bránili jej rýchlej výstavbe. Jedným z nich bol môj bývalý generálny tajomník služobného úradu. Keď som sa s ním lúčil, povedal mi, že ak ho odvolám, na pozícii ministra vydržím už iba 2 mesiace. A mal pravdu. Od viacerých mám informáciu, že opakovane poza môj chrbát rokoval na túto tému s ľuďmi z Penty. Následne na ministerstvo prišla úderka ministra Lengvarského, ktorá prípravu Rázsoch riadila tak, že musela nakoniec z ministerstva odísť, aby sa vôbec zachovala aspoň teoretická nádej na výstavbu hrubého skeletu z Plánu obnovy,“ spomína ďalej Krajčí.
Rázsochy sú podľa Krajčího dnes opäť na križovatke. Penta otvorila svoju novú nemocnicu na Boroch, pričom sa podľa Krajčího nikoho nepýtala, či poloha novej nemocnice vyhovuje a zapadá do konceptu poskytovania zdravotnej starostlivosti na území Bratislavy, naopak rozhodla sa so slabým štátom bojovať. „Výsledkom je, že konečne majú Bratislavčania modernú nemocnicu, biznis model je nastavený dobre. Základná zdravotná starostlivosť by mala byť hradená z verejného zdravotného poistenia, nemocnica je však pripravená poskytovať široké portfólio nadštandardných služieb, za ktoré bude vyberať priame platby,“ píše ďalej Krajčí. V súčasnosti podľa exministra nemocnica bojuje o zazmluvnenie svojho gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, pričom však pripomína, že Bratislava má týchto lôžok dosť. Tu však podľa neho ide o lukratívne lôžka s vysokou pridanou hodnotou práve pre jednoduchosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zároveň spektrum možností na účtovanie nadštandardných poplatkov. Ročné paušálne poplatky v stovkách eur v bratislavských zdravotníckych zariadeniach Penty hovoria podľa Krajčího za všetko. „Bratislavčania sú ochotní si priplatiť. Najmä keď je štátne zdravotníctvo z roka na rok v horšom stave,“ konštatuje bývalý minister.
Vo svojom statuse ďalej Krajčí spomína aj problém s pracovnou silou. „Celkový nedostatok lekárov a najmä zdravotných sestier v Bratislavskej UNB je evidentný. Ak má byť súkromná nemocnica plne zabezpečená zdravotníckym personálom, ten bude nevyhnutne niekde inde chýbať. Ak by mal štát k dispozícii svoju modernú nemocnicu, takýto súkromný projekt by bol odkázaný na neúspech. A ohrozený by bol – domnievam sa – aj v situácii, keby štát v stavbe Rázsoch v súčasnosti rýchlo napredoval. Mnohí zdravotníci by si totiž radi počkali na svoju modernú štátnu nemocnicu. Preto je v záujme Penty proces výstavby Rázsoch brzdiť. A napríklad len procesy verejného obstarávania poskytujú veľa príležitostí, ako sa to dá robiť,“ tvrdí Krajčí.
Krajčí poukazuje aj na to, že kumulácia nemocníc Bory a Rázsochy nie je optimálna z geografického hľadiska, keďže obe „sú“ na západe Bratislavy. Preto podľa neho v súčasnosti silnejú hlasy, aby sa nemocnica nestavala na Rázsochách, ale skôr na východe Bratislavy. Problémom podľa Krajčího je, že tým by prišlo k ďalšej časovej strate, ktorá by ohrozila personálne obsadenie novej univerzitnej nemocnice a straty v desiatkach miliónov eur na neefektívnej prevádzke nemocníc súčasnej UNB ročne. „A to všetko len preto, že súkromník postavil nemocnicu, kde chcel, a následne sa spoľahol na to, že výstavba Rázsoch sa bude všemožne sabotovať, čo bude vyzerať ako neschopnosť štátu niečo postaviť,“ píše Krajčí.
Ďalší dôvod, prečo by sa Pente oplatilo nestihnutie a najlepšie aj presunutie výstavby Rázsoch na iné miesto Bratislavy, je podľa Krajčího finančný. „Mohla by potom súťažiť o ďalších 281 miliónov z Plánu obnovy, ktoré by sa tak už na výstavbu Rázsoch nestihli použiť a museli by sa presunúť na iné projekty. Penta má pripravené projekty v hodnote 185 miliónov eur a v súčasnosti by uvítala informáciu, že štát na Rázsochy už rezignoval a uvedenú sumu prerozdelí. Našťastie, garnitúra, ktorá tomu bola naklonená, už na ministerstve nie je. Preto sa Penta musí rozhodnúť, či projekty začne stavať z vlastných zdrojov a vysporiadať sa s neistotou, či jej štát náklady nakoniec preplatí,“ uvádza exminister.
Podľa Krajčího majú Rázsochy naozaj už iba teoretickú šancu na výstavbu z Plánu obnovy. Nádej však podľa jeho slov zomiera posledná, a nádej, že Európska komisia posunie míľniky plnenia z Plánu obnovy, je podľa Krajčiho vysoká.
Podľa exministra je nevyhnutné, aby ministerstvo pokračovalo vo svojom intenzívnom úsilí a snažilo sa pri Rázsochách dohnať zameškané. Krajčí však tvrdí, že musí mať zároveň pripravenú aj alternatívu B, na ktorú bývalý minister Lengvarský v marci 2021 zakázal štátnym nemocniciam sa pripravovať. Ak by totiž proces opäť nabral na meškaní, štát musí byť pripravený preinvestovať financie z Plánu obnovy do svojich koncových nemocníc, tvrdí Krajčí. „Ich modernizačný a investičný dlh je enormný a od ich kondície je závislé celé naše zdravotníctvo, schválená reforma nemocničnej siete, ako aj každý z nás. Rázsochy by sme potom čo najrýchlejšie museli stavať z vlastných zdrojov,“ uzatvára Krajčí.
Pod status Mareka Krajčího napísal komentár poslanec za SaS Marian Viskupič: „Ahoj Marek, čo tu vyplakávaš? Bol si minister, mal si neobmedzené zdroje a neobmedzenú podporu svojho šéfa. Namiesto nemocnice si stovky miliónov minul na hlúpe a neefektívne testovanie, na nezmyselné podpory pri nezmyselných zakazoch... ty si tvoje Rázsochy rozflákal a teraz len hľadáš zástupného vinníka za Tvoje zlyhania.“
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik